Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Lukáš Beer je historicky najlepším košickým výškarom

Lukáš Beer je výkonom 220 cm najlepším skokanom do výšky v dlhoročnej košickej atletickej histórii

Lukáš Beer (vpravo) s bratom FilipomLukáš Beer (vpravo) s bratom Filipom

.

KOŠICE. Sľúbil dedovi, že tých 220 centimetrov skočí. "Vždy mi vravel, že sa chce dožiť toho, keď sa dostanem na túto hranicu."

Sľub splnil pred niekoľkými dňami, na Slovenskej letnej univerziáde v Bratislave. A týmto výkonom sa dostal na čelo historických tabuliek košickej atletiky.

Lukáš Beer je prvý košický výškar, ktorý preskočil 220 cm, a prekonal "bradatých" 218 cm Mariána Prezbruchého z roku 1989. V tom roku sa Lukáš Beer narodil.

K atletike cez starého otca

K atletike ho pritiahol práve dedo. František Kania je známy košický maratónec.

Skryť Vypnúť reklamu

"Ako malý chlapec, škôlkar, som s ním behával. Len tak, pár metrov, kto bude skôr. Samozrejme, vždy ma nechal vyhrať, väčšiu radosť som nemohol mať."

Neskôr otec usúdil, že atletika by mohla byť pre Lukáša to pravé orechové, a prihlásil syna do piateho ročníka na Osemročnom športovom gymnáziu na Popradskej ulici.

"Bavili ma aj iné športy, rád som sa pozeral trebárs na hokej, ale najviac ma to ťahalo k atletike. Začínal som však dlhšími behmi, na tisíc, osemsto, šesťsto metrov, a niekedy som skúšal aj diaľku či výšku. Bola to pre mňa veľmi dobrá všeobecná príprava. V behoch som bol celkom dobrý, ale bola to pre mňa trošku nuda. A robiť desaťboj, to sa mi zas zdalo príliš zložité. Výška mi vyhovovala po všetkých stránkach."

Verte-neverte, na Popradskej bol kedysi aj atletický štadión. "Nebol bohvieako kvalitný, ale dalo sa na ňom trénovať. Ale väčšinu času som trávil v školskej telocvični, výška sa tam dala robiť, aj keď doskočisko bolo dosť poplátané, akoby bolo ešte z vojnových čias."

Skryť Vypnúť reklamu

Lukáš chodil na športovom gymnáziu do atletickej triedy. "Atlétov v nej bolo asi deväťdesiat percent, ale okrem Tomáša Krajňáka a mňa už nikto z nich atletiku aktívne nerobí.

Veľká premiéra v Moskve

Na vysvedčení mal vždy "lepší priemer", ale v skokanskom sektore vynikal. Aj preto si vyslúžil nomináciu na letné olympijské hry mládeže v roku 2006 v Moskve.

"Bola to pre mňa prvá veľká cesta s atletikou do zahraničia, z našej školy tam vybrali atlétov a z Košíc tam boli aj nejakí futbalisti. Bol som nominovaný na výšku, ale až v Moskve sme sa dozvedeli, že túto disciplínu zrušili. Neostávalo nič iné, len sa prihlásiť aspoň na diaľku. Nemal som s tým problém, pretože na škole som mal všeobecnú atletickú prípravu, ale v súťaži to nebolo nič slávne, skončil som asi na pätnástom mieste, a ten výkon radšej ani nespomínam."

Skryť Vypnúť reklamu

Olympijské zážitky mu to však vôbec nepokazilo. "Veď som pretekal na veľkom olympijskom štadióne, aj keď bol poloprázdny. A keďže naše preteky boli hneď v prvý deň, mali sme kopec času aj na prehliadku Moskvy. Takže som videl všetky pamiatky, Kremeľ i Lenina. Pri ňom som mal trochu zimomriavky na chrbte, lebo pri vstupe do mauzólea som mal ruku, či skôr iba prst, vo vrecku, čím som spôsobil pozornosť stráže. Mysleli si, či tam nemám nebodaj zbraň, musel som ruku z vrecka vytiahnuť."

Jeho prvým trénerom bol Dušan Veľký. "Tiež bývalý skokan do výšky. Neskôr ma prevzal Martin Bercel, a v Akademiku som sa dostal k Radoslavovi Dubovskému. Pod ním som sa prvý raz dostal cez dva metre. Na skokanskom mítingu 'Latka piatich miest' v Lučenci som skočil 201 cm a vyhral som kategóriu dorastencov. Bolo to v hale. Voľakedy som mal halu radšej ako preteky vonku, pretože v nej neprší, nefúka, nepraží slnko, nie je na čo vyhovárať sa, keď to nevyjde. Ale teraz je mi to jedno, či sú preteky v hale alebo pod holým nebom."

Pár podpisov už rozdal

S pribúdajúcimi rokmi pribúdali i centimetre v jeho výškarskom zápise. Titul juniorského majstra Slovenska v roku 2008 dosiahol výkonom 210 cm.

"V tejto vekovej kategórii som mal hlavný cieľ získať domáci titul, a to sa mi aj podarilo."

O dva roky neskôr posunul hranicu osobného rekordu na 216 cm, v nasledujúcej sezóne pridal ďalšie dva centimetre. A v tejto sezóne opäť dva, na skvelých 220 cm.

Podľa jeho terajšieho trénera v košickej Slávii TU Jaroslava Rusnáka má vraj Lukáš v nohách 226 cm, ešte v tejto sezóne.

"Samozrejme, tréner by chcel, aby to bolo čo najvyššie, ale mne skôr vyhovuje, keď idem systematicky, postupne, po centimetri, dvoch, každý rok. A keby som tak pokračoval, bolo by to super."

K rekordným výškam zatiaľ vzhliada s úctou. "Tých 234 cm Róberta Ruffínyho, čo je slovenský rekord, je ešte dosť vysoko. Nevraviac už o svetovom rekorde Kubánca Sotomayora, čo je 245 cm. Myslím si, že to nie je reálne, až taký veľký skokanský talent nie som, aby som sa k nemu priblížil. To by som sa musel preskočiť o šesťdesiatosem centimetrov."

Aj preto, že výškou nevyniká, má medzi svetovými výškarmi vzory podobného vzrastu. "Ako je Švéd Stefan Holm. Taký nízky skokan, a dokázal skočiť 240. Alebo Američan Jesse Williams, ktorý má na konte už 237 cm. Obaja sú mojimi vzormi, bol som šťastný, keď som získal ich podpisy, a dokonca s oboma som mohol aj pretekať."

S Williamsom sa stretol dvakrát na Banskobystrickej latke. "Tohto roku som s ním prehral o 16 cm. A s Holmom som súťažil na Atletickom moste v Dubnici. Ich podpisy mám na diplome. Ale vybavoval to môj otec, ja som sa na nich pozeral, a on išiel za nimi so žiadosťou o autogram."

Už ich začína rozdávať aj Lukáš. "Vari 10 som ich dal na majstrovstvách Európy atlétov do 23 rokov vlani v Ostrave, a zopár aj počas tohtoročných majstrovstiev Slovenska v Banskej Bystrici. A medzi žiadateľmi neboli len deti, bol tam aj jeden pán, ktorý sa zaujímal o atletiku," usmieva sa mladý Košičan.

Väčšiu športovú slávu si ešte musí vybojovať. A dostať sa do povedomia atletického sveta môže len na vrcholných podujatiach, kde sa schádzajú tí najlepší.

"Preto ma dnes mrzí, že som sa neprebojoval na juniorské majstrovstvá sveta v roku 2008. Vyhral som síce domáci šampionát, ale k limitu mi chýbali dva centimetre. Vtedy ma to až tak netrápilo, ale keď som sa na to spätne pozeral, tak som si uvedomil, o čo som vlastne prišiel, ako by účasť na takomto podujatí pomohla mojej výkonnosti, ďalšiemu progresu."

Hoci z juniorských trenírok vyrástol, boli tu ďalšie možnosti ako napredovať.

"Vlani, začiatkom roka, sa mi podarilo splniť limit na majstrovstvá Európy do 23 rokov v Ostrave. Na halovom skokanskom mítingu v nemeckom Essingu som vyhral výkonom 218 cm, ale pravdupovediac, taký výkon som vtedy ani nečakal, pretože to bolo hneď po sviatkoch, 6. januára, a išiel som tam vlastne bez tréningu, dobre oddýchnutý."

Ostrava mu vôbec nevyšla tak, ako si predstavoval. "Tam som mal cieľ postúpiť do finále. Ale bol som asi príliš premotivovaný, zapracovala nervozita, pretože to bolo pre mňa prvé takéto veľké podujatie na reprezentačnej úrovni. Aj keď v kvalifikácii bol limit 217 cm, na postup do finále stačilo napokon aj 211. Ale ja som skočil iba 204. Bol som z toho taký znechutený, že som sa hneď po pretekoch zbalil a odišiel z Ostravy. Aj keď som plánoval, že tam budem celý týždeň, až do posledného finálového dňa. Ale Ostrava ma nakopla. Aj napriek tejto negatívnej skúsenosti som získal novú motiváciu dostať sa v kariére ďalej."

Radšej nič neplánuje

Spolupráca s trénerom Jaroslavom Rusnákom prináša ovocie. "Bez osobného trénera to v atletike nejde. Je to martinský rodák, a jeho osobný rekord vo výške je 213 cm. Na začiatku sme sa stavili, že keď ho prekonám, budem mu môcť tykať. Dokázal som to už v roku 2009, a s tykaním som začal hneď po tých pretekoch, ba, tuším, že sme si na to dali aj jedno pivko."

Odvtedy svojho trénera preskakuje takmer na každých pretekoch. Ale ešte nebol čas osláviť nejako aj ten nový osobák.

"Dva roky sme bojovali o to, aby sme prekonali tých 220 cm, čo sa doteraz podarilo trinástim slovenským výškarom. Ale Lukáš je prvý Košičan.," zdôrazňuje výnimočnosť jeho výkonu tréner Rusnák.

"Za to, že sa nám to podarilo, treba poďakovať aj rektorovi košickej TU, lebo tu máme výborné tréningové podmienky."

Lukáš sa teší na olympiádu v Londýne, prirodzene, najviac na atletické súťaže. "Samozrejme, najviac na výšku a šprinty. To si vždy rád pozriem, ale taký maratón zas nemusím."

Aj keď je to dedova disciplína. "Zaujíma ma aj atletická história, i keď skok do výšky až odvtedy, keď sa začalo skákať flopom. Na tie zábery, keď s tým prišiel Američan Fosbury počas olympiády v Mexiku, sa rád pozerám. Ale o skokanoch, čo boli pred ním, veľa neviem. Akurát to, že sa skákalo obkročmo, valivým štýlom, a ešte predtým aj nožničkami, do piesku. Môžem povedať, že flopom je to oveľa jednoduchšie. Skúšal som to aj valivým štýlom, a môj rekord nie je veľmi slávny, 160 cm," priznáva "košický rekordér".

"Ale nožničky, tie ma celkom bavia, je to pravidelná súčasť tréningu, patrí to k príprave, a tam mám osobák 190 cm."

Počas olympiády bude mať Lukáš prakticky už po sezóne. "Tohto roku bola letná sezóna extrémne krátka, kvôli tej olympiáde. Ale som s ňou veľmi spokojný. Ani si neviem vysvetliť, ako sa mi podarilo udržať takú stabilnú formu, že som stále skákal 215 cm. Ale už ma to trochu aj škrelo, že neviem skočiť aj viac."

No takouto bilanciou sa nemôže pochváliť žiaden zo slovenských výškarov, ani olympionik Michal Kabelka či Peter Horák.

"Myslím, že mužská výška je momentálne najkvalitnejšou disciplínou slovenskej atletiky, je nás sedem či osem, čo skáčeme cez 210 cm. A sme aj skvelou partiou, mimo sektoru sme dobrí kamaráti, ale v ňom sa každý z nás snaží byť najlepší."

Aj táto konkurencia mu pomáha, a preto ho teší bronz z majstrovstiev republiky v Banskej Bystrici.

"I keď to bolo za tých tradičných 215 cm. Na Univerziáde v Bratislave mi to bolo už v podstate jedno, čo bude, to bude, a napokon z toho bolo tých 220."

Lukáš vraj nerád plánuje, kde by koľko mohol skočiť. "Lebo mi ešte nikdy nevyšlo, keď som niečo plánoval. Ako v tej Ostrave, či tohto roku na halových majstrovstvách republiky v bratislavskom Eláne, kde som sa chcel blysnúť dobrým výkonom. Celú zimu skáčem 215, a tam som skočil iba 205, čo bol najhorší výkon sezóny."

Nechce plánovať ani svoju ďalšiu budúcnosť. "V Prešove študujem telesnú výchovu a trénerstvo, ale netrúfam si plánovať, či sa tým budem v budúcnosti aj živiť. Mám už síce trénerský preukaz, ale k najvyššej triede je ešte trochu ďaleko. Vyžaduje si to všestrannosť, a ja mám dosť veľké problémy s plávaním, mojou najväčšou slabinou je kraul," dobrovoľne priznáva.

Helsinské majstrovstvá Európy si nenechá ujsť, ale tak ako Londýn, aj tie iba pri "telke". Na ďalších by však už chcel štartovať, aj na najbližších majstrovstvách sveta v Moskve či olympijských hrách v Rio de Janeiro.

"To sú moje ambície, o tom v kútiku duše snívam, že sa na takéto podujatia dostanem. Aj keď limity sú tam dosť vysoké, 226, 227 cm. Ako teraz v Helsinkách. Ale musím povedať, že momentálne na limit reálna šanca ešte nebola. O to sa pokúsim na budúci rok, do konca tejto sezóny si už len schuti zapretekám, najbližšie na mítingu Grand Prix Slovensko v Bratislave, a potom ešte na Atletickom moste v Dubnici, pravda, ak tam bude výška," vraví slovenská výškarská nádej.


Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  2. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  3. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  4. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  5. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  6. Nie je to len chlapská záležitosť
  7. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  8. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  9. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  10. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  1. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  2. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  3. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  4. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  5. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  6. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  7. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  8. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  9. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 823
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 699
  3. Aká je chémia vôní 13 463
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 743
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 627
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 161
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 719
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 258
  9. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 186
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 957
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Takto vyzeral Jakub po bitke na policajnej stanici.

Po Zsuzsovej skončil v prešovskej väznici aj Gašpar

Súd reaguje, že on taký pokyn nevydal.

Tibor Gašpar.

Prešovčanka Ingrid: Pri pohľade na miesto bytovky mi stále naskakuje husia koža

Hlavné je, že žijeme, hovorí rok od výbuchu na Mukačevskej 7.

Ingrid s piatačkou Izkou.

Dekádu skiareál Lysá chátral, precitnúť má v čase pandémie

Stredisko na Čergove sa vždy spoliehalo na sneženie, teraz mu pomôže technika.

Lyžiarsky areál na Lysej idú oživiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Chceli ho odstrániť, jeho imidžu uškodil Gučík. Kto je Maroš Žilinka?

Za generálneho prokurátora ho musí vymenovať prezidentka.

Prokurátor Maroš Žilinka.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vráti Generálnej prokuratúre dôstojnosť?

Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Ivan Ivanič, šéf SLA.
Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO).

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop