Aj tento rok začiatkom júna bolo nebo nad Košicami niekoľko dní plné pestrofarebných balónov. Prišli piloti nielen zo Slovenska, ale aj Maďarska, Litvy, Slovinska či Česka. Balón špeciálneho tvaru síce nepriletel, ale bol tu niekto, kto by sa dal pokojne zaradiť k „inventáru" košickej balónovej fiesty. Český pilot Radomír Vrána, ktorý nevynechal ani jeden doterajší ročník.
KOŠICE. „Ako jediná posádka sme boli na všetkých 19 ročníkoch," pochválil sa nám balónista z Brna. "Dúfam, že to dotiahneme do tej dvadsiatky a uvidíme, či nám zdravie dovolí pokračovať ďalej. Máme tu strašne veľa kamarátov."
Vrána začal lietať už v roku 1988. Lietanie je akousi rodinnou tradíciou. „Môj otec bol vojenský pilot. Začal lietať s vrtuľovými lietadlami a skončil na stíhačke. Mamka bola športová parašutistka. Takže ja som na letisku vyrastal. Strach z výšok som nikdy nemal a od detstva ma to ťahalo hore. No a aj podľa svojho mena by som mal lietať," hovorí so smiechom.
K lietaniu na balónoch však viedla dlhá cesta. „Začínal som na vetroňoch. Kým otec žil, chodil som lietať na zväzarmovské letisko. Potom som študoval, nemal som na to čas. Po škole som zas na lietanie nemal dosť peňazí, tak som robil paragliding. No a ako som sa dostal k balónu? Jednoducho, šijú ich totiž v Brne, kde bývam. Od roku 1988 teda lietam balónom. Okrem toho som asi šesť rokov dozadu zaobstaral firme lietadlo, tak lietam aj lietadlom."
Jedna vec je však lietanie a druhá, že si vybral práve balón, čo je trochu netradičné. Čo ho na ňom tak chytilo?
„Balón, to je zvláštny druh lietania. Také vznášanie. Pohľad na zem je úžasný, človek má množstvo času si všetko pozrieť. Je to taká turistika vo vzduchu. S balónom sa dajú robiť veci, ktoré s lietadlom nejdú. Lietať nízko nad lesom, alebo pristáť do obmedzeného priestoru, to lietadlo nemôže. Každý spôsob dostania sa do vzduchu je niečím úžasný."
Ďalším rozdielom je to, že sa balón zle ovláda. Treba vedieť, ako využiť vietor vo svoj prospech.
„Je potrebné pristáť ešte predtým, kým príde tma. Keď sa začne zmrákať, človek si to musí tak nachystať, aby bezpečne pristál na zemi. Balón nie je dopravný prostriedok. Do lietadla človek sadne a letí z bodu A do plánovaného bodu B. Pri balóne je to skôr výhliadkový let nad krajinou a jej prezeranie. Miesto pristátia nie je až také dôležité. Hoci sa usporadúvajú súťaže a jednou z disciplín je pristátie na dopredu určené miesto."
Lietanie v púšti
Vrána nelietal iba v Čechách a na Slovensku, ale aj inde. „Preletel som Európu, asi mesiac a pol som prelietaval púšť Karakum. Lietal som aj v Thajsku. Nebol som v Amerike ani v Číne, dúfam, že sa tam raz pozriem. Ešte mám čas navštíviť ďalšie destinácie. Najviac však s posádkou chodíme na Slovensko. Máme tu kopu kamarátov, takisto tu nie je žiadna jazyková bariéra, takže je to jednoduchšie."
Zážitkov má za tie roky na miesta a krajiny požehnane. Keď chce vytiahnuť tie najlepšie, musí zaloviť v pamäti.
„Zážitkov je strašne veľa. To sú úžasné veci. Každý let je trochu iný. Človek vyletí, ale pristáva na inom mieste."
V púšti Karakum sa točil film o samotnej púšti. „Bol to prírodopisný film. Dávali ho dokopy filmári z Moskvy. My sme boli s balónmi jeho súčasťou. Vozili sme tiež kameramanov, ktorí to točili. Vždy som si myslel, že púšť je len hromada piesku. Karakum však taká nie je. Je skôr kamenistá. Dívali sme sa aj na vraky lodí, ktoré nestihli odplávať, keď začalo vysychať more. Rusko je na naše chápanie niečo celkom iné. Je to všetko gigantické. Tam je 300 km kúsok, u nás prejdeme celú republiku."
Cestovanie s balónom je podľa R. Vránu o poznávaní krajín, ľudí, zvykov a je to vraj lepšie než cestovka.
„Pri cestovke je to o tom, že vľavo vidíte, vpravo vidíte. No s balónom s tým žijete. Boli sme s miestnymi na púšti mesiac a pol a všeličo sme spoznali. Boli sme tam s tromi balónmi. Bývali sme v autách, ktoré zabezpečovali technický stav balónov. Bola to taká karavána, čo sa tiahla za balónmi. Niekedy nás však ubytovali aj miestni v jurtách, alebo v škole uprostred púšte."
Kuchyňa na púšti je určite iná a zvlášť v jurtách. Vrána spomína, že ochutnali skoro všetko, hoci ich zdravotník varoval. Jedlo z júrt sa totiž často pripravuje celkom inak, ako je zvyknutý európsky žalúdok. Takisto hygiena je kdesi v stane dosť obmedzená.
„Nestalo sa nám však nič. Je úžasné, že tí ľudia nemajú, z nášho hľadiska takmer nič, ale aj o to sa s človekom podelia. Spoznali sme, že sa dá žiť celkom skromne a pritom spokojne. Ochutnali sme ich placky, neskôr zarezali ovcu. Ochutnali sme aj nejaké plody, ktoré sme si dávali pod jazyk a bolo nám z nich, ako keď si človek vypije..."
Vrána mal možnosť ochutnať aj špecialitu. Miestni totiž robia polievku z ovce či barana, v ktorej plávajú napríklad aj oči zvierat.
Spomína, že to bolo zvláštne, keďže tá polievka bola robená na ich počesť, ale tým, ktorým bola určená, sa z nej možno skôr dvíhal žalúdok, keď z nej na nich zízali oči. „Ja som sa neodvážil ochutnať to a našťastie, vzali to s úsmevom."
Počasie na púšti je celkom iné ako u nás, fúka tam dokonca iný vietor. Český pilot hovorí, že meteosituáciu im tam nikto neozrejmil. Museli si to sami zistiť pozorovaním oblohy a mrakov.
„Takéto vedomosti človek získava zvykom. Ani my sme na začiatku neboli z toho veľmi múdri. Učili sme sa. Prerážali sme konáre, trhali balóny, lámali stromy... Zážitky boli niekedy dramatické. Anjel strážny mal s nami veľa práce. Nikdy sa to však človek celkom nenaučí."
Pašovali Vietnamcov?
Zážitky s počasím sú samostatnou kategóriou, keďže práve počasie ovplyvňuje let a aj to, či sa vôbec pilot s balónom odváži vzlietnuť. Základom je nedostať sa do búrky.
Lietadlo jej uletí, balón to však vtiahne. Sú tam prúdy, ktoré rýchlo stúpajú, iné rýchlo klesajú. Balón to roztrhá a spadne na zem.
„Počasie nás často prekvapuje v tom, že myslíme, že poletíme niekam, a letíme celkom inam. Toto sa deje často, ale nesmie to prekročiť rámec bezpečnosti. To už potom nie je o lete s cylindrom, cigarou a šampanským. Ľahko sa to môže zmeniť na boj o život. Na frajeriny nie je čas. Kumšt je však zosadnúť do malého priestoru, napríklad aj babičke do dvora. Alebo vyjsť z jedného miesta, letieť a pristáť znovu na to isté miesto."
O kurióznych miestach na pristátie vie R. Vrána svoje. Za čias komunizmu sa jeho posádke podarilo pristáť vo vojenskom priestore. Chytili ich a pol dňa strávili v ich vyšetrovni.
„Prehliadali nás, či nemáme nejaké foťáky, či nie sme špióni, či sme niečo nevyfotili. V Nemecku sme zas museli pristáť, lebo šla za nami polícia. Štartovali sme z hraníc a oni sa prišli pozrieť, či náhodou neprevážame Vietnamcov. Keď sme raz leteli nad Brnom, blízko je atómová elektráreň. Leteli sme nad vedením vysokého napätia a stále nás vietor posúval k elektrárni. To sme mali poriadne obavy. Tesne pred elektrárňou sa nám podarilo zosadnúť na zem. Prišla ochranka a tiež sme čelili problémom."
Veľa zážitkov si R. Vrána doniesol aj z festivalu vo Francúzsku. „Pri pristávaní nás to ťahalo do hôr, pristáli sme niekde na tých serpentínach, ktoré viedli na kopec, na ceste medzi autami. Francúzi zastavili a počkali, kým sa zbalíme, zatlieskali nám a šli ďalej. Úžasná atmosféra."
Vo Francúzsku na spomínanom festivale bolo 300 balónov, čo je na oblohe riadna kopa a teda nebola núdza ani o zvláštne tvary.
„Lietala tam krava, parná lokomotíva, kovboj na koni, domček, fľaše, plechovky... všeličo. Tá lokomotíva bola fakt zaujímavá, lebo bola dosť dlhá. Mnohé zážitky sú spojené práve s balónmi rôznych tvarov, lebo tie sa niekedy správajú nevyspytateľne. Je to taká zvláštnosť. Ja som kedysi lietal balónom v tvare krígľa Budvar, s ním som bol aj tu v Košiciach. Lietal som aj s fľašou. V Brne som raz bol pri nafukovaní a skúšaní katedrály. To bolo ozaj úžasné, čo tam dokážu vyrobiť."
Stávajú sa tragédie
Ku každému športu patria aj úrazy. Tie sa nevyhýbajú ani nadšencom balónov. Pri pristávaní musí pilot pokrčiť nohy. Keď to neurobí, môže si naraziť päty.
„Nepamätám si nejaký vážny úraz. Také veci sa stávajú skôr v cudzine, keď je veľa balónov. Nedávajú pozor a jeden naletí do druhého. Keď sa balón roztrhne, padá na zem a posádka sa zabije. To sa stalo v Japonsku. Nedávno sa stala tragédia v Austrálii. Pilot pristál na elektrickom vedení a posádka zhorela aj s balónom. To sú veci, ktoré by však pilot mal mať pod kontrolou a nemal by dopustiť, aby sa niečo také mohlo stať."
Vrána má 55 rokov, ale lietanie ešte nehodlá zavesiť na klinec. „Určite chcem lietať, kým mi to zdravie dovolí. Prechádzam vždy zdravotnou kontrolou, takže kým budem fit, budem lietať. Ešte mám nejaké sny. Chcel by som letieť do Nového Mexika."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári