Daniel Hevier: Urobím zo seba šaša, ale nie hajzla

Daniel Hevier si cestu do Košíc našiel prednedávnom vďaka literárno-hudobnému večeru Štátnej filharmónie Košice.

Daniel Hevier slovenský básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár a autor literatúry pre deti a mládež, si cestu do Košíc našiel prednedávnom vďaka literárno-hudobnému večeru Štátnej filharmónie Košice. V rozhovore prezradil, prečo na neho kričal do telefónu Paľo Habera, ale i to, prečo by sa mu zišlo 30 tisíc eur.

KOŠICE. Hoci nepatrí D. Hevier medzi najmladšiu generáciu, výdobytky modernej techniky mu vôbec nie sú cudzie. Jeho webová stránka je informačne nasýtená.

„Nie je to celkom iba moja zásluha, lebo internet si žije svojím životom. Je to vlastne ako taký kombajn, ktorý žne všetko, čo má v ceste," nazdáva sa D. Hevier.

„Je dosť možné, že som internet objavil ako jeden z posledných slovenských spisovateľov, ale keď sa tak stalo, tak som zistil, že je to vlastne literatúra, jedna nekonečná kniha... Je to komunikačný prostriedok."

Keď voľakedy museli písať samizdaty, teraz píšu blogy. "Navyše - je to dobrý spôsob, ako napísať knihu. Pravidelne čosi napíšete a za rok sa vám to nazbiera na knižôčku. Okrem toho - chce to disciplínu. Už totiž viem, že na mojej stránke mám istý okruh čitateľov, ktorý na ňu chodia denne, aby si prečítali, čo nové som tam napísal. A potom mi vyčítajú, že tam už boli za deň päťkrát a nové nenašli nič! Takže je to pre mňa také povzbudenie, aby som nezlenivel, ale písal každý deň. Už si nepíšeme denníky, už píšeme na net."

Priznáva, že vďaka internetu sa stal viac disciplinovaný, čo však nepatrí práve medzi jeho silné stránky.

„Dlho som lenivý. Dlho sa na niečo chystám, no keď sa už do toho pustím, tak pracujem aj deň a noc. Uznávam, že občas na mňa musia vydavatelia robiť aj rôzne úskoky, aby som sa do sľúbenej práce pustil."

Pritlačiť vie aj Habera

Nielen vydavatelia, ale aj tí, ktorí si u D. Heviera objednali pesničkové texty, musia občas textára "pritlačiť k múru".

„Paľo Habera si nedáva servítky pred ústa a ten vie, ako na mňa. Raz som bol na dovolenke v Tatrách a Paľo mi volal - nemôžem úplne citovať, čo povedal, ale šlo o to, že sa mi môže vykašľať na moju inšpiráciu, lebo on má zaplatené štúdio, pripravené nahrávanie, no nemá čo spievať, lebo mu chýba môj text. Takéto termíny sa už nedajú odkladať, vtedy dokážem napísať text aj z večera do rána. Pamätám si napríklad, že som vianočnú skladbu Svet lásku má pre Paľa Haberu, Petra Dvorského a Karla Gotta musel napísať v lete. Vonku tridsaťstupňové horúčavy a ja som sa potreboval dostať do sviatočnej nálady a predstavy, že vonku je mráz, padajú vločky, v izbe stojí stromček. Sám neviem, ako sa mi podarilo ten text nakoniec napísať."

Niektorí umelci potrebujú pre tvorbu termíny, ktoré im doslova horia pod zadkom, iní nesmú cítiť tlak. Niekto potrebuje byť v pohode, inému pomôže aj trochu toho súženia.

„Ja sa nesmiem mať príliš dobre, nesmiem sa rozmaznávať, lebo potom sa mi ťažko púšťa do tvorby. Čím som starší, tým viac však potrebujem pokoj a ticho na sústredenie a dobré je mať taký polrok pred sebou do najbližšieho termínu. Treba mať zaplatené účty, o nič iné sa nestarať, len vymýšľať."

Mať zaplatené účty vďaka literatúre určite nie je ľahké. „Nikdy som nič nerobil pre peniaze a vždy som mal ľahkomyseľný prístup k peniazom. Vždy som nejaké mal, nejako som ich dokázal zarobiť, no nenaučil som sa byť tvrdý - pýtať si napríklad zvýšený honorár a podobne. Ja som sa vždy hanbil vypýtať si peniaze. A to sa mi vypomstilo. Teraz by sa mi zišlo takých tridsaťtisíc eur," podotkol so smiechom.

A hoci by sa peniaze zišli, nie je ochotný urobiť hocičo preto, aby ich získal.

„Nebojím sa nijakej roboty a ani sa nehanbím za nič, čo som urobil. Prijal som napríklad ponuku preložiť operetu Cárovič od Franza Lehára pre banskobystrické divadlo. Pre niekoho je to možno málo intelektuálna práca - preložiť operetu, no pre mňa je to hlavne zaujímavá výzva, lebo operetu som ešte neprekladal. Ale zase aby som kvôli práci vstupoval do nejakých strán, dal sa nahovoriť na kampaň pre niekoho - to nie. Takto by som sa za žiadne peniaze nezapredal. Mám v sebe morálne mantinely. Nebojím sa urobiť zo seba šaša, ale nebudem zo seba robiť 'hajzla'! Nechcel by som skončiť v tejto kategórii."

Relax so štetcom

Ak si potrebuje oddýchnuť od literatúry, rád chytí do ruky štetec. Sám hovorí, že síce v sebe vždy cítil vizualitu a cit pre výtvarno, no maľovať začal až na "staré kolená".

„Začal som až po štyridsiatke, dlho som sa totiž odhodlával. Pre mňa je maľba väčšia matéria ako slovo. Pri maľovaní musíte vytlačiť farbu na paletu, farba smrdí, musíte s ňou pracovať - je to viac hmatateľné. Oproti výtvarníkovi je spisovateľ vždy akoby zavesený v abstrakcii. Skúsenosť maľovať mi aj pomáha písať trochu inak."

Keď má pocit neuchopiteľnosti pri literatúre, čo potom pri pesničkových textoch? „Zažívam krásne pocity vďaka turné kapely Team, na ktorých si moje piesne spieva niekoľko generácií a tisícky fanúšikov. Je síce pravda, že pieseň je čosi, čo ako keby letelo vzduchom, ale je tu a žije si svoj vlastný život. Nemám napríklad ani nikdy pocit krivdy, že skladby, ku ktorým som dal texty, málokto pripisuje mne. Naopak, keď minule na koncerte Teamu povedal Paľo Habera, že som v hľadisku a že mi ďakuje za texty, bolo to zvláštne. Vôbec som nemal pocit, že by som sa mal hrdo naparovať ako moriak," smeje sa. "Moje miesto textára je v zákulisí, nepoznaný. Takto mi to vyhovuje."

Keď D. Hevier počuje svoje vlastné skladby v rádiu, vyvoláva to v ňom zmiešané pocity.

„Niekedy je to ľahostajnosť, pocit, ako keby tie texty ani neboli moje, ako keby sa z nich časom vytratilo moje autorstvo. No a potom je tu nespokojnosť, ak počujem čosi, čo by som dnes napísal inak. Zakaždým ma to zaškrie, keď počujem chybu, ktorú som urobil, lebo vtedy som to nevedel napísať inak. Lepšie je to potom napríklad pri básnických zbierkach, lebo vždy je tu šanca, že bude aj druhé vydanie a vtedy to môžem opraviť," podotkol s úsmevom.

„Raz sa mi dokonca stalo, že som v rádiu v aute počúval Slovenský rozhlas a šla tam nejaká veľmi dobrá próza. Hovorím si - ako dobre to ten človek napísal. A na konci povedali, že je to moje... Aj také kuriozity sa stávajú. Občas sa mi totiž stane, že zabudnem, čo som napísal."

Vyšlo mu približne 30 kníh

Niet sa ani čo čudovať, lebo D. Hevier skutočne nezaháľa. Na svojom konte má viac ako desať básnických zbierok, približne 30 kníh poézie a prózy pre deti, množstvo prekladov a spolupracoval ako textár na približne dvadsiatich albumoch rôznych slovenských interpretov.

Zvyknem hovoriť, že nemám žiadnu fantáziu a musím si všetko vymýšľať. Nemám inšpiráciu, lebo si to nemôžem dovoliť. Keby som len čakal na to, či príde a pomôže mi tvoriť, tak by som nič nenapísal. Vediem rôzne kurzy tvorivého písania a tam mojich účastníkov kurzov učím, ako si inšpiráciu privolať, ako sa naučiť ovládať ju. Netreba len čakať, že vám čosi spadne z neba. Je znakom profesionality, keď človek dokáže písať aj vtedy, keď sa cíti zdanlivo prázdny."

Nikomu v žiadnom svojom kurze nepovedal, že nemá na písanie predpoklady.

„Som úprimne presvedčený o tom, že každý má na to predpoklady. Ľudí vediem k tomu, aby uverili v svoje schopnosti, vo svoju originalitu. Je to dôležité naučiť sa, lebo ja sám viem, že málo dôverujem svojim schopnostiam. Často, keď dostanem hudbu piesne a mám napísať text, tak mám pocit, že to nezvládnem, alebo keď dostanem niečo na preklad, tak som presvedčený, že to nedokážem."

Pochybuje o sebe, hoci má na svojom konte veľké množstvo kvalitných textov. „Totiž to, čo máte za sebou, vám vôbec nepomôže, keď máte niečo pred sebou. V tomto som rovnocenný so začínajúcim autorom - zakaždým, keď vezmem do ruky pero, začínam od nuly."

Začínať stále od nuly nie je jednoduché. „Čím som starší, tak je to pre mňa namáhavejšie. Najťažšie je vedomie toho, že si to odnášajú moji najbližší - manželka, ktorá by si zaslúžila už viac pohodlia a zabezpečený život a deti, ktoré tiež túžia po mnohých veciach. Ak by som bol sám, tak by mi to bolo jedno, lebo ja som vo svojej podstate askéta, ale svojim blízkym chcem dopriať to, čo si zaslúžia a čo potrebujú," dodal na záver.