Niekedy história ponúka viaceré spriaznené paralely. Pred hokejovými majstrovstvami sveta 2002 vo Švédsku málokto veril, že po spackanej olympiáde budeme stavať súperov do pozoru. Rovnako tak sa nepredpokladalo, že by sa do tímu mohol dostať vtedy 37-ročný Jerguš Bača.

KOŠICE. Stalo sa a vyšlo jedno i druhé. Slováci získali zlato a tento Lipták, ktorý má blízko ku košickému hokeju, si na šampionáte zahral.

Pred ostatnými majstrovstvami sveta v Helsinkách by tiež nikto nestavil ani deravý groš na to, že partia spod Tatier čosi uhrá. A čuduj sa svete, stalo sa. Boli sme strieborní.

Rovnako Jergušovi pred vrcholným podujatím ani vo sne neprišlo na um, že by mohol stáť na striedačke, no predsa bol napokon asistentom lodivoda Vladimíra Vůjteka.

Vyzerá to tak, že inteligentný a sympatický bývalý vynikajúci obranca má návod na to, ako z nenápadnosti urobiť naozajstnú parádu.

Pravdaže, toto zveličenie by sa mu iste nepozdávalo, lebo hokej je kolektívny šport a okrem toho mnohokrát sa stali podobné zaujímavosti aj v inom období a v iných tímoch. Keď to náhoda a šťastie zariadia, všeličo sa podarí dosiahnuť.

Pozvánka sa nikdy neodmieta

Avšak len tieto predpoklady by nestačili. Na ukovanie cennej placky treba všeličo iné: Skvelú partiu, výborného spoločného ducha, súdržnosť, obetavosť, perfektné kolektívne väzby a správnych vodcov i oddaných nosičov vody.

"Je už známe, za akých okolností som sa dostal k reprezentácii," vraví J. Bača. "Keď Petrovi Oremusovi, ktorý odtiahol celú prípravu, smutná udalosť v rodine znemožnila zotrvať na svojej pozícii aj počas šampionátu, bol som oslovený s tým, aby som ho nahradil. Nie je jednoduché rozhodnúť sa okamžite, ale moje ambície vždy už v hráčskych časoch smerovali k národnému tímu. Pozvánka sa nikdy neodmieta, to bolo, aj je, moje krédo. Ako hráčovi sa mi vždy vyhýbali zranenia, ktoré by mi znemožnili štart, preto som nikdy neváhal. Tejto myšlienke som zostal verný aj po skončení aktívnej činnosti."

Bolo rozhodnuté a keď prikývol na ponuku, netušil, do akého dobrodružstva sa púšťa. Bolo to hop alebo trop.

"Príprava bola taká, aká bola, teda ak beriem do úvahy spackané výsledky. Kráčali sme od prehry k prehre," konštatoval borec, ktorý dovtedy absolvoval tri MS s medailovým cvengotom.

Najprv ako hráč v rokoch 1989 a 1990 vo federálnom výbere bol bronzový, v roku 2002 ako člen zlatej Filcovej partie.

"V rokoch 1997 a 1998 na šampionátoch vo Fínsku a vo Švajčiarsku som bol tiež účastníkom elitnej prehliadky, ale vtedy sme sa vracali naprázdno. Rovnako ako člen realizačného tímu som pôsobil na 'svete' pred šiestimi rokmi v Lotyšsku, kde sme vypadli s Kanaďanmi vo štvrťfinále. Takže nie každý môj krok bol sprevádzaný úspechmi," poprel nejakú bohorovnosť J. Bača.

Veľmi dobre ho pozná aj košický fanúšik z pôsobenia na východe, keď sa tiež pričinil o majstrovský titul na sklonku 90. rokov.

"Na Košice nemôžem zabudnúť, keďže som tu navyše s vrcholovým hokejom začínal."

Odvtedy si vyskúšal mnoho klubov kade tade v Európe a v jeho zbierke zostanú aj zápasy v NHL za Hartford Whalers.

Kedy prichádza okamih zvratu

Pochopiteľne, jeho inteligenciu, prehľad a bojovnosť si nemohli nevšimnúť kouči štátnych výberov, a preto štartoval aj na olympijskej kvalifikácii či ZOH v Lillehammeri alebo na Svetovom pohári.

Ďalšia olympiáda v Nagane mu ušla priamo pred nosom vinou vírusového ochorenia. Je teda dosť skúsený, aby vedel dešifrovať podstatu toho, čo rozlišuje dobrý kolektív od priemerného, nevýrazného?

"Na to sa ťažko odpovedá. Dakedy sa zdá, že všetko ide ako po masle a potom príde náročná previerka a výsledky sú fuč. Inokedy je to presne naopak a to bol i náš prípad. Trebárs pred MS vo Švédsku pred 10 rokmi boli ľudia dosť skeptickí, no napriek tomu sa podaril malý zázrak. Podobne i teraz. Hoci v prípravných dueloch hra nebola až taká márna, no výsledky deptali."

Ako sa hovorí, mužstvo sa musí nakopnúť. Získať impulz, motiváciu, presvedčenie, že môže prekročiť svoj tieň. Kedy nastal ten pomyselný zvrat?

"Spoločným menovateľom jedného i druhého úspešného šampionátu boli štvrťfinálové duely. Zhodou okolností zakaždým proti rovnakému súperovi - Kanade. Vo Švédsku sme prehrávali 0:2 a potom Peťo Bondra v poslednej sekunde znížil a zavelil k obratu. Teraz v Helsinkách sme zase za nepriaznivého stavu ubránili oslabenie o dvoch hráčov. To bol kľúčový moment a odvtedy sme si začali veriť, že by sme mohli niečo uhrať."

Nikto ešte nenašiel vyčerpávajúcu odpoveď na to, ako docieliť úspech. Je situácia, keď všetko sedí: Výber hráčov, formovanie taktiky, vydarená príprava, ale predsa na previerke príde zlyhanie.

Alebo sa ide takpovediac zo suterénu a predsa sa dá vyškriabať na trón. Recept na získanie slávy neexistuje, inak by to bolo vari až príliš jednoduché.

V žiadnych skriptách pre trénerov nie je napísané, ako uvariť vydarený herný prejav, aké ingrediencie treba pridať.

"Sú určité veci, ktoré môžu za istých okolností fungovať, ale nie vždy sa to podarí. Teraz všetko klapalo, nedošlo k žiadnym rušivým vplyvom."

Veľa sa hovorilo o tom, že ohromné penzum užitočnej a neraz nepolapiteľnej práce odviedli lídri spoza mora - Chára, či Handzuš, ktorým sekundoval ostrieľaný mazák Šatan.

"Sú to pohodoví chlapci s ohromnými zásobami skúseností a prehľadu. K tomu treba prirátať patričnú hernú kvalitu."

Ideálna dvojica

Vůjtek a Bača. Vytvorili dokonalú dvojicu. Vhodne sa dopĺňali. Hlavný kouč bol útočník, Jerguš zase obranca.

V tomto smere boli určené základné kompetencie a náplň činnosti. Bača na tréningoch neraz v záujme spestrenia obvyklej rutiny súperil so zverencami v priemieňaní nájazdov.

To, že je stále v pohybe, súvisí nielen s vekom, ale aj s tým, že jeho kondička je naďalej výborná.

"Treba vždy niečim obohatiť stereotyp, prípravu, tréningy, aby bola zábava, spestrenie. K tomu patria rôzne primerané formy, stávky a podobne. Okrem toho mal som na starosti chlapcov pri dobrovoľných tréningoch a tiež sledovanie záznamov z hry súperov. Dôležité bolo v krátkom časovom úseku docieliť podstatu tréningu a pritom hráčov príliš nevyšťavovať."

S hlavným koučom si výborne rozumeli, boli nastavení na rovnakú vlnovú dĺžku pri určovaní taktiky a stratégie na zápasy.

"Pritom sme sa predtým osobne nepoznali. A či došlo medzi nami k nejakým kontroverziám? To, že sme mali na niektoré veci iný názor, neznamenalo, že by sme išli proti sebe. Tréner Vůjtek chcel vždy počuť moje postrehy a ja som bol rád, hoci boli niekedy odlišné od jeho predstáv. Len výnimočne sme sa však nezhodli v dôležitých veciach."

Keď sa stroj rozbehne, už je to dobré a podľa Jerguša netreba príliš zasahovať do diania. Iné je to v situácii, pokiaľ sa rúti lavína s problémami. Vtedy sa to zase ťažko zastavuje, nech sa tréneri snažia akokoľvek.

Našťastie, pre Slovensko platil prvý prípad. Čo si bude on naveky pamätať, o čom bude v prvom rade hovoriť svojim vnukom o 20 - 30 rokov?

"Nikdy nezabudnem na ťažký zápas s Francúzmi. Bol to azda jediný duel, keď sme boli favoritmi, čo nám nesedí. Vtedy som bol trošku nervóznejší než inokedy. Mužstvo však ukazovalo, až na pár pasáží, stále veľký charakter. A, samozrejme, nasledujúce tri vystúpenia boli nezabudnuteľnými zážitkami. Keď sa vyhrá medaila, prevažujú pozitíva, nevidím žiadne negatíva. Atmosféra v tíme bola úchvatná, chémia zafungovala stopercentne napriek tomu, že sa mnohí hráči navzájom predtým nepoznali."

Kedysi práve extraligisti - pokiaľ sa dostali do reprezentácie na MS - boli niekedy len do počtu na podobných akciách. Teraz to bolo ale iné, pričom svojej úlohy sa výborne zhostili.

"Okúsili si medzinárodný hokej už v príprave a okrem toho finalisti extraligy mali výbornú formu, napríklad z Košíc Miklík, ale do tímu dobre zapadol aj Haščák."

Nedalo nám ku koncu rozhovoru vypýtať si názor J. Baču na to, či táto medaila nejako pomôže slovenskému hokeju, lebo aj po zlate spred 10 rokov sa všeličo pohovorilo, ale skutky zostali, žiaľ, utajené.

"Bolo by dobré, keby sa uvoľnili primerané prostriedky na rozvoj hokeja, budovanie materiálnej základne, štadiónov a podchytenie mladých pre tento šport. Nazdávam sa však, že pre extraligu to bol mocný impulz, že v silnej konkurencii môžu aj aktéri z domácej súťaže so cťou obstáť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári