Košičanmi otriasla vražda 19-ročnej Katky Gorejovej. Tragédia je o to hroznejšia, že práve v deň, keď dievča vydýchlo naposledy, cestovali pre ňu z Írska rodičia, ktorí tam žijú a pracujú. Dcérku si chceli odviezť do zahraničia, aby mohli byť konečne všetci spolu. Žiaľ, namiesto toho chystajú Katkin pohreb.

KOŠICE. Gorejovci, ktorí snáď už ani nevládzu Katku oplakávať, pochádzajú z obce Nižná Myšľa v okrese Košice-okolie. O hroznom nešťastí sa dozvedeli až v sobotu.

Keď sa rozhodli vybrať za prácou do Írska, Katku nechali dočasne v Košiciach, aby mohla dokončiť štúdium v Obchodnej akadémii na Polárnej 1. Dohliadal na ňu otec Jozef, ktorý neskôr takisto odišiel zo Slovenska.

Sympatická a milá dievčina, veľká futbalová fanúšička, ktorá bola veľmi obľúbená a mala ešte celý život pred sebou, zmaturovala tohto roku.

Od 1. júla žila v prenajatom jednoizbovom byte na Braniskovej ulici v Košiciach spolu s 21-ročným Mariánom Bačom z Košíc.

Žiaľ, jej voľba partnera sa ukázala ako nešťastná. Podľa našich informácií, práve on mal Katku zavraždiť zvlášť surovým spôsobom, až 27 bodnými a bodno-reznými ranami kuchynským nožom. Následne vyskočil z balkóna bytu na 10. poschodí, zomrel na mieste.

Vyčíňal ako šialenec

Katkinmu strýkovi Jaroslavovi, ktorý býva v obci Čaňa, sa včera už pri vyslovení neterinho mena tlačili slzy do očí. Pri jeho tichých slovách nám behali po tele zimomriavky.

„Neviem, čo na to povedať. Pre celú našu rodinu je to veľmi hrozné. Kvôli tomu som vybral dovolenku, v noci nespím, moja dcérka Radka, ktorá má dvadsať rokov a tiež teraz zmaturovala, stále plače. Viete, mňa len zaujíma jedno. Kde sú rodičia toho chlapca, akí sú to ľudia? Viete, ako sa hovorí, aký otec, taký syn. Chcel by som ho vidieť, stretnúť sa s ním, že čo on na to. Aký je, ako sa cíti, že vychoval takého syna. To je otec? Ako ho vychoval, ako ho poznal? Kde bol doteraz? Tiež mám chlapca, chodí na vysokú školu, má dievča, ale aby také niečo urobil, to neexistuje. Keď sme videli v novinách fotku krvavých škvŕn, ako ju ťahal po zemi, veď to je čosi hrozné.“

Podľa Jaroslava vrah musel vyčíňať ako šialenec. Svedčí o tom aj informácia, že Katkinmu otcovi zainteresovaní odporučili, aby sa na ňu ani nešiel pozrieť. Vraj až potom, keď jej doráňané telo upravia.

„Strašné je to, že presne v tú noc, keď Katku zavraždil, išli pre ňu jej rodičia i s bratom, ktorý žije v Írsku päť či šesť rokov a ešte tu nebol, prišla i jeho manželka a ich syn. Vždy chodili tak, že raz jeden, inokedy ďalší, nikdy sa im nepodarilo dať dokopy všetkým. A teraz, keď im to konečne vyšlo a naschvál prišli všetci pre Katku, dozvedeli sa zrazu o jej konci. Nikto z nich nevedel, čo sa stalo, najprv išli totiž k bratovi Paľovi do Nižnej Myšle. Až potom vyšlo najavo, že vlastne všetci prišli na pohreb.“

„Keby ju mal rád, toto by jej neurobil“

Jarova dcéra Radka vraha osobne nepoznala, z médií vie len toľko, že Katarína s Mariánom údajne spolu bývali asi pol roka.

„Z počutia viem, že on keď si vypil, bol veľmi agresívny, preto aj Katku od neho mnohí odhovárali. V poslednom čase sme sa až tak často nestretávali, ale veľmi ju bavil futbal a psy. Kamaráti, čo ju poznali, vravia každý to isté. Že tomu nemôžu uveriť, nemohla som o tom ani písať na internete. Mnohí telefonujú, chcú vedieť, kedy bude pohreb. Keby ju mal ten vrah rád, toto by jej neurobil.“

V osudný deň privolali policajtov na Braniskovu susedia, keď počuli krik, po vyrazení vchodových dverí však údajne policajti nemohli zasiahnuť a zabrániť Mariánovi v skoku z balkóna, lebo ich mal ohrozovať agresívny pes.

Išlo o pittbula, ktorého Katke na postráženie nechal jej bratranec pred odchodom na dovolenku. Jaroslav s dcérou sa práve v súvislosti so psom domnievajú, že Marián mal asi Katkinu vraždu vopred premyslenú a nešlo vôbec o nejaký útok v afekte.

Mal to vopred premyslené?

„Predtým, než Katku zabil, zavrel psa na balkón a mačku do kúpeľne,“ zdôraznil Jaroslav.

„Musel vedieť, že ak bude pes v byte a zaútočí na Katku, pes by ju určite bránil. Možno je dobre, že ten chalan zomrel, lebo neviem, čo by s ním bolo. Určite by veľmi rýchlo skončil, niekto by sa už o to postaral. Stále musím niečo robiť, lebo inak na to, čo sa stalo, stále musím myslieť. Rozmýšľam i nad tým, či ju nezabil preto, lebo mu povedala, že pre ňu prídu rodičia a odchádza do Írska. A teraz, keď zavolám bratovi, našej 82-ročnej babke alebo hocikomu inému z rodiny, každý len plače. Takéto dačo sa ešte nikdy doposiaľ v našej rodine nestalo. Mal som aj obavy o brata, Katkinho otca, aby si náhodou, keď sa o tom dozvedel, niečo nespravil.“

Smútok, bolesť a žiaľ v rodine Gorejovcov je obrovský a neopísateľný. Katkin otec Jozef včera na obecnom úrade v Nižnej Myšli vybavoval pohrebné formality. Rodina chce tragicky a úplne nezmyselne zavraždenú mladú ženu uložiť k večnému odpočinku na miestnom cintoríne. Veria, že časom sa ukáže pravda a možno sa dozvedia, čo bolo príčinou tragédie, ku ktorej vôbec nemalo dôjsť.

„Polícia sa prípadom intenzívne zaoberá,“ uviedol večer košický krajský policajný hovorca Alexandetr Szabó. „Vzhľadom k tomu, že v danej veci vykonávame procesné úkony, nateraz nie je možné poskytnúť bližšie

informácie. Ihneď ako to situácia dovolí, budeme o prípade informovať.“

Katku si uctili stovkami sviečok

Zavraždené dievča poznali mnohí futbaloví fanúšikovia, srdcom i dušou patrila k nim. Košickí futbalisti jej venovali nedeľňajšie víťazstvo nad Slovanom, na štadióne neskôr zablikali plamienkami na Katkinu počesť stovky sviečok.

„Nevieme si to vysvetliť,“ povedal nám na margo neskutočnej tragédie Viktor Nagy Bačo, vedúci skupiny futbalových fanúšikov, košickej „Ultras“.

„Bolo to dievča plné energie, s každým posrandovala, porozprávala sa, nebola namyslená. Neviem si vysvetliť ani to, že si našla takého „priateľa“. Na štadióne sme vytvorili pietne miesto, od jedenástej sa tam vystriedalo asi 500 ľudí. Zapálili sviečky, nosili šály, fotografie, kvety. Jej najbližší kamaráti sme po zápase ostali na štadióne, na trávniku sme urobili Katkino meno a na stoličkách zapálili sviečky. Myslím si, že motívom jej vraždy bolo to, že o dva týždne mala navždy odísť do Írska.“

sam

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári