Pavol Piatka prešiel z pozície hráča k píšťalke

Na ihrisku mu nesmie ujsť žiadny detail hry.
Na ihrisku mu nesmie ujsť žiadny detail hry. (Autor: Veronika Janušková)
Sportnet|7. júl 2012 o 00:00

Bývalý košický futbalista Pavol Piatka, dnes futbalový rozhodca, vyznáva krédo vzájomnej futbalovej úcty.

KOŠICE. Je prirodzené, že viacerí vrcholoví športovci po ukončení kariéry nemienia spretrhať puto s odvetvím, v ktorom sa roky pohybovali.

Mnohí sa stanú trénermi, iní funkcionármi, manažérmi, lanármi, agentmi, ale i - čo je však výnimočné - rozhodcami. Tak sa rozhodol tiež futbalista Pavol Piatka.

Košickému fanúšikovi je známy, veď si v dresoch 1. FC Košice, MFK Košice či Lokomotívy Košice odkrútil niekoľko sezón. Preto neprekvapilo, že svoj corgoňligový debut absolvoval v uplynulej sezóne práve v Čermeli v meraní síl, v ktorom Košičania hostili Prešov.

Bolo zaujímavé sledovať, ako sa zhostí svojej roly. Nielen preto, že sa predstavil pred očami svojho bývalého trénera Jána Kozáka. Ten ho kedysi viedol štyri roky a Piatka naňho nedá dopustiť, veľmi si ho aj s odstupom času pochvaľuje ako kouča, ale zároveň svojimi verdiktmi usmerňoval i hráčov, ktorých dobre pozná.

Hráčom sa snaží vykať

"Snažím sa hráčom vykať. Samozrejme, sú aj výnimky, napríklad Peťo Šinglár. Pravda, pri dianí idú všetky vzťahy, kamarátstva a sympatie bokom, treba sa sústrediť na výkon, posudzovanie situácií a dodržiavanie pravidiel. Nikomu nič nepardonujem a ani v tomto prípade to nebolo inak. A či som bol nervózny? Ani nie, lebo tréma je to najhoršie, čo môže rozhodcu postretnúť. Skôr to bolo také vzrušujúce očakávanie a zvláštny pocit. Predsa len ku Košiciam, ale i Prešovu mám blízko, veľa som vo farbách oboch klubov prežil," poznamenal P. Piatka.

Futbalisti-kamaráti si ho doberali, že oproti minulosti trošku pribral. No na druhej strane kondíciu má dobrú.

"Snažím sa ju udržiavať. Už aj tým, že som sa z aktívneho futbalu celkom nevyparil. Chodím ešte do Rakúska, kde hájim farby Neutalu, čo je klub v piatej najvyššej súťaži. Zároveň mám tak stále kontakt s aktívnym dianím na trávniku aj z inej strany - ako hráč."

Prirodzene, je to výhoda, pokiaľ arbiter predtým pôsobil v danom športe v pozícii jeho vyznávača. Ovláda finesy hry, aj lepšie vie prekuknúť všakovaké finty aktérov, trebárs filmovanie. Dokáže sa taktiež lepšie vžiť do psychiky hráča, utrafiť jeho momentálnu náladu, psychické rozpoloženie.

"Dôležité je rozoznať, čo je úmysel a čo náhoda a ktorý jednotlivec sa vyžíva v robení priekov rozhodcovi sústavným porušovaním pravidiel."

Piatka priznal, že práve v spomínanom derby na východe udelil dosiaľ najviac žltých kariet. "Bolo to aj tým, že medzi oboma klubmi je dlhoročná revnivosť a na ihrisku sa spravidla iskrí."

Mimochodom, hráči z oboch táborov - košického aj prešovského - sňali symbolický klobúk pred jeho počínaním.

A čo tréner Ján Kozák, s ktorým si po zápase podal ruku a vzájomne si zaželali všetko dobré? Ten povedal, že Palimu Piatkovi drží palce, nech sa mu darí aj na tomto poli.

"Potešilo ma, že aj iní, čo na zápase boli, ma pochválili a rovnako tak pozitívne bolo hodnotenie i delegáta stretnutia. Dúfam, že dostanem dôveru aj v budúcom ročníku a verím, že ešte častejšie," riekol 32-ročný člen zboru strážcov pravidiel. Skromne podotkol, že veľmi rýchle poskočil hore, takže musí byť iba spokojný.

Traja bývalí hráči v Corgoň lige

V Corgoň lige sa tak objavili až traja rozhodcovia, čo hrali v najvyššej súťaži. Po Hrachovi a Trutzovi aj Piatka.

Prvý raz fúkol do píšťalky na prelome rokov 2008/2009. Najprv sa objavoval v zápasoch žiakov v rámci Bratislavského futbalového zväzu.

To trvalo asi dva mesiace. Uchytil sa a hneď bolo jasné, že má na to, aby napredoval. Uchytil sa a dostával na starosť stále náročnejšie súboje.

Po necelých troch rokoch sa už vlani ocitol na listine rozhodcov republikových súťaží. Zvládol niekoľko duelov v III. a aj v II. lige až prišiel na rad ozajstný bonbónik v podobe spomenutého zápolenia medzi elitou.

"Pätnásť rokov som hral súťažne futbal u nás i v Čechách a domnieval som sa, že tento prechod zvládnem jednoduchšie. Nebolo to ale také hladké, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Musel som si zvykať na všelijaké novoty, šprtanie pravidiel a hlavne ich aplikáciu v praxi. Treba byť podkutý teoreticky, ale zároveň mať cit pre hru a okrem toho nezanedbávať fyzičku," úprimne riekol nádejný rozhodca, ktorého na nový chlebíček zlanáril kamarát Michal Gilbert zo Senca.

Vraj to bolo už dosť neskoro, lebo píšťalku uchopil prvý raz ako 28–ročný, kým niektorí jeho kolegovia sa na toto remeslo vrhli už ako dvadsaťroční.

No všetko sa dá dohnať a navyše má oproti niektorým ďalším výhodu v podobe obrovských hráčskych skúseností.

Stalo sa mu už viackrát, že keď zavítal na nejaký duel a zbadal starých známych, bývalých spoluhráčov či protihráčov, tí v prvom momente zostali zarazení, prekvapení. Je však dobráckej povahy, nekonfliktný typ a nikomu nechce uškodiť.

"Aj dlho po zápase si premietam niektoré momenty, hlavne háklivejšie, či som sa rozhodol správne, či som niekomu nedal nezaslúženú výhodu a iného neprávom poškodil. Aj rozhodca tak ako hráč sa stále musí učiť, aby bol lepší, kvalitnejší, suverénnejší. Na seminároch sa dá naučiť len časť z toho, čo arbiter potrebuje. Podstatnú školu treba zvládnuť na ihrisku, priamo v tuhom boji," podotkol bývalý špičkový ofenzívny hráč.

Hráčsky končil v Podbrezovej

Kariéru zavŕšil pred dvoma rokmi v Podbrezovej, no mohol aj pokračovať dlhšie, nebyť smoliarskeho zranenia v drese MFK v zápase proti Interu Bratislava.

"Bol to pre mňa kritický okamih kariéry. Už som sa nevedel z toho dostať, oprášiť pôvodnú formu. Nebyť toho, verím, že by som ešte stále bol hore," nostalgicky naznačil peripetie borec, ktorý futbalovo vyrastal v Humennom.

Odtiaľ sa dostal ako mladík v ročníku 1995/96 do 1. FC Košice (ocitol sa na športovom gymnáziu a zahral si pár duelov za béčko).

Ako dorastenec pobudol pol roka v Lokomotíve Košice, neskôr nakrátko putoval do Trebišova a vrátil sa do Humenného. Odtiaľ prestúpil do Prešova a ďalej nasledovali Senec, Teplice, Trnava, Ličartovce, MFK Košice a Podbrezová.

"V MFK v druholigových zápasoch som bol najlepším strelcom s 23 gólmi, v tých rokoch mi to sypalo. Škoda, že v najvyššej súťaži som nedokázal ešte viac aj vinou zranenia. Ale nebyť toho, zrejme by som sa nestal rozhodcom. Nadškrtol mi to práve Rišo Trutz, s ktorým sme dobrí kamaráti."

Na margo prieniku na medzinárodnú listinu (vekový limit je 38 rokov) rozhodcov poznamenal, že toto teraz nerieši, lebo v prvom rade mieni stabilizovať fazónu na Slovensku a osvojiť si hlavne lepšiu angličtinu, lebo nemčinu už zvláda.

Za štyri a pol roka absolvoval niekoľko desiatok stretnutí, nemá ich ale presne porátané. Stále však funguje ako hlavný. Cez plot ani raz nemusel dosiaľ utekať, nikto ho nenaháňal a nevyhrážal sa mu.

"Ľudia si pofrflú, ale dosiaľ sa nevyskytlo nič také dramatické. Hoci priznávam, na dedinách sa ťažšie píska než v mestách. Predsa len v obciach je iná kultúra a ľudia ponímajú domáce ihrisko ako nutný predpoklad k výhre. Som síce východniar, viac ale pískam na západe, no mentalita fanúšikov je rovnaká približne na celom Slovensku. Mojím krédom je vzájomná úcta hráča voči rozhodcovi a naopak. Snažím sa tlmiť emócie, aby to nepresiahlo rámec fair play. Pokiaľ nechtiac pochybím, snažím sa na to čím skôr zabudnúť, aby som v ďalšom zápase neniesol toto bremeno. Ak mi nevyjde nejaký verdikt, nesnažím sa to kompenzovať, skôr vymazať z povedomia. Viete, pokiaľ to hráči chcú rozhodcovi 'osladiť', tak im v tom nič nezabráni, preto je dôležitá komunikácia."

Piatka nevedel odpovedať, čo je jeho nočná rozhodcovská mora. Odpískanie penalty v poslednej minúte zápasu, ktorý rozhoduje o postupe alebo zostupe, by ňou určite nebolo.

"Horšie by sa stalo, keby nebola správne nariadená, to by ma veľmi mrzelo. Ak hráči aj diváci vidia, že arbiter píska na rovinu, získa si vážnosť, rešpekt a úctu."

Neraz sa vytiahli niektoré kauzy týkajúce sa uplácania rozhodcov a fungovania tzv. rozhodcovskej mafie. "Mne sa nič také neprihodilo, nikto mi nedával úplatok. Ak by sa ktosi taký našiel, nereagoval by som na to," naznačil východniar.

Ako inak - pozorne sleduje aj výkony kolegov na každej úrovni vrátane nedávnych ME. "Ale neznamená to, že neregistrujem výkony futbalistov," zasmial sa Pavol Piatka a pripomenul, že ako sa mení doba, iná je fazóna futbalovej hry aj samotné rozhodovanie prechádza rôznym vývojom.

"Rozhodca je pod neustálym stresom a musí sa rozhodnúť naozaj v okamihu. Nie je to jednoduché. Máme semináre, kde nám poskytujú inštruktáž, čoho sa vyvarovať. Učíme sa aj z nedostatkov iných a nabádajú nás trestať najmä surovú hru. Ja som tiež niektorých hráčov aj vylúčil, najviac však jedného v jednom zápase. Škoda, že sa agresivita vkráda aj do zápolení nádejí pričinením príliš horlivých rodičov," priblížil peripetie rozhodovania Pavol Piatka.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Pavol Piatka prešiel z pozície hráča k píšťalke