Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
Prvýkrát v histórii košickej zoologickej záhrady sa podarilo rozmnožiť našu najväčšiu šelmu - rysa ostrovida, čo je veľký chovateľský úspech. Nestáva sa často, že tieto zvieratá v ľudskej opatere privedú na svet mladé. O to vzácnejšia je táto udalosť, čím stúpla aj prestíž Košíc v európskych podmienkach.
KOŠICE. Chovný pár nezdieľa novovybudované chovné zariadenie spoločne veľmi dlho. Osemročný samec Surul ho obýva od novembra 2010 a bol odchovaný v Nemecku.
Jeho partnerku, štvorročnú Cairu, priviezli do Košíc z Dortmundu vlani v lete, zoznámili sa vo februári. Špeciálne sa to načasovalo na obdobie ruje a ako sa zdá, padli si do oka.
Výsledkom sú dve utešené šelmičky, ktoré si matka starostlivo chráni pred každým, ošetrovateľov nevynímajúc.
Mladé zahliadli po mesiaciSvoje prvé mladé vrhla samica podľa výpočtov 5. - 6. mája. Prvýkrát sa podarilo zhliadnuť ich až po vyše mesiaci. Starostlivo ich ukrýva v poraste výbehu, takže ani návštevníci ich tak skoro asi neuvidia.
Aj keď spočiatku boli obavy, že ich môže matka alebo samec zadrhnúť, čo vo voľnej prírode nie je zriedkavý úkaz, nestalo sa tak.
Aj pri prchkej a nevypočítateľnej povahe sa materských povinností zhostila na výbornú a je z nej starostlivá matka.
„Obidva rysy k nám prišli na odporúčanie koordinátora európskeho záchranného programu pre karpatské rysy, ktorý zriadila európska asociácia zoologických záhrad. Patria k poddruhu našich pôvodných karpatských rysov. Sú unikátnym poddruhom rysa ostrovida, ktorý je farebnosťou jedným z najkrajších. O to cennejšie je, že sa nám podarilo priviesť na svet čistokrvné mláďatá. Zaujímavosťou je, že rodičovský pár, ktorý sme vytvorili, pochádza z rysov, ktoré boli v minulosti odchytené práve na území Slovenska a cez projekty záchrany sa odviezli do Bojníc, kde sa rozmnožili a skončili v Nemecku. Teraz sa vrátili okľukou späť na Slovensko a ešte sa tu aj rozmnožili. Kruh záchrany sa uzavrel tu, kde sa začal,“ uviedol riaditeľ zoo Erich Kočner.
Nech sa príroda vyrovnáBol to síce nevyrovnaný vrh, jedno z mláďat je o niečo slabšie, ale po dohode so špecialistami na šelmy, zoo nebude zasahovať do chovu a riskovať.
Keďže snahou je vytvárať aj v podmienkach zoo prostredie čo najviac pripomínajúce prírodné, osud rysov zverujú do rúk prírode.
U mačkovitých a psovitých šeliem neprežije nikdy celý vrh, vo voľnej prírode je to iba 20 percent jedincov.
Zoo musí dobudovať chovné zariadenie tak, aby v budúcnosti bolo možné samicu s mladými oddeliť od samca. Keď mláďatá vyrastú, skončia v inej zoo alebo sa pokúsia o ich návrat do prírody.
Veľkým úspechom posledných dní je aj radosť z kobyly Cassovia koňa Przewalského, ktorá už nejaký čas brázdi mongolské stepi. Teší, že sa vo svojom pôvodnom prostredí adaptovala, ale ďalšou dobrou správou je, že sa stala matkou a stará sa o žriebä ako prvá z troch, ktoré boli vrátené do svojej domoviny.
Po nej sa zadarilo aj ďalšej pražskej kobyle. „Práve v prípade Cassovie sa naplnil zmysel a poslanie zoologických záhrad, záchrana ohrozených druhov. Pričinili sme sa o to aj my v Košiciach, a to je pre mňa najväčší úspech,“ dodal E. Kočner.
Dnes do vonkajších expozícií vykladajú mladých servalov, ktoré boli doteraz v karanténe. Kočner uviedol, že očakávajú aj rozmnoženie tohto druhu.
„Po veľmi dlhých rokoch, zrejme prvý raz, sa nám podarilo rozmnožiť bernikly bielobradé. Na malom rybníku vyviedli mláďatá, ktoré sme však museli zobrať na umelý odchov, lebo hrozilo, že ich napadnú krkavce veľké, ktoré voľne hniezdia v areáli zoo. Aktuálne žije päť mláďat,“ informoval Kočner.
Ďalšie mláďatá v košickej zooBažant zlatý.
Bernikla bielobradá.
Emu.
Serval stepný. Foto k článku: TASR/František Iván
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
