"Najradšej mám pokojné letoviská, a teda si vyberám júnové termíny, kedy to v nich ešte 'nevrie'," vysvetľuje. „Aj teraz som si bola oddýchnuť už na začiatku sezóny."

Veľmi dobre sa cíti na gréckych ostrovoch, ktoré považuje za svoju dovolenkovú istotu. Doposiaľ ju nikdy nesklamalo počasie, more, ani služby. "S manželom sme boli na Kréte, pre ktorú je typické občas dosť rozbúrené more, čo ale dáva dobrú príležitosť tých pár dní, kým sa v ňom dá zasa plávať, spoznávať históriu. Tá je tam vpísaná vari do každého kameňa. Videli sme nádherné pamiatky Minojskej kultúry, ktorá zodpovedá dobe bronzovej. Paláce mali už v tom čase päť podlaží a vodu do nich privádzali z hôr terakotové potrubia, ktoré sú funkčné aj dnes, hoci prešli tisícročia."

Jej výber ovplyvnili korytnačky. Má totiž rada široké piesočnaté pláže, kde je čo najmenej ľudí. Zo skúseností vie, že v oblastiach, kde majú hniezda chránené Caretty, je obmedzená výstavba, nie sú tam dovolené hlučné zábavy a ani vodné športy. „Na dovolenke mám rada ticho, žiaden virvar, a čo najmenej porušenú prírodu. A práve to je v oblastiach, kde kladú vajíčka korytnačky. Také miesta sú na Kréte, ale napríklad aj na Zakynthose."

Vlani bola s manželom na Rhodose. Tam síce korytnačky neboli, ale letovisko bolo pokojné. „Náš záliv bol obkolesený útesmi a more bolo plné zaujímavých tvorov. Najradšej mám totiž pri plávaní hlavu stále pod vodou, potápačské okuliare na tvári, šnorchel medzi zubami, milujem samotu medzi rybami. To je absolútny relax, lepšiu meditáciu nepoznám."

Niekto má rád dovolenku do detailu naplánovanú. Ako však hovorí S. Jakešová, nič sa nedá naplánovať celkom do detailu, ale rozhodne sa snaží dopredu eliminovať všetky nepríjemné prekvapenia. „Kým sa rozhodnem, kam pocestujem, čítam recenzie hotelov a tiež si letovisko a okolie hotela pozriem na záberoch z družice. Ale napríklad hlučných susedov v hotelovej izbe si dopredu 'nevyguglite'."

Dovolenkových zážitkov má aj hovorkyňa úradu KSK veľa. Zaspomínala si však na jeden špeciálny. „Dlho som veľmi túžila ísť na taký malinký ostrovček nad Novým Zélandom. V kuchyni nad stolom sme mali zavesenú veľkú mapu a vždy pri jedle som mala pred očami tú vysnívanú destináciu obmývanú morom. Moja fantázia pracovala na plné obrátky. Chcela som vedieť, aké je tam more, aké živočíchy, rastliny, či tam žijú domorodci, ako trávia čas, ako asi bývajú... Keď som po čase mapu zvesila, zasnene som pohladila ten malinký ostrovček a on sa pekne odlúpol a zostal mi na prste. Nebol to totiž ostrov, ale fliačik od kaše, asi tej, ktorou som kedysi kŕmila malú dcéru Ninku. Odvtedy viem, že aj cestovanie prstom po mape môže priniesť určité sklamanie..."

Autor: mia

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári