Dvaja Košičania pátrajú po stratených bunkroch

Lukáš Conrad Luberda je študentom a členom Občianskeho združenia Bunkre. Má na starosti košickú pobočku a jej činnosť spočíva v tom, že mapujú rôzne bunkre či kryty.

Chodí aj po opustených budovách a táto záľuba sa nazýva Urban exploration. Spoločne s kamarátom Jaroslavom Ružinským, ktorý pracuje v medzinárodnej firme ako procesný inžinier, chodievajú po meste i v jeho okolí a hľadajú to, čo v minulosti malo slúžiť ako ochrana pred náletmi či vojnovými hrôzami.

KOŠICE. Títo chlapi nezbierajú známky, ich záľuba je ich životom a neraz doslova riskujú svoje zdravie. Obaja berú svoje putovanie mestom a okolím ako koníček.

"Zo začiatku som sa zameriaval na staré budovy," vysvetľuje Lukáš, jeden zo spoluzakladateľov združenia.

"Už keď som bol malé dieťa, veľmi ma to zaujímalo. Chodieval som v meste po rôznych stavbách. Spočiatku to bolo s kamarátmi, brali sme to ako dobrodružstvo. Potom som sa na internete dostal k stránke, kde nadšenci milujúci bunkre začali prispievať."

Vznikla tak myšlienka, aby si vytvorili občianske združenie a ich činnosť bola aspoň trochu inštituizovaná.

"Sídlo máme v Bratislave, na Slovensku je asi 50 členov. Ja som rozbehol 'východ' a som rád, že je to oficiálne. Navzájom si vymieňame fotografie, miesta, kde sú zaujímavé bunkre, rozprávame si príbehy. Neskôr som natrafil na Jara a dali sme sa dokopy," spomína Lukáš na ich začiatky.

Jaro má síce v práci poriadne rušno, ale čas na záľubu si vždy nájde.

"Aj pre mňa to bola vášeň, odmalička som sa o tieto veci zaujímal. Tiež som začínal ako nadšenec Urban exploration a potom som sa cez sociálne siete dostal k bunkrom. Fungujeme dva roky a nie je nás veľa. V Košiciach sme len traja."

Stará štôlňa v areáli bane Bankov.

Fascinujúce podzemie

Nešlo nám do hlavy, čo človeka láka na tom, aby riskoval zdravie a spúšťal sa do neznámych bunkrov.

Dozvedeli sme sa, že na prvom mieste je zvedavosť a dôležitú úlohu zohráva spoznávanie tajov minulosti.

"Fascinuje nás podzemie, je to pre nás adrenalín," vysvetľujú chlapi. "Neraz treba zdolávať prevýšenia, hĺbky, výšky, zlaňovať, zliezať rebríkom, skákať. Samozrejme v závislosti od terénu a situácie. Stalo sa nám, že sme našli bunker a chceli sme sa dnu dostať cez dvere. Nevedeli sme ich však otvoriť. Potom sme našli núdzový výlez, cez ktorý sme sa dostali dnu. Nebolo to jednoduché, museli sme schádzať rebríkmi do hĺbky 100 metrov. Rebríky boli ešte v dobrom stave a vyriešené tak, že po zostupe 25 metrov bola chodbička. Cez ňu sa prešlo a nasledoval znova zostup 25 metrov a tak až dovnútra."

Ako Lukáš s Jarom dodávajú, bola to poriadna hĺbka a neraz mali strach, aby rebríky vydržali.

V Košiciach majú zmapované takmer všetky bunkre, no nie do každého sa dá dostať. Niektoré majú súkromní vlastníci, iné mesto, ďalšie zas nie sú voľne prístupné.

"Nie je jednoduché dohodnúť sa s mestom či súkromníkmi. Tvária sa, akoby to neexistovalo a nie sú 'nadšení', ak sa o bunkre niekto zaujíma. Vyzerá to tak, ako by fungovali v utajenom režime. Aj keď v dnešnej dobe to už nie je tak, ako za socializmu, keď bola doba, že to bolo maximálne utajované. Teraz sú aspoň niektoré prístupné, aj keď nie verejne. Kedysi sa o tom nesmelo ani hovoriť. Dá sa povedať, že vieme o takmer každom bunkri v meste, ale nie v každom sme boli. Samozrejme, robíme všetko preto, aby sme sa tam dostali a ja verím, že časom sa nám to podarí."

V meste je podľa Lukáša a Jara asi 51 bunkrov a CO krytov. Toto sú však podľa nich len funkčné a vedia, že ich je oveľa viac.

"Najviac krytov je v Mestskej časti Košice - Sever. Je to najstaršie sídlisko, pomaly v každom bloku je CO kryt, ktorý mal slúžiť asi pre 50 ľudí. Sú tri druhy ochrany týchto stavieb, odolné, plynotesné a svojpomocne budované. Je to riešené tak, že pri mimoriadnej situácii sa prebudovávajú pivnice a budujú sa zákopy."

Zaujímavý bunker je v Mestskom parku, pochádza z čias vojny. "Boli sme tam, kým nebol uzavretý. Vtedy tam bol veľký bordel. Protiletecký bunker je na Hlavnej ulici. Dva bunkre, každý pre jedného muža, sú v areáli vodární na Aničke. Sú to jednoduché stavby, ktoré slúžili pri leteckých náletoch. Boli v nich ľudia, ktorí sledovali, kde dopadajú bomby, či vybuchujú a aké sú škody."

Takto vyzerá núdzový výlez v Čermeľskom kryte.

Bezdomovci ho neobjavili

Medzi najzaujímavejší bunker patrí stavba v Čermeli. Bol určený pre politikov. Za socializmu bol maskovaný tak, aby nikto o ňom nevedel.

"Bol maskovaný ako sklad Obchodného domu Prior. Nad ním boli postavené garáže, ktoré nesmel nik využívať. Slúžili ako maskovanie. Pod novou nemocnicou je obrovský kryt, ktorý má niekoľko podlaží. Jeden je aj pod Štátnym divadlo. Niekde v meste by sa mala pod zemou nachádzať podzemná nemocnica a dokonca aj byty pre papalášov. Vieme, že také niečo tu niekde je, zatiaľ však nevieme presné miesto. Máme niekoľko indícií, kde by to malo byť. To sú veci, o ktorých nikto nemá nič vedieť. Budeme naďalej pátrať po tomto mieste a ak ho nájdeme, bude najmenší problém sa tam dostať. Dnešné bunkre už nie sú strážené, ale sú také, ktoré sú udržiavané," vysvetľujú chlapi.

Spomínaný bunker v Čermeli môže mať rozmery 100 x 100 metrov. Nie je to však jedna veľká kocka, vedú tam chodby, teda celková využiteľná rozloha nie je až taká veľká.

"Je tam hlavná strojovňa vzduchotechniky a núdzový výlez, ktorý má asi 75 metrov. Je vybudovaný v kopci, patrí k odolným stavbám, je plynotesný a odolný proti výbuchu. Teraz tie garáže používajú obyvatelia mesta, čo predtým nebolo možné. Je tam domček, ktorý bunker strážil. Vnútri sa nenachádza žiadny nábytok. V 50. rokoch bol bunker vyprataný, lebo je tam veľká vlhkosť a nábytok hnil. Sú tam však sociálne zariadenia, funkčný agregát a nová elektroinštalácia. Musím povedať, že bunker je vo veľmi dobrom stave. V areáli je hangár, kde bola vybudovaná škola pre deti politikov."

Lukáš s Jarom sa k tomuto bunkru dostali náhodou počas prechádzky lesom. Dvere boli otvorené, nebol na nich zámok, stačilo ich odtlačiť.

"Prekvapilo nás, že nebol vykradnutý. Pritom v okolí žije veľa bezdomovcov, dokonca pri núdzovom výleze majú tábor. Aj teraz je to tak skryté, že je bunker problém nájsť. Nevidieť ho od cesty ani chodníka. Človek musí vedieť, že tam niečo je a hľadať to cielene. Inak nemá šancu. Vstup do bunkra je maskovaný stromami a v pomerne neprístupnom teréne."

Chlapi sa zameriavajú aj na staré chodby pod mestom. "Máme prelezenú takmer celú kanalizáciu. Celé staré mesto je pretkané chodbami. Niektoré sú zasypané, iné prístupné. V niektorách prúdi voda, v iných nie. Dá sa povedať, že chodieb je niekoľko desiatok kilometrov. Vstup do nich je taký, že sa otvorí kanálový poklop a zlezie sa dole. Samozrejme, treba vedieť ktorým, lebo je veľa prípadov, že sa kanál nabúral na staré chodby. Dá sa ísť aj od Hornádu. Sú tam záložné štôlne, kde je urobený prepad a odtiaľ sa dá vojsť dovnútra. Pri Hornáde je ich po celej dĺžke od Ťahanoviec po Krásnu spolu päť."

V Košiciach sa okrem bunkrov nachádza vetracia jama, ktorá je hlboká 420 metrov. Je zaujímavé, že je voľne prístupná.

"Nemalo by to tak byť," myslí si Lukáš. "Je na Kalvárii, dá sa zísť dole, vedú tam rebríky. V 30 metroch však už začína presakovať spodná voda, doslova strieka, rebríky sú potom neschodné. Dole sa zliezť nedá, jedine zlaniť, ale je to na hraniciach možností."

Núdzový výlez z jedného z podzemných krytov.

Ponúkli ich čučom

Urban exploration - mestský priestor. To je ďalšia z Lukášových a Jarových záľub. Chodia po starých budovách. Pri ich spoznávaní sa stretávajú aj s násilím.

"Raz sme šli na Jazere pri mlyne, prešli sme cez bránu a prehľadali staré budovy. Keď sme sa vracali, začuli sme za sebou auto. Začali sme utekať a kamarát na mňa zakričal, že pozor. Hodil som sa do priekopy, auto by ma bolo zrazilo. Nejaký muž ma dvakrát udrel do hlavy. Vysvetlil som mu, čo sme tam robili, nech volá políciu, ak má problém. Povedal, že nám podhodí meď a povie policajtom, že sme ju ukradli. Nakoniec sme ho ukecali."

Obaja chlapci absolvovali kurz zlaňovania. Napriek tomu niekedy strach majú. Už si však zvykli, nevedia, kde ich čo čaká.

"Samozrejme, dávame si pozor. Nie všade ideme za každú cenu. Dávame si pozor, neoplatí sa kvôli bunkru zomrieť alebo dokaličiť na celý život. Nikdy sa nepreceňujeme. Často sú bunkre obývané bezdomovcami, je tam bordel. Nie je to bezpečné, ale nosíme legálne prostriedky na sebaobranu. Dokonca sa stalo, že nás obyvatelia bunkra ponúkli čučom. Nepatrí sa odmietnuť. Robili sme sa, že akože pijeme."

Lukáš s jarom majú aj zaujímavý plán. "V Čermeli chceme z bunkra urobiť múzeum 2. svetovej vojny. Najprv ho však musíme dostať od mesta do správy. Exponáty sú, som zberateľ, člen klubu vojenskej histórie. Určite by sme prilákali turistov. Čoskoro chceme zrekonštruovať pozorovateľňu v Krásnej. Boli by sme radi, keby sa k nám niekto pridal, môže sa pozrieť na stránku www.bunkre.info a kontaktovať nás," uzavrel Lukáš.