Nie všetky totiž dostali za celoročné úsilie iba jednotky.

KOŠICE. Niektorí sa boja prísť so štvorkou či päťkou, pre iných je katastrofou aj "sólová" dvojka... Mnohí majú preto strach ukázať sa rodičom na oči. V horšom prípade im chodia po rozume kadejaké hlúposti, v tom lepšom poprosia o radu Linku detskej dôvery (LDD).

„Každoročne v júni, resp. už koncom mája mierne narastá počet volaní na našu linku, ale hlavne sa mení tematická štruktúra hovorov," hovorí vedúca LDD Dana Lovašová.

„Školské problémy a vysvedčenie sú témy, s ktorými volajú najčastejšie deti v školskom veku, cca od 10 do 15 rokov. Začínajú sa množiť rozhovory o škole, o známkach, o obavách zo zlých známok. Mnohé rozhovory, hlavne v tomto období, sa týkajú toho, ako si zlepšiť známku, čo robiť, aby si známku mohli ešte opraviť. Najčastejšia otázka sa týka toho, ako povedať doma, že vysvedčenie bude horšie, ako rodičia očakávajú a vyhnúť sa trestu. Nemusí to byť pritom práve telesný trest. Často je to neadekvátny hnev, výčitky, zákazy, nutnosť učiť sa aj cez prázdniny."

Problémy pracovníci LDD nikdy nezľahčujú a vždy sa snažia nájsť s dieťaťom riešenie. Snažia sa však vyhýbať priamym radám typu „urob to alebo hento", pretože každé dieťa má iné možnosti ako svoj problém riešiť, iné okolnosti, ktoré ho ovplyvňujú.

„Napriek tomu pri vysvedčeniach je niekoľko všeobecných rád, ktoré platia pre väčšinu prípadov. Napríklad neodkladať oznámenie o zlých známkach až na deň, keď prinesú domov vysvedčenie, ale oboznámiť rodičov s prípadnými horšími známkami dopredu. Môžu tým predísť zbytočným emóciám. Najlepšie je, keď rodič vie o prípadnom neúspechu aj o snahe svojho dieťaťa opraviť si známky."

Sú však aj deti, ktoré vedia, že doma budú reakcie horšie ako krik. „Mávame prípady, keď je dieťa veľmi emocionálne rozrušené, alebo sa rozhodlo nevrátiť sa s vysvedčením domov. Niekedy môže uvažovať aj o tom, že si niečo urobí. Prvým krokom je dieťa upokojiť a potom zisťovať, čo sa stalo a aké má možnosti riešenia. Na linke máme skúsené psychologičky, ktoré vedia také rozhovory zvládnuť, aj keď sú veľmi náročné. Deti nám občas zavolajú aj potom, ako to dopadlo. Je pre nás najväčšou odmenou, ak naša pomoc bola účinná a dieťa je spokojné."

Pracovníci na LDD majú rôzne zážitky z volaní s deťmi. Volalo napríklad 14-ročné dievča. Predtým mala čisté jednotky, teraz bude mať dve trojky. Neučí sa, chodí von s partiou, kde sa pije, a keď chce zapadnúť, tak pije aj ona. V inom prípade volal 13-ročný chlapec, že mu hrozí štvorka z matematiky. V ďalšom sa posťažoval chlapec, siedmak, ktorý prepadá z troch predmetov a bojí sa to povedať mame. Má strach, že ho zbije, lebo to už raz urobila. Zbila ho palicou.

„Ďalší 15-ročný chlapec bude mať na vysvedčení 4 z matematiky. Povedal to mame, tá bola zaskočená. Aj jemu samému to je ľúto. Nemal veľa času na učenie, hrá hokej a domov chodí o 19. hodine," spomína si Dr. Lovašová.

"Iný, 12-ročný, mal na vysvedčení samé 1 a iba jednu 2. Rodičia na neho aj tak kričali... Mali sme však aj krásny prípad: maturantka: Hurá! Zmaturovala som na čisté jednotky!!! Ste prví, ktorým som to povedala..."

Mnohé deti možno nevyužijú telefonát na LDD (t.č. 0800 11 78 78), lebo sa hanbia. Aj preto už niekoľko rokov funguje aj e-mailové poradenstvo na adrese: odkazy@linkadeti.sk.

„Skúšobne sme zaviedli aj kontakt pomocou programu Skype, ktorý deti zatiaľ málo využívajú. V rámci e-mailového poradenstva od januára 2012 realizujeme projekt 'Poradenstvo bez bariér', v ktorom chceme priblížiť túto formu komunikácie s nami i pre tých ľudí, ktorí majú problém s rečovou komunikáciou. Napríklad pri poruche sluchu či reči, alebo im jednoducho písomné vyjadrovanie vyhovuje viac. Písomný kontakt umožňuje našim klientom si problém premyslieť a urobiť tak prvý krok k jeho riešeniu."

Počet e-mailových kontaktov narástol oproti rovnakému obdobiu v minulom roku trojnásobne. Problémy, s ktorými sa na LDD rodičia a deti obracajú, sú závažné. Týkajú sa takých oblastí ako sú rodinné vzťahy, vrátane rozvodov a sporov o deti, domáce násilie, úteky z domu, týranie a zneužívanie detí, osobnostné problémy, pocity menejcennosti, depresie, samovražedné myšlienky, sebapoškodzovanie, závislosti. Nechýbajú, samozrejme, ani školské problémy. „Napísal nám 16-ročný chlapec. Študuje na SŠ, býva na internáte, na vysvedčení bude mať 2 päťky, bojí sa to povedať rodičom. Nevie sa učiť na internáte, spolužiaci pijú, v študovni počúvajú hudbu..."

Zvyknú však, ako už spomenula D. Lovašová, žiadať o rady aj rodičia. Volávajú ohľadom vysvedčenia, resp. školského prospechu svojich detí.

Hľadajú spolu s linkou príčiny horších známok, alebo náhleho zhoršenia prospechu i možnosti ako dieťaťu pomôcť.

Napísala napríklad mamka ohľadom svojej 17-ročnej dcéry. Od začiatku školského roka pozoruje výraznejšie problémové správanie vo vzťahu k škole i k rodičom. Aktuálne jej hrozí 3 zo správania.

„Mamka popisuje záškoláctvo, dcéra si píše sama ospravedlnenia, neučí sa. Doma nerešpektuje rodičov, svojvoľne odchádza von, nerešpektuje zákazy ani povinnosti. Čas trávi len na PC a vonku s kamarátmi. Reaguje negativisticky, vzdorovito. Dievča im už sľubovalo, že sa polepší, ale rodičia pozorujú, že si svoje správanie a jeho následky vôbec neuvedomuje. Mamka nám píše, lebo už nevedia, čo s ňou majú robiť."

Keď zavolajú deti, na LDD sa ich snažia upokojiť. „Tiež zistiť, akú majú predstavu o reakcii rodiča, ako naozaj rodičia reagovali v minulosti, prečo k zhoršeniu známky došlo a či rodičia o tých okolnostiach vedia (napr. ak dieťa veľa vymeškalo pre chorobu) a pod. Dieťa si počas takého rozhovoru zvyčajne uvedomí, že reakcia rodiča nemusí byť až taká hrozná, ako sa obávalo. Zvyčajne im radíme povedať rodičom dopredu o tom, aké pravdepodobne vysvedčenie bude, pripraviť rodiča na to a predísť tak búrlivým emocionálnym reakciám v rodine. Deti niekedy zavolajú, že to doma povedali a že rodičia to prijali pokojne."

Rady však majú aj pre rodičov. (Rodičovská linka 0907 401 749, alebo bezplatné číslo 0800 11 78 78.) Zlé vysvedčenie znamená pre každého rodiča niečo iné. Pre niekoho je zlé, ak je na ňom zopár dvoják, pre iného sú zlé trojky.

„Skôr ako rodičia dieťa potrestajú, mali by sa zamyslieť nad svojimi očakávaniami a nad tým, či sú tieto ich očakávania reálne. A tiež nad tým, čo urobili, aby ich pomohli dieťaťu naplniť. Vysvedčenie, hlavne u menších detí, je aj známkami rodičov a ich starostlivosti a záujmu o dieťa. Počas celého školského roka majú možnosť zúčastňovať sa rodičovských združení a pomáhať svojmu dieťaťu v učení."

Za vysvedčenie, kde vidno snahu dieťaťa, je namieste odmena. Netreba zabudnúť, že i pochvala, povzbudenie a slová uznania sú odmenou, ktorá môže byť veľmi účinná.

„Odmenou by nemali byť neprimerane cenné darčeky. Dieťa sa poteší mnohým veciam, ale najmä spoločnému času, ktorý s ním rodičia strávia. Veď doba, v ktorej žijeme, je rýchla a nájsť si čas a zastaviť sa, býva pre deti veľmi vzácne a deti to vedia oceniť."

Správy prinášajú často prípady detí, ktoré kvôli zlým známkam a strachu z rodičov urobili nepremyslené veci. A mnohé z nich sa už nedali vrátiť späť. Vlani ukončila život 16-ročná Zlatka z Veľkého Krtíša. Kvôli známkam sa pohádala s rodičmi a ušla z domu. Našli ju obesenú v lese neďaleko ich domu. Tento rok vyskočil z okna 19-ročný maturant, ktorý na gymnáziu v Uherskom Hradišti nezložil skúšku dospelosti. Mnohé deti utekajú pre zlé známky z domu. V lepšom prípade sa túlajú zopár dní po okolí a potom sa samy vrátia vyhladované a vystrašené. Rodičia by teda mali mať na pamäti, že zlé vysvedčenie neznamená koniec sveta a že všetky známky sa dajú dobrým prístupom a záujmom o dieťa opraviť.

Niekoľko rád pre deti a rodičov

Deti: Upozorni rodičov dopredu, aké bude vysvedčenie (napr. už vtedy, keď máš „zakrúžkovanú" známku). Vyjadri, že ťa mrzí, že sa ti nepodarilo opraviť si známku. Upozorni rodičov na dobré známky na vysvedčení. Naplánuj si, čo urobíš, aby boli tvoje známky v budúcom školskom roku lepšie (budeš chodiť na doučovanie, požiadaš niekoho, aby sa učil s tebou a pod.). Ak máš obavy v deň vysvedčenia ísť domov, porozprávaj o tom niekomu, komu dôveruješ (priateľ, príbuzný, kňaz, psychológ, linka dôvery...).

Rodičia: Zvážte, či nechcete od dieťaťa príliš veľa. Dieťa, na ktoré rodičia kladú privysoké nároky, si neverí, je frustrované a nešťastné. Oceňujte snahu dieťaťa, nie výsledok. Oceňte a pochváľte to, čo je na vysvedčení dobré. Vysvedčenie nie je len hodnotením dieťaťa, ale aj prístupu a záujmu rodičov dieťaťa o jeho školské výsledky počas celého roka. Zamyslite sa nad tým, čo ste v tomto smere urobili a čo by ste mohli v budúcom školskom roku zlepšiť. Každý deň sa opýtajte, čo bolo nové v škole a nenechajte sa odbiť slovom: Nič! Bitkou či iným trestom vysvedčenie nezmeníte! Láskou, pomocou a záujmom ÁNO!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári