V nej predstavuje spôsoby, ako obnovovať krajinu a brániť tým povodniam, ktoré čoraz častejšie trápia obce po celom Slovensku.
Máme veľmi horúce leto. Návaly tepla, ktoré zažívame tieto dni, nás vyháňajú k vode. Povestné „nezaprší a nezaprší“ dnes naberá nový rozmer. Možný dôvod?
– Masívny úbytok vody z krajiny. Niekoľko desaťročí zlého prístupu k vode, keď sme ju považovali za odpad a už jej nie je v prírode dostatok na to, aby pôsobila ako termoregulátor.
Ako voda ovplyvňuje teplotu napríklad v Košiciach?
– Pri vyparovaní vody sa spotrebúva obrovské množstvo slnečnej energie. Ak je krajina odvodnená, teda energia, ktorá k nám prúdi zo slnka, sa nespotrebuje na jej odpar, premení sa na citeľné teplo. Stále si myslíme, že to, čo k nám padá z nebies, nemôžeme ovplyvniť. Opak je pravdou. Naša činnosť má dopad na cyklus vody a teda aj na počasie. Kanalizujeme, asfaltujeme a potom sa čudujeme, že je v mestách horúco.
Ľudia majú radi suché chodníky a skutočnosť, že nemusia chodiť po blate. Neznížili by sme si náš komfort bývania?
– Ak ju necháme v meste, komfort naopak zvýšime. Vďaka vlhkosti sa zníži prašnosť a teda aj množstvo alergénov, ktoré dýchajú naše decká. Myslím si, že zanechávať na krajine svoju pečať je prirodzené. Je mi len záhadou, prečo nevyužívame v plnej miere poznatky, ktoré o vode máme.
Vaša kniha ukazuje, ako by sa dala voda v krajine zadržiavať systémom malých vodných diel. Negatívne reakcie hovoria, že sú tieto stavby z dreva nebezpečné. Stalo sa, aby sa niektorá pretrhla?
– Bolo zopár prípadov, keď nebol dodržaný postup výstavby. Stavbári sa ponáhľali a začali presne z opačného konca, teda odspodu. Sila vlny si hravo poradila s rozpracovanými dielami. Pri dodržaní pravidiel sa do obce, ktorú pravidelne vytápalo, voda ani nedostane, zatiaľ čo o dedinu ďalej plávajú všetci.
Autor: miro
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
