Minulý týždeň sme na tejto strane priniesli prvú časť spomienok Jarky Žukovej z Čane na jej niekoľkoročné pôsobenie na britských ostrovoch. V roku 2005 odišla do Anglicka, aby sa zdokonalila v angličtine. Našla si prácu operky a plánovala sa po roku vrátiť domov. Jej život sa však zamotal a ostala tam dodnes. Dnes teda prinášame druhú časť spomienok.

KOŠICE. Jarkino rozprávanie skončilo minulý týždeň na mieste, kde hovorila o starostlivosti o malú niekoľkomesačnú Saffi, ktorej náhradnou mamou sa stala, keďže jej pravú mamu Sarah pritlačili bolesti chrbta na lôžko. Bolo to obdobie, keď sa Jarka mala vrátiť domov, ale nevrátila sa, lebo chcela pomôcť ľuďom, ktorí jej prirástli k srdcu. Rodina dala hlavy dokopy a vyriešila situáciu, aby bolo dobre obom stranám. Navrhli Jarke prihlášku na vysokú a stáž na slovenskom veľvyslanectve v Londýne.

"Praxovala som na komerčnom oddelení pod vedením pána Horniaka, ktorý momentálne pôsobí v Canberre v Austrálii. Úžasný človek s úžasným tímom. Stretla som ľudí, ktorých by som normálne nestretla a bola na miestach (napr. historická budova Bank of England v City of London) kde by som sa normálne nedostala. Praxovala som tam päť mesiacov – 3 x do týždňa 3 až 4 hodiny denne. Asi 10 hodín týždenne. Zadarmo. V tom čase som sa dozvedela, že som dostala miesto na univerzite a neskôr, že som vyhrala prospechové štipendium. Môj život konečne začal naberať tvar a uberať sa smerom, ktorý mi bol veľmi sympatický a srdcu blízky..."

V septembri 2007 začala Jarka študovať medzinárodné vzťahy na London Metropolitan University. Štúdium si užívala – kozmopolitné mesto ako Londýn poskytovalo všetky príležitosti k úžasnému študentskému životu. Jarka ho však taký nemala. „Nemala som žiadne výdavky na stravu a bývanie, keďže som žila s rodinou, ale keďže oni prispôsobili ich život môjmu štúdiu, ja som im naopak musela aj niečo vrátiť... takže žiadne bujaré párty sa v mojom prípade nekonali, po skončení prednášok som utekala do knižnice vybrať knihy a domov."

Rok a pol z trojročného štúdia žila u rodiny malej Saffi. V januári 2009 sa odsťahovala po 3,5 roku od Dannyho, Sarah a ich troch nádherných detí. „Keď som odchádzala bola veľmi studená zima, mali sme dokonca aj sneh. Poppy plakala, Sol ma držal za nohu, doslova mi pri nej ležal a nechcel ma pustiť... Saffi, moje rozkošné dieťa, malo vtedy 2,5 roka. To bolo pre mňa najťažšie... Odchádzala som s obrovskými slzami v očiach. Chcela som však odísť. Po 3,5 roku som sa potrebovala osamostatniť a môj ďalší dôvod sa volal Honza – český priateľ, s ktorým sme sa sťahovali do spoločného prenájmu."

Spoznali sa na Pokeci, kde zistili, že toho majú veľa spoločného. Okrem iného študoval na rovnakej univerzite ako Jarka. Chodiť spolu začali v októbri 2008 a bývajú spolu od januára 2009. „Pochádza zo severných Čiech. Jeho dedo je Slovák od Topoľčian. Taký typický Čech, ktorému sa nesmierne páči 'slovenština' ako to oni hovoria... A ja dúfam, že to je ten pravý... Čas ukáže. Sme šťastní, ako sa momentálne veci vyvíjajú."

Počas prvého akademického roku študovala Jarka osem rôznych predmetov. Takže počas troch rokov to bolo 24 rôznych predmetov – od histórie medzinárodných vzťahov po viac-menej historicky orientovane úseky svetových politických dejín, manažment, španielčinu, medzinárodný rozvoj, verejný manažment a ďalšie predmety. „Rozdiel medzi anglickým a slovenským štýlom je podľa mňa fakt, že okrem španielčiny som počas troch rokov nemusela robiť žiadne ústne skúšky. Rada rozpravám, mne by to nevadilo, lenže keď máte univerzitu, ktorú navštevuje 34-tisíc študentov, ústna skúška je nereálna. Boli sme hodnotení počas seminárov a prezentácií, ktorých bolo neúrekom. A tak buď esej alebo správa v písanej forme a nakoniec písomná skúška."

V 3. ročníku to bola záverečná práca – dizertačná, ktorá tvorí 100 % známky v poslednom ročníku. Jarka písala na tému „kritického zhodnotenia politických vzťahov v Československu od roku 1989". Keďže mala v tej dobe iba 6 rokov, písať o tom bolo pre ňu zaujímavé. Ostatní spolužiaci písali o vojne v Iraku, Obamovi, Britskej zahraničnej politike atď.

Za štúdium vo VB sa platí školné, na ktoré si Jarka musela vziať pôžičku, ktorú bude ešte dlho splácať. Štipendium, ktoré dostala, nepokrylo ani polovicu školného. Pracovala popri škole, teda ako nanny, čo je niečo ako lepšie platená au-pair, na polovičný úväzok. „Musela som sa uskromniť, ale šlo to. Medzitým som stihla aj 3-mesačnú stáž na veľvyslanectve pod zmeneným vedením. Bolo to fajn, ale nie až také dobré ako prvýkrát. Promovala som v zime v decembri 2010 a dostala neskutočne krásny darček od priateľa – výlet do New Yorku. Splnil sa mi ďalší sen."

Po skončení školy si Jarka začala v Londýne hľadať prácu. „Svetom otriasala finančná kríza a ja som si so svojimi skúsenosťami nedokázala nájsť prácu v odbore. Chodila som po pohovoroch hore dole. Dostala som sa do užšieho výberu pre svetový koncern PepsiCo a bola krôčik od zmluvy, keď mi povedali, že tá práca by ma nudila, lebo vraj mám skúsenosti. Tak som skúsila jedného z najväčších anglických zamestnávateľov – anglickú poštu alias Royal Mail. Vyše 170 000 zamestnancov, 80 miliónov listov a balíkov každý deň do 27 miliónov domácnosti 6 dní v týždni."

Požiadala o absolventsky post. Prešla jedným testom, druhým testom, telefonickým pohovorom a nakoniec aj náborom... A stal sa zázrak. V októbri 2011 sa ocitla medzi 28 mladými ľuďmi, ktorí dostali prácu z vyše 1 500 žiadateľov.

V Royal Mail začala Jarka pracovať 24. októbra 2011. Čakalo ju ešte sťahovanie. S Honzom sa kvôli práci presťahovala. Paradoxne na vidiek. „Šli sme na východ do grófstva Essex. Londýn mi prekvapivo nechýba, zhon, ktorý som roky milovala mi začal prekážať. Asi starnem," smeje sa. „Chýbajú mi však priatelia, ktorí tam žijú a rodiny, pre ktoré som kedysi pracovala."

Absolventský program trvá 18 mesiacov, počas ktorých prejde minimálne tromi rôznymi poštami. „Od novembra do apríla som bola v delivery office – doručovateľský úrad – kde ráno prichádza pošta, poštári ju roztriedia a tak doručujú. Tam som bola manažérkou. Manažovala som 42 ľudí väčšinou v strednom veku, ktorým nevoňalo, že ich diriguje mladá cudzinka. No obľúbili si ma, našla som si k nim cestu. Cez Vianoce som dostala tréning a verte mi, Vianoce v Royal Mail je niečo neskutočné, neuveriteľné a strašne chaotické. Od nového roka som bola sama. Dávala som pozor na 42 ľudí, riadila ich mzdy, dovolenky, PN-ky... Super skúsenosť, hoci dosť stresujúca."

Od 30. apríla 2011 je Jarka na druhom „fleku". „Pracujem ako business manager pre oblastnú riaditeľku nášho regiónu, ktorý sa vola Anglia. Je to na východ od Londýna až po pobrežie Severného mora. Pracujem v tíme ôsmich riaditeľov – riaditelia financií, logistiky, ľudských zdrojov, bezpečnosti, kvality, spracovania a doručenia, plus moja šéfka. Táto práca ma veľmi baví. Je to to, čo som stále chcela robiť. Tím je úžasný, ľudia naokolo takisto a snom každého absolventa je byť v mojej koži."

Jarkin pracovný deň sa začína medzi 7.30 a 8.00 hod. ráno, keď prichádza do práce. Okrem iného kontroluje e-maily a stará sa o to, aby jej šéfka bola pripravená na konferenčné hovory s jej šéfom. „Nie som sekretárka. Som takou spojkou medzi ňou a ostatnými regionálnymi riaditeľmi. Úzko spolupracujem s komunikačným manažérom pokiaľ plánujeme niečo, alebo s ľudskými zdrojmi, pre ktoré momentálne pracujem na prípadoch šikanovania a obťažovania. Moja nová práca ma nesmierne baví. V tejto pozícii by som mala zostať do Vianoc a potom by som mala počas nich nastúpiť na tretí post v riadení."

Doma v Čani bola naposledy na Veľkú noc a predtým na Vianoce. Želala by si však chodiť častejšie. „A pred Vianocami som nebola doma 11 mesiacov. Žiaľ, odkedy skrachoval SkyEurope skončili sa moje staré dobré časy. Bolo to ideálne nastúpiť do lietadla v Londýne a vystúpiť v Košiciach. Som strašne sklamaná, že napriek počtu ľudí žijúcich v Británii a pochádzajúcich z Východu, kompetentným sa stále nepodarilo nájsť náhradu. Takto sa musím terigať teraz do Budapešti alebo do Bratislavy..."

Keď sa Jarka zamyslí nad tým, čo z materiálnych vecí jej v cudzine chýba, je toho požehnane: „Rožky, košická treska s ostrým šalátom, keksy Horalky, čokoáda Margot i sójové rezy. A všeobecne mamkina domáca kuchyňa. Tiež slovenské časopisy pre ženy, pistáciová a punčová zmrzlina, banány v čokoláde so šľahačkou a medový krémeš z Aidy. Cappy džúsy a ľadové čaje Nestea, hlavne jahodový. Korbáčiky, minerálna voda Korytnica – jemne sýtená... Počas mojich nedávnych problémov so žalúdkom som si uvedomila, že mi neskutočne chýbajú typické slovenské lekárne, pretože tu je to mix drogérie a lekárne."

A čo budúcnosť? Momentálne Jarka žije prítomnosťou. Veľká Británia je úžasná krajina pre život a ponúka neobmedzené možnosti. Spláca študentskú pôžičku, ktorá je síce prenosná v rámci EU, ale v UK sa samozrejme bude splácať rýchlejšie. „Neskutočne mi chýba rodina a priatelia, všetci moji najbližší. Voláme si, skypujeme, ale predsa chyba mi ten fyzicky kontakt a obyčajne keď ich najviac potrebujem, telefón ma objať namiesto nich nedokáže. Vydala som sa však na túto cestu dobrovoľne a neľutujem. Ľutujem len to, že som niektoré veci neurobila ináč. Ale na druhej strane verím, že všetko, čo sa mi prihodilo, malo dôvod," uzatvára Jarka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári