KOŠICE. Každý mesiac priemerne skoro tri skrachované firmy. Takto sa minulý rok „darilo“ podnikaniu v Košiciach. Vyplýva to z údajov, ktoré spracovala spoločnosť Slovak Credit Bureau (SCB).
V roku 2011 súd vyhlásil konkurz na 31 obchodných spoločností so sídlom v Košiciach, ktoré neboli schopné splácať záväzky viacerým veriteľom alebo hodnota ich majetku bola menšia ako dlhy.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom počet bankrotov stúpol takmer dvojnásobne. Ešte v roku 2005, odkedy sú k dispozícii spoľahlivé štatistiky, nič nesignalizovalo takýto dramatický vývoj. Súd potvrdil úpadok len jednej košickej firmy, v roku 2006 dvoch.
Nie je práca ani dopyt
Firmy v Košiciach
Počet konkurzov
2005 – 1
2006 - 2
2007 - 7
2008 - 8
2009 - 27
2010 - 17
2011 - 31
2012 (do júla) - 7
Počet reštrukturalizácií
2005 – 0
2006 - 0
2007 - 0
2008 - 0
2009 - 2
2010 - 3
2011 - 5
2012 (do júla) - 3
Zdroj: Univerzálny register Plus SR, SCB – Slovak Credit Bureau, s.r.o.
V rámci Slovenska bol pritom nárast konkurzov medzi rokmi 2010 a 2011 len mierny, štyri kraje dokonca zaznamenali pokles.
„Slabá kúpna sila obyvateľstva, ktorá má za následok zníženie dopytu po výrobkoch a službách, rovnako znížený dopyt zo strany podnikateľských subjektov, ktoré stratili odberateľov,“ hovorí hlavná analytička SCB Jana Marková o pravdepodobných príčinách vlny bankrotov v Košiciach.
Vychádza pritom z ukazovateľov ekonomického vývoja podľa údajov Štatistického úradu. Košický kraj mal vlani najvyššiu mieru nezamestnanosti zo všetkých krajov (19,6 percenta), ako v jedinom kraji tu medziročne miera nezamestnanosti narástla (o 8,81 percenta). Tento región mal tiež medzi rokmi 2010 a 2011 druhý najmenší nárast priemernej mesačnej mzdy.
Marková si všíma, že najväčší nárast „padlých firiem“ bol v Košiciach v odvetví stavebníctva (šesť vyhlásených konkurzov) a v oblastiach priemyslu dodávateľsky naviazanom na stavebníctvo. Do krachu sa totiž dostali dve drevárske košické firmy a tri, ktoré sa zaoberali výrobou kovových konštrukcií.
Investori neplatia za stavby?
Analytička predpokladá, že za trendom je pokles záujmu o novú výstavbu v Košiciach a okolí, keďže väčšina spoločností v konkurzoch sa javia ako firmy regionálneho významu.
Podľa nej investori v Košiciach zrejme neuhrádzajú faktúry za stavby v dohodnutých termínoch častejšie ako v iných regiónoch Slovenska.
„V snahe uspieť v konkurencii mohli firmy ponúkať ceny pod úrovňou výrobných nákladov a potom nemali dostatok financií na dodaný materiál, ako aj pre subdodávateľov. Dôvodom mohol byť aj nárast reklamácií a bezplatné odstraňovanie chýb, často pre krátke dodacie termíny, ktoré investori vyčlenia na výstavbu, aby čo najskôr realizovali zisk,“ hovorí o ďalších faktoroch analytička.
Recesiu v stavebníctve vidno v bankrotoch firiem v Košiciach aj od začiatku roka 2012. Konkurz bol vyhlásený na tri stavebné spoločnosti.
Na celom Slovensku je pritom stabilne najväčší počet konkurzov v odvetviach veľko a maloobchodu.
Na spisy už nemali miesto
Zo známejších košických firiem sa tento rok dostali do konkurzu akciová spoločnosť Virtus, ktorá v stavebnej sezóne zamestnávala viac ako sto ľudí.
Stavala inžinierske siete a komunikácie viacerým nákupným centrám aj pre celok rodinných domov Grot na Terase, či verejné osvetlenie Hlavnej a priľahlých ulíc. Dnes sú telefóny firmy odpojené.
Nárast konkurznej agendy mal vplyv na fungovanie Okresného súdu Košice I, ktorý je konkurzným súdom pre Košický kraj.
„V júni 2001 sa celý obchodný úsek súdu presťahoval zo Štúrovej, kde už neboli priestory pre archiváciu spisov ani priestory v kanceláriách do nových priestorov na Tichej ulici,“ informovala hovorkyňa súdu Marcela Gálová.
Dodala, že vlani zaznamenali aj rekordný nárast veriteľov, ktorí do konaní prihlasovali svoje pohľadávky. Bolo ich takmer desaťtisíc, pričom v roku 2006 len šesťsto.
Aj v Košiciach platí, že súdy stále zamietajú viac návrhov než tých, v ktorých vyhlásia konkurz. Vlani košický súd odmietol sto návrhov. Ďalších 45 konaní zrušil alebo zastavil pre nedostatok majetku.
Tento rok súd poslal do konkurzu zatiaľ sedem košických firiem, čo naznačuje možnosť zlepšenia vývoja na úroveň obdobia pred hlavným krízovým rokom 2009.
Zmeny legislatívy
Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina upozorňuje, že počet konkurzov na Slovensku môže rásť ako dôsledok spružnenia legislatívy.
„Zjednodušilo sa podávanie veriteľských návrhov na vyhlásenie konkurzu, obmedzil sa konflikt záujmov spriaznených osôb, zaviedla sa vyššia zodpovednosť štatutárov,“ povedal.
Zmeny zákona majú pôsobiť ako ozdravný nástroj, ktorý z trhu včas vylúči problémové spoločnosti tak, aby svoju platobnú neschopnosť nepreniesli na dodávateľov.
Z 31 minuloročných konkurzov v Košiciach sa 27 týkalo spoločností s ručením obmedzeným a 7 akciových spoločností. Okrem toho skončili v konkurze aj dvaja živnostníci a jeden štátny podnik, Zelenina Košice.
Podnikanie zachráni reštrukturalizácia
KOŠICE. Minulý rok priniesol v Košiciach nárast aj ďalšieho spôsobu, ktorým firmy môžu riešiť svoje finančné ťažkosti. Súd povolil reštrukturalizáciu piatich obchodných spoločností.
Rok predtým chceli takto znížiť svoje zadlženie len tri košické firmy, v rokoch 2005 až 2008 dokonca ani jedna. V porovnaní s konkurzmi sa tak reštrukturalizácie využívajú len veľmi málo.
Podľa Mareka Staša, senior manažéra spoločnosti DRS, je to chyba. Hovorí, že reštrukturalizácia je v rozvinutých ekonomikách bežný spôsob ako zachrániť a ozdraviť spoločnosť, ktorá je v zdanlivo neriešiteľnej situácii.
„Jej účelom je popri snahe uspokojiť veriteľov predovšetkým zachovať prevádzku podniku. To je najväčšia výhoda reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom. Spoločnosť môže ďalej pokračovať v podnikaní pod svojím vlastným menom, so svojimi klientmi a dodávateľmi. Zachová sa prevádzka, nerozkradne sa majetok firmy a zamestnanci nestratia prácu,“ vysvetľuje Staš.
Pripomína, že spoločnosť získava súdnu ochranu pred veriteľmi. Po úspešnej reštrukturalizácii sú podstatne znížené záväzky rozložené po dohode s veriteľmi do splátkového kalendára na niekoľko rokov.
Znižovanie nákladov
Formálnej reštrukturalizácii podľa zákona ale musí predchádzať vnútropodniková reštrukturalizácia. Znamená drastické znižovanie fixných nákladov a zvyšovanie hotovostných rezerv podniku.
„V prípade stavebnej firmy sú to kroky ako zníženie počtu zamestnancov, zníženie nákladov na prenájom, sklady a subdodávky, odstrihnutie menej ziskových častí prevádzky,“ vymenúva manažér DRS.
Najväčšou košickou spoločnosťou, ktorá tento rok vstúpila do reštrukturalizácie, je Unibeton. Výrobca betónu zamestnáva viac ako 50 ľudí a okrem Košíc má prevádzky aj vo Vranove nad Topľou a Humennom.
rok
Autor: pol
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
