Hovoril o tom, ako sa k tomuto hnutiu dostal a ako sa mu v ňom žije. Keďže spomenul aj viaceé svoje cesty do Indie, dnes sa k nim vraciame v samostatnom článku.

Prvýkrát šiel Filip, teda Gaura, do Indie pred dvoma rokmi v decembri a zdržal sa tam štyri mesiace. Druhýkrát vlani a späť sa vrátil po troch mesiacoch. „Šiel som úplne sám. S priateľmi som mal v pláne stretnúť sa až v Indii."

Gaura tvrdí, že ľudia v Indii majú inú mentalitu ako my. „Keď som si sadol do vlaku, mal som pocit, že som si sadol k veľkej rodine. Bolo tam napríklad dieťa, ktoré chvíľu sedelo niekomu na kolenách, potom sa presunulo inam, neskôr bolo pri niekom inom a ten človek sa s ním hral. Až potom som pochopil, že je to mentalita Indov, že majú k sebe bližší vzťah."

V Bombaji, do ktorého sa Gaura dostal vlakom, navštívil chrám Radha Gopinath Mandir. „Bol som v Indii v mnohých chrámoch a na mnohých krásnych historických miestach, kde sú tisícky rokov staré chrámy. No ten v Bombaji je krásny vzťahom medzi svätcami, ktorí tam žijú. Celý chrám sa nesie v pokornej nálade. Každý, kto ho navštívi, vníma láskyplné vzťahy medzi osobami, ktoré tam žijú. Je to hlboký zážitok."

Podľa Gaura to nie je obrovské sídlo. Má indický spôsob architektúry, ale nie je to veľmi stará budova. V chráme sú nádherné obrazy, popisujúce rôzne duchovné témy. „Sú tam vyrezávané príbehy z minulosti. Najšpeciálnejší je však spomínaným láskyplným vzťahom. Je tam možné vidieť, že tí ľudia sa snažia žiť duchovný život. Snažia sa jeden druhému veľmi pomáhať bez sebeckej motivácie a to je cenné v dnešnej modernej dobe." Mimochdom, v tomto chráme trávil veľkú časť života duchovný učiteľ Gauru. Jeho meno je Radhanath Swami.

Z Bombaja pokračoval Slovák s priateľmi na pútnu cestu do Južnej Indie. Boli sme v Kanyakumari, čo je najjužnejší cíp v Indii. Je to na brehu oceánu. „Na tejto ceste nás bolo spolu 5 000. Je tam niekoľko miest, ktoré navštívil veľký svätec, ktorý sa volá Sri Caitanya Mahaprabhu. On cestoval po Južnej Indii a my sme šli túto pútnu cestu po miestach, po ktorých šiel on. Spomínali sme na rôzne jeho činnosti a spôsob, akým sa snažil odovzdať ľuďom duchovné poznanie. Poznanie o Krišnovi."

Pre Gaura to bol veľký zážitok. "Každý večer bol otvorený pandálový program, kde sa stretlo všetkých 5 000 ľudí a môj duchovný učiteľ dával prednášku. Hovorili sme si aj o miestach, ktoré máme navštíviť ďalší deň. Aby sme mali predstavu, akú historickú duchovnú hodnotu majú. Stretli sa tam ľudia z Hare Krišna z celého sveta. Prvé miesto bolo spomínané Kanyakumari. Je to známe pútne miesto, kde je obrovský chrám matky Durgy, ktorý navštívil Caitanya Mahaprabhu."

Neskôr navštívili miesto s názvom Ramešvaram. Aj bežní Európania poznajú indický historický epos Ramajána. „V príbehu sa popisuje, ako princ Rám, ktorému uniesli manželku, volala sa Síta, šiel z Indie po ňu na Srí Lanku. Postavil na ňu most cez oceán. Tvorili ho kamene a na každom bolo napísané Ráma. Tento most, tie kamene, plávali na vode a takto mohol Rám prejsť až na Srí Lanku. Vraj ešte dnes je z družíc možné vidieť ten most, ktorý je na dne oceána. Zaujímavé je, že keď človek stojí presne na mieste, odkiaľ viedol most, vlny sa v tom mieste spájajú. Takto možno vidieť smer cesty na Srí Lanku."

Gaura spomína ako k tomu miestu šli veľmi dlho po pláži a zároveň sledovali divé kone, ktoré tam žijú. Boli tam ľudia, ktorí bývali v chyžiach z palmových listov. Viedli jednoduchý život. V strede mesta Ramešvarán stojí chrám, ktorý je tisíce rokov starý. Je popísaný aj v starých textoch, ako je spomínaná Ramajána.

Slovák navštívili aj ďalšie pútne miesto Sri Rangam. Stojí tam veľký chrám, ktorý je vraj ťažko popísať. Nie je ako jedna budova. Chrám vraj zobrazuje celý hmotný vesmír, ako ho popisujú védy. „Je popísané, že vesmír má sedem obalov. Tento chrám má okolo seba do tvaru kocky usporiadaných sedem ulíc. Každá má štyri brány, ktorými sa dá dostať bližšie k chrámu. Je to ako malé mestečko. V uliciach žijú brahmani - kňazi, ktorí uctievajú najvyššieho Pána. Keď človek ide cez ulice bránami, príde až do stredu, kde je Božstvo najvyššieho Pána." Do chrámu chodia tisíce pútnikov denne, kde ospevujú Pána modlitbami tancami a piesňami.

Gaura navštívil aj Utarpradéš. Je to štát v Indii a v ňom Vrindavan - jedno z najsvätejších miest v Indii. Má vraj okolo tisíce chrámov. Je to vlastne mesto, tvorené chrámami. Vo védskych spisoch sa popisuje ako miesto, kde sa pred 5 000 rokmi zjavil Šrí Krišna. „Miesto má úžasnú duchovnú atmosféru. Keď človek prechádza ulicami okolo 4. hodiny ráno, počuje z každého chrámu zvoniť zvončeky a znieť mantry. Celé mesto žije už od 4. hodiny rannej. Život tam začína veľmi skoro."

Aj v Bengálsku majú členovia Hare Krišna svoj veľký chrám. Gaura sa tam bol pozrieť. To miesto sa volá Sri Mayapur Dhama. „Bengálsko je samo o sebe nádherné. Preteká cez neho rieka Ganga, ktorá sa rozvetvuje do iných riek. Celá krajina je tým, že sú všade rieky, rozdelená akoby na ostrovy. Keď sa chce človek niekam dostať, musí prechádzať cez rieky. V chráme spoločnosti 'Pre vedomie Krišnu' je možné nájsť celú védsku kultúru. Je tam škola - Gurukula, kde sa učia malé deti. Prichádzajú z celého sveta s rodičmi a učia sa védskej kultúre. Videl som tam asi 60 chlapcov vo veku od 5 do 16 rokov. Spolu študujú védy, učia sa hrať na pôvodné indické nástroje."

Deti sa tiež učia duchovnej kultúre. Aby odmalička našli zmysel v týchto praktikách. Počas svojej druhej cesty do Indie strávil Gaura veľkú časť pobytu práve v tejto škole. Venoval sa hlavne štúdiu.

V objekte Sri Mayapur Dhama bola aj Gošala. „Veľmi dôležitou súčasťou védskej kultúry je ochrana kráv. V chrámoch sú teda Gošaly, čo sú po slovensky kravíny. V nich žijú kravičky o ktoré sa starajú svätci. Tieto kravy nie sú nikdy zabité, sú to šťastné kravy. Dávajú mlieko a sú veľmi spokojné. Teliatka nie sú odoberané matkám na mäso. V modernej spoločnosti nie je problém odtrhnúť teliatko od matky a nikto sa nestará, ako to bude jeho matka prežívať," vraví Gaura a pýta sa: "Čo je to za modernú civilizáciu, keď ľudia dokážu bezcitne škodiť?"

Keď mal Gaura bližšie popísať kravín v Indii, povedal, že vyzerá rovnako ako inde. Len atmosféra je v tom indickom iná. „Čítal som nedávno príbeh z jatiek. V niektorom ázijskom štáte vzali býka, ktorého chceli zabiť. Býk si kľakol a začal nariekať ako dieťa. Aj o krave sa hovorí, že keď jej vezmú teľa, vyzerá akoby nariekala. Býk nariekal, lebo cítil, čo sa bude diať. Bolo tam niekoľko mužov a tí si zavolali na pomoc ďalších, že nedokážu so zvieraťom pohnúť. Prišli ďalší muži a snažili sa býka potiahnuť alebo potlačiť..."

No nedalo sa. Zavolali teda majiteľa bitúnku a keď zbadal býka, obmäkčilo ho to. "Rozhodol sa, že ho podarujú do miestneho chrámu mníchom. Novinár, ktorý o tom napísal článok, povedal, že hneď ako sa takto rozhodli, akoby to ten býk pochopil a nechal sa odviesť. Toto je príklad modernej spoločnosti." Kravíny v indickom chrámovom komplexe sú teda miesta, kde kravy nezabijú, keď prestanú dávať mlieko.

V strede takého objektu je podľa Gaura chrám, kde sa stretávajú stovky ľudí a kde sa uctieva Božstvo Krišnu. Meditujú tam recitovaním mantry: "Hare Krisna, Hare Krisna, Krisna Krisna, Hare Hare, Hare Rama, Hare Rama, Rama, Rama, Hare Hare..." Sú tam ubytovacie zariadenia pre týchto ľudí a domčeky, kde žijú rodiny, ktoré spoločne praktikujú duchovný život. „Sú tam aj rôzne reštaurácie, kde sa ponúka vegetariánska strava."

Gaura navštívil aj historické kráľovské mesto Džajpur. Nazýva sa aj ružové mesto, podľa farby stavieb, ktoré sa v ňom nachádzajú. Sú tam prastaré budovy, ktoré majú nádhernú architektúru. Mesto je tiež plné chrámov.

„Džajpurský kráľ a veľa generácií jeho rodiny boli oddaní Krišnovi. Celá atmosféra mesta je tým poznačená. V strede je historická časť. Je nádherná, v Európe sa nedá vidieť nič podobné. V chráme, v ktorom uctievajú Krišnu, sa ráno stretávajú ľudia z celého mesta. Je tam možné vidieť rôzne sociálne skupiny ľudí. Obchodníkov i zametačov ulice, krásnych i škaredých, všetky druhy ľudí. Nevnímajú rozdiely na tejto úrovni, spoločne ospevujú Pána."

Je tam zaužívaný jeden zvláštny zvyk. Je ním vzájomné obdarúvanie sladkosťami. „Hocikedy počas dňa sa potom môže stať, že vás zastaví človek a dá vám sladkosti. Vy ich môžete dať jemu. Je to krásny zvyk."

Pútne miesta, ktoré v Indii Gaura navštívil, alebo sa ešte len chytá navštíviť, sú aj historicky významnými. „Každý stĺp v chrámoch, každá stena, sú nádherné umelecké diela. Sú tam zachytené staré indické príbehy. Je tam zároveň veľmi veľa duchovnej inšpirácie, preto sa tam rád vraciam. Najbližšiu cestu plánujem v januári 2013 a pôjdem tam aj so svojou mamou."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári