KOŠICE. Bodypainting, čiže maľovanie na telo je odnož výtvarného umenia používajúca k maľbám väčšinou na ženské telo, bez horného dielu plaviek.
Niekedy je maľba doplnená aj o ďalšie prvky: flitre, plastové tvary alebo prírodné doplnky. Ide o veľmi staré umenie, za jeho autorov sú považovaní domorodci z Novej Guneiy, ktorí ho používali na náboženské účely.
Z tohto miesta sa rozšírilo po celom svete, veľký rozmach zažilo v 60. rokoch minulého storočia v dobe hippies, skutočný rozkvet ale zaznamenalo v 90. rokoch. Dnes ho najčastejšie môžete vidieť na prehliadkových mólach a špeciálnych súťažiach.
K body artu sa úradujúca šampiónka Zuzana dostala úplne náhodou. „Oslovila ma zná?ma, že tento rok vo februári organizuje v Inchebe Majstrovstvá Slovenska v body arte, aby som to išla skúsiť. Tak som vyskúšala a podarilo sa, vyhrala som prvé miesto Majsterky Slovenska. Venujem sa tomu krátko, od tohto roka," hovorí umelkyňa, pre ktorú znamenala prvá súťaž rovno aj víťazstvo.
Maľovanie na telo je špecifická disciplína. „Maľovať na niečo živé je úžasné, lebo zrazu tam máte oveľa väčšie možnosti ako pri bežnom mejkape, môžete sa na tom doslova vyblázniť. A ja mám rada také avantgardné veci, výtvarné, veľmi rada sa hrám s farbami a body art mi to umožňuje."
Zháňanie modeliek na súťaže je väčší problém. „Prvá modelka bola moja kamarátka, ktorá sa obetovala a dopadlo to dobre. Zo začiatku mala pocit, že človek je pomaly nahý, má pozakrývané len intímne partie, no potom sa osmelila. Predsa na to človek musí mať náturu a sebavedomie, aby sa dokázal takto predvádzať. V tomto prípade to bolo trošku jednoduchšie, lebo museli mať zahalené prsia. Tým pádom je to ako keby predvádzali bielizeň."
Vodové farby
O tom, čo Zuzana na telo modelky namaľuje, rozhoduje najčastejšie typ prehliadky. „Väčšinou je zadaná téma, no väčši?nou témy trošku obchádzam. Nerada na to idem priamočiaro. Trošku sa hrám s fantáziou. Viac idem po farbách a potom do toho dotváram motív."
Zahaliť celé telo do farieb trvá veľmi dlho, závisí to od toho, aká detailná je maľba a aký motív obsahuje.
„Moja prvá modelka bola maľovaná komplet od hlavy po päty, nemala na sebe kúsok voľnej kože, tá mi trvala približne sedem hodín, čo bolo veľmi veľa. Dnes som to mala rýchle, pretože ak robím veľké vzory, dá sa to namaľovať aj za dve hodiny. Potom sa to musí zafixovať, aby to držalo. Je to veľmi náchylné na to, keď sa potia ruky alebo keď sa modelka chytí okolo pása. Je tam riziko, že si to zošúcha, otlačí sa to. Je to vodová farba, vydrží len na prehliadku. No keď sú z toho fotky, je to pamiatka. Škoda by bola, keby z toho neostalo vôbec nič, keby sa to spláchlo do vane. Fotky sú výsledok."
Body art je takmer výsadou žien, no vo svete sú objektom maľby aj muži
„Môžu sa aj muži, ale ja som ešte muža nemaľovala. Neviem, či by sa na to niekto dal, pri ženách sa ľahšie vymýšľa, dá sa ísť do úletov. Možno, že ma niečo napadne, kde bude vhodnejší chlap, ale ešte som nad tým nerozmýšľala."
Kúpila si „pištoľ"
Modelka musí byť štíhla a bez chĺpkov, tie sú totiž problém. „Nevyzerá to veľmi esteticky, tá farba ich ešte zvýrazní a to nie je pekné."
Pomaľovať sa môžu nechať aj ľudia so senzitívnou pleťou. Farby sú totiž testované na telo, nie sú toxické a maskérke sa ešte nestalo, že by mal niekto alergickú reakciu.
Vzory, kombinácie farieb a motívy si Zuzana najprv vyskúša. „Nie celé, iba problematické veci. Ak mi niečo napadne a nemám k tomu hneď po ruke modelku, tak si to vyskúšam na sebe, či by to tak nejako mohlo byť. Potom máme väčšinou skúšky, no niekedy to je aj bez skúšky, napríklad, keď mi priamo na akciu dodajú modelku. Len si hodím na papier nejakú skicu a potom tvorím na mieste, je to improvizácia. Vidím, že niečo na papieri môže vyzerať dobre, ale v skutočnosti to nemusí dobre vyznieť."
Namáhavý je body painting aj pre modelky, ktoré si dlhé hodiny nemôžu sadnúť.
„Ja si to vždy rozdelím, najprv im robím tvár a namaľujem ich do pol pása, vtedy sedia. No odvtedy sú stále na nohách. Keď je teplo, je to ešte v pohode, ale keď je zima, napríklad na majstrovstvách, chudák modelka sa triasla, tak som ju ľutovala, bolo to naozaj kruté."
Zuzana po rýchlom úspechu v branži plánuje chodiť po súťažiach. „Kúpila som si aj airbrush - striekaciu pištoľ a kompresor, na niektorých súťažiach je to zakázané alebo je preto zvlášť kategória. Páči sa mi to, lebo s ním sa dajú robiť krajšie prechody, je to dokonalejšie, so štetcom nedosiahnete takú dokonalosť."
Chuťovky
Zuzana sa okrem body artu venuje maskérstvu, pomáha v zákulisí natáčia filmov seriálov a klipov.
„Najdlhšie som robila 'Ordináciu v ružovej záhrade', potom som robila kriminálku pre Markízu, dosť často robievam študentské filmy z Vysokej školy múzických umení. Robila som aj nejaké klipy. Pre dievčenskú kapelu Margot, Barbore Šulíkovej, ktorá bola v Superstar a taký úlet Zdenke Prednej s Hafnerom."
Najväčšou „chuťovkou" sú však maskérske kúsky, ktoré niekomu môžu zatriasť žalúdkom: zrazeniny, popáleniny a trčiace kosti.
„Princíp nie je náročný. V podstate je to dosť jednoduché, ale ide o to, že človek na to musí mať cit, aby to dotiahol do takej podoby, aby to na kamere vyzeralo dobre. Treba sa s farbami veľmi citlivo vyhrať, aby to nepôsobilo umelo, čo sa nie vždy dá. Niekedy sa to nepodarí, ale hrozne ma to baví, hlavne tieto špeciálne masky sú pre mňa celkom zábava."
Čas zhotovenia týchto špeciálnych efektov závisí od zvoleného štýlu. „Sú rôzne štýly maskovania, jednoduchší sa dá spraviť priamo na „placi" aj to chvíľu trvá, aj keď ide len o to ako rýchlo materiál zaschne. Druhý spôsob je taký, čo sa maskovanie dopredu odlieva a potom sa to napína na herca a to je náročnejšie na čas."
Kreativite sa medze nekladú, Zuzana si dokáže poradiť aj s trčiacou kosťou z rany či rozrezaným bruchom.
„Trčiaca kosť bola v pohode, mala som kúsok rebierka, zvyšok som doplnila sadrou a dotvorila som to. Zvyšok je latex, vytvára sa to priamo na kožu. Pitevný rez však trval dlho a ešte som ho chudáka musela oholiť, lebo mal chlpatú hruď. Inak by sa to nedalo. Zbláznil by sa, bola by to depilácia, lebo nakoniec sa latex strhne. A to by bolo kruté. Potom sa to modelovalo, ležal na zemi a ja som pracovala a celý čas sa nemohol ani nepohnúť. Asi najnáročnejšie je to pre hercov aj pre modelky, ja im nezávidím," smeje sa maskérka.
Líči aj češe
V "Ordinácii" mala Zuzana na starosti mejkap, vlasy a zranenia, ktoré boli oživením práce s obľúbenými hercami.
„Sú to profesionáli, nemajú s tým žiaden problém. S hercami je to tak, že každý má nejakú povahu, aj svoje dni, je to ako bežná práca. Oni vedia, čo je mojou povinnosťou a čo musia oni a rešpektujeme sa."
Maskérka sa však pôvodne venovala niečomu úplne inému. Vyštudovala totiž animovanú tvorbu.
„Aj som sa tomu chvíľku venovala, ale na Slovensku nie je veľké uplatnenie pri animovaných filmoch. Nič sa tu netočí, tak som presedlala na normálny film a teraz vymaľovávam hercov namiesto postavičiek. Ale vždy ma to ťahalo do filmu a hlavne som začala najprv so špeciálnymi maskami. Aj na škole sme mali odlievanie a prácu so špeciálnymi materiálmi, takže som sa k tomu dostala okľukou. No a postupne som začala líčiť aj česať."
Ako profesionálka sleduje Zuzana trendy líčenia i špeciálnych efektov aj vo filmoch. „Jasné, je to profesionálna deformácia, to sa už ani inak nedá. Nemôžem normálne pozerať film, stále pozerám na detaily."
Vždy túžila po krídlach
Mať namiesto oblečenia na tele maľbu v rôznych farbách, je zážitok aj pre modelky. Na akcii v OC Galéria nám to potvrdila Veronika Lečková, na ktorej Zuzana použila národný slovenský motív.
„Je to fantastické. Stále som si to chcela vyskúšať a teraz som konečne mala tú možnosť, takže som rada. Až na to, že mám holý zadok, sa v tom cítim celkom komfortne. Celé to trvalo asi 2,5 hodinky. Určite, ak príde taká ponuka aj nabudúce, neodmietnem."
Z Niki Lučanskej zas po štyroch hodinách Zuzaninej práce vznikol extravagantný motýľ.
„Keďže som modelka, som na také situácie zvyknutá a je to super. Bol to príjemný pocit nechať si maľovať na tele, je to také príjemné, oddychové, no nemôžem sa potiť. Tým, že som za motýľa, sa mi splnil sen, vždy som chcela mať také krídla."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
