Len kus a krv strieka prúdom až do susednej obce ako Zedníkovi v NHL z narezaného krku.
Keď som pri výrobe výbehu pre zajaca Oskara zatĺkal klince, kladivom som si rozdrúzgal prst. Bol spučený, fialový, mäso natrhnuté, zaliaty krvou. Ale ožil.
Keď som fúrikoval a vyložil som, ja Einstein, ľavú polku, fúrik sa prevážil, ľavou rúčkou som schytal čelovku medzi oči a lá Tom a Jerry.
Keď som si ukladal drevo na zimu do komínkov, skoro ma zasypalo jak Čecha v Tatrách, klátiky ma štrajchli, no krvné podliatiny na nohách boli už za týždeň fuč. Prežil som bez vážnejšej ujmy, ani raz mi nebolo treba volať lekára.
To všetko je nič oproti tomu, čo mi vystrojil zákerný kolega z práce, ktorý pije, fuj, tureckú kávu. Náhodou mi moja „neska“ došla práve, keď on šiel na týždeň na dovolenku. Tak som si z jeho zrnkovej ukradol, nevidí, nedozvie sa.
Keď som potom umýval hrnček so zvyškom kávy, nešťastne som tresol o umývadlo. Hrnček na mraky, črepiny a zrnká po celom vecku, z ukazováka a prostredníka od tureckej kávy mi čvachtala krv.
Keby to bola „neska“, zahojí sa to i samo aj bez štopkania. Lenže kvôli zlomyseľnému kolegovi, boli rany plné, viete čoho.
Musel som na traumačku, kde mi z dorezaných prstov za mojej ukrutnej bolesti vyškrabkávali z dokorán roztiahnutých rezných rán všetky kolegove kávové zrnká, aby mi neostali v tele a nehnisali.
Lekár škrabal: „Človeče, škrab, vy tu máte zrniek a zrniek, to som nikdy nevidel, škrab. Ani všetky nevidno, lebo to krváca, bolo vám treba kradnúť kolegovi...“ Už mám 4 stehy a traumu z tureckej kávy.
Z toho plynie ponaučenie, že niektorí kolegovia sú hňupi. Dávajte pozor, aké patoky pijú, aby vás z nich neprizabilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
