Zatiaľ píše do "šuflíka" napríklad aj komediálny seriál a scenár k filmu už má štyri roky dokončený. Okrem práce je uňho na prvom mieste priateľka, potom šport a cestovanie.

Od puberty patrí k ľuďom, ktorí neuznávajú autority a to mu z času na čas spôsobuje krušné chvíle. „Uznávam autority, ktoré sú prirodzené, ale ktoré sa tvária ako autority z pozície moci, tak také nemám rád. Bohužiaľ, niekedy na nich natrafím a nemôžem ich ani obísť, ani preskočiť, ani podliezť, len ich trpieť, a to ma ubíja a uberá mi to životnej sily," objasňuje herec a zabávač, ktorý práve z takéhoto dôvodu nedokončil VŠMU. "Boli totiž obdobia, keď išlo o môjho nadriadeného alebo učiteľa alebo niekoho, s kým som si nejako nesadol. A pritom niežeby som vyvolával konflikty. Len oni nejako mali pocit, že mi musia zrezať hlavu a ja som nechcel."

Keď však takáto situácia nastane, René rozhodne nepatrí k ľuďom, ktorí stiahnu chvost. Práve naopak. Začne sa búriť. „Povedal by som, že až extrémne. (Smiech.) Veď aj na základe toho som v podstate skončil so školou. Je však výhoda, že človek v podstate môže odísť niekam inam. Môže to síce urobiť iba párkrát, to je pravda, lebo na Slovensku sú tri televízie a potom dosť, ale mám šťastie aj na dobrých ľudí. To znamená, že vrana k vrane sadá a ja mám okolo seba ľudí, s ktorými si rozumiem a mám ich rád. Rodina je zdravá, čo viac si môžem želať."

Čo sa týka jeho cesty životom, neverí veľmi na osud. „Mám pocit, že som dosť samorast. Že si životom idem podľa svojho, ale on, mám pocit, mi prináša vždy takú akoby uzávierku. Podľa toho, ako som na sebe makal, ma buď šupne o level vyššie, alebo o level nižšie. A samozrejme, že som tvorcom svojho života a náhodám veľmi neverím. Pri stretnutiach mám buď ja posolstvo pre daného človeka, alebo on pre mňa, alebo máme len oprášiť kontakty... Nič však nie je len tak," vysvetľuje mladý muž s ambíciami.

Sníva o tom, že natočí film. „Scenár už je štyri roky na svete. Mám však pocit, že na Slovensku a nielen tu, je to v živote trošku pomýlené. Niektorí ľudia, ktorí majú talent, sa nemôžu realizovať... Nechcem, aby to vyzeralo, že hovorím o sebe... Niekedy však mám pocit, že ľudia, ktorí rozhodujú o veciach v našom biznise, mu nerozumejú a zase naopak, ľudia, ktorí by tam mali byť, pretože sú šikovní a vidia trochu za roh, tam bohužiaľ nie sú."

Podľa jeho slov to totiž všetko ide po kamarátskej či politickej linke. „Celé je to na hlavu postavené. Mám pocit, že sa tu vždy čaká na nejaký služobný postup. Že až keď tamtí zomrú, alebo aspoň odídu do dôchodku, potom môže nastúpiť ďalšia generácia. A to je veľká chyba, že nový prúd vždy musí počkať, kým to staré zanikne. Doba však ide veľmi rýchlo, malo by to byť svižnejšie."

Šikovných autorov je málo

Rozhodne sa však nemieni vzdať. „Nie, božechráň. Mňa moja robota veľmi baví a verím v to, že všetko úsilie sa vyplatí, aj scenáre, ktoré píšeme do šuflíka, raz proste uzrú svetlo sveta. A raz sa nejakým spôsobom, nechcem povedať, že presadíme, lebo my sme na trhu, ale podľa mňa nie sme dostatočne vyťažení." Ako vraví, napríklad také silvestrovské a zábavné programy, to je u nás obraz biedy. "V Česku sa točia komédie, vznikne aj päťdesiat filmov za rok. U nás, keď sa natočia dva, tak už všetci skáčeme. A žiaľ, mám pocit, že my Slováci sme stále trpitelia. Vždy je to o tom, že máme nejaký ľúbostný trojuholník a pohár červeného vína rozliaty na bielom obruse a všetci rozmýšľame, čo tým chcel autor povedať. Človek odíde z kina ešte viac zbitý ako uvoľnený a povedzme si na rovinu, do kina chodia hlavne mladí, chcú sa baviť a nepotrebujú rozoberať takéto zložité veci."

Problémom podľa jeho slov je, že chýbajú šikovní autori. „Aj v našej brandži, keď sme hľadali niekoho, kto by nám pomohol písať a bol by na našej vlne, to bol veľký problém. Nájsť niekoho, kto cíti humor a kto robí humor, je problém. Aj ľudia, ktorí si myslia, že ho vedia robiť, to bohužiaľ nevedia." A navyše, vo všeobecnosti sa vie, že to patrí k najnáročnejším povolaniam a začiatky bývajú neľahké. „Veru, museli sme si to so Sveťom preskákať. Vyslovene sme si to vyžrali. Ale aj sme sa naučili, že treba skrátiť, netreba byť dlho na pľaci. Niekedy je menej viac. Diváci vedia byť veľmi krutí."

René robia spolu so Sveťom Malachovským humor, ktorý je vyslovene apolitický. Zaujímalo nás teda, aký má vzťah k politike mimo práce. „Pochopil som, že štát sa o nás nejako extra nepostará a či tam je jedna, alebo druhá partia, tak mám stále pocit, že je to jedno a to isté. Takže do politiky sa absolútne nestarám, ani sa tomu nerozumiem, ani ma nezaujíma," úprimne skonštatoval kučeravý umelec, ktorý žije štyri roky v spokojnom vzťahu s priateľkou. Na základe zmyslu pre humor si ju však vraj nevyberal. „Ono to býva vo vzťahu tak, že na začiatku ste vtipný, zábavný, milý, šarmantný, a po dvoch rokoch už to, čo bolo na vás čarovné, je prekážka. Už to naozaj lezie na nervy. Ja si však myslím, že mám dobrú partnerku, ešte mi trpí moje vylomeniny. Svadbu zatiaľ neriešime, netlačíme na pílu a som rád, že ma do ničoho netlačí. Keď to príde, tak to príde."

René sa narodil v Martine a ako malý chlapec žil v malej dedinke Rojkov. „Mám starého otca, ktorý má 95 rokov a žije v Martine, takže ho chodím pozerať. A v lete chodíme do Rojkova na rodinný dom. Rodinu mám rozhodenú po celom Slovensku a ak mám trochu času, navštevujem ju." Hoci dnes žije v Bratislave, nemôže povedať, že by si na ňu ešte nezvykol. „Je tam sústredených najviac pracovných príležitostí a poviem pravdu, že mne sa vcelku aj Bratislava páči. Nie je tam síce veľmi kam vybehnúť do hôr, ale na lyžovačku chodíme do Semmeringu, čo je nejakých 120 kilometrov a keď chcem ísť do hôr, tak idem na Liptov."

Posunutú mal lopatku i panvu

Herec je známy aj svojou veľkou vášňou k športu. A ako vraví, čo mohol, to si už zlomil. „Bol som živé dieťa. A ako chlapec som závodne lyžoval, tak som si zlomil najprv jednu nohu, potom druhú nohu a všetko možné. Na motorke som spadol, zlomil som si ruku, mal som posunutú lopatku, panvu... Aj prsty som mal dolámané na nohách... Mám však rád šport akéhokoľvek druhu. Teraz hrám hokej a veľmi ma to baví. Vďaka športu som si aj veľa pocestoval. Bol som na turnaji vo Fínsku s kamarátmi, chodíme do Čiech, do Moskvy s Mufuzou..." Okrem toho ho najnovšie nadchlo aj konské pólo. Prišiel som k nemu ako slepý k husliam a nejako ma to draplo. Chodím na tréningy, už som hral aj ako reprezentácia Slovenska proti Českej republike, s hrdosťou sme obstáli. Síce sme prehrali, ale dobrí sme boli," hodnotí nadšený športovec, ktorého vášňou je aj motokrosová motorka.

Diváci si však Reného Štúra spájajú najmä s reláciou Ooops! Tá však bola na obrazovkách niekoľko mesiacov a skončila. Plánujú ju René a Sveťo obnoviť? "Sám neviem. My sme mali Ooops veľmi radi a tým, že sme boli menší štáb a skvelá partia, sa nám aj veľmi dobre robilo. Už sme to mali nakopnuté a je nám ľúto, že to skončilo. Nebola to však naša vina, lebo sme to robili skoro za polovičný rozpočet a aj tak sme sa to snažili aj technicky aj dejovo prepracovať. Bohužiaľ sme však nenatrafili na nikoho z vyšších postov, kto by sa za nás postavil a povedal by, že nechajte ich, chce to čas, aby sa to ľudia naučili pozerať. My sme išli dva mesiace, potom nás stopli, tri mesiace pauza a znova dva mesiace... Ľudia si nestihli vytvoriť návyk a ani sme nemali nejaké zvláštne promo... Ale bolo to veľmi krásne obdobie."

Čakal, že už robota bude chodiť za ním

Momentálne si teda chlapci píšu do zásoby. "Niečo podobné ako Ooops, ale mali by sme tam hosťa a trošku viac by sme ho vyspovedali, aj s ním urobili nejaké čísielko. Lebo v tolkšou sa niečo porozpráva, ale ja by som chcel, aby sa hosť ukázal v inom svetle. Dali by sme mu priestor, aby niečo ukázal," naznačuje chlapík, ktorého šarm mohli najmä ženské diváčky zbadať aj v seriáli Vyprávěj, kde si zahral lesníka. "To bolo len také epizódne. V seriáli Medzi nami som však hral v 150-ich dieloch a mal som najviac natáčacích dní zo všetkých. Keď skončil, tak som si myslel, že teraz by sa to akože mohlo otočiť a robota začne naháňať mňa. Lenže nič. Nie je to pravidlo, vôbec to tak nefunguje. V tejto brandži ste chvíľku hore a potom po vás nemusí ani pes šteknúť," zakončuje René.

No nevzdáva sa a píše napríklad aj komediálny seriál, pôsobí u Radošíncov a chystá nejaké televízne projekty. "Uvidíme, čo z toho sa podarí zrealizovať. A medzitým športujem a baví ma cestovanie. Naposledy sme boli s kamarátmi v Malajzii a Thajsku. Doniesol som si červíkov. Niečo ma poštípalo a dostalo sa to do rany a pod kožou mi putoval taký malinký hajzlík. Potom mi ho vypálili. Ale akože stálo to zato. Bol to taký milý suvenír," dodal so smiechom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári