Výstavní psi majú radi aj kofolu

Víkendová Národná výstava a Medzinárodná výstava psov stále rezonuje v mysliach psičkárov po celom Slovensku, ale aj po celom regióne strednej Európy.

Vo Veľkej Ide sa na nej zišlo takmer 1 500 psov. Najlepší vyhrali množstvo titulov a majitelia tých ostatných, ak mali veľké ambície, zažili aj menšie sklamania. Troch z množstva zúčastnených psíčkarov sme oslovili, aby nám predstavili svojich miláčikov a porozprávali aj čo-to o samotnom plemene.

Nemecké dogy si vedia robiť srandu

Nie každý deň je nedeľa a keď sa nedarí, netreba zúfať. Takto nejako zobrala druhé miesto svojho psíka Duchessa Dolores di Capo Rizzuto, alias "Lola" chovateľka špičkovej chovnej stanice nemeckých dôg v Košiciach "Di Capo Rizzuto" MVDr. Nicole Farkasová.

"Môj psík DeAngelo získal tento rok v Salzburgu na Svetovej výstave titul Jüngsten klasse winner 2012 - šampióna medzi dorastom," vraví Nicole.

"No dnes na národnej súťaži skončil druhý," no ako naschvál, ako sa hovorí, doma nikto nie je prorokom. Ani ďalšie druhé miesto Loly nie je to, po čom by Nicole bola spokojná, ale dve druhé miesta len ťažko môže rozhádzať niekoho, koho psíky vyhrávajú tituly po celej Európe už viac ako 15 rokov.

"Vychovať kvalitného psa a skutočného interšampióna nie je zďaleka tak jednoduché a rýchle, ako si mnoho ľudí myslí. Mne sa to podarilo až s tromi dogami. Kvalita chovu sa odvíja od mnohých skutočností, ktoré ale musia do seba zapadnúť ako lego."

Mať kvalitné šteňa po rodičoch - tiež šampiónoch - je iba začiatok. Psovi treba venovať neskutočné množstvo času a lásky. "Ale aj peňazí. Kto si kúpi nemeckú dogu, nemôže na psíkovi šetriť - mám na mysli starostlivosť skutočne špičkovú - takú, akú si táto rasa zaslúži"

Jej psíky majú aj to šťastie, že ich majiteľka má veterinárnu kliniku, takže o špičkovej starostlivosti jej chovnej stanice je zbytočné sa baviť. Nicole má momentálne v chove 4 šteňatá, dve stále hľadajú svojho majiteľa, no nesilí to. "Nie je prioritné predať šteňa za akúkoľvek cenu a nasilu iba preto, aby bolo predané. Absolútnou prioritou je pre mňa fakt, aby sa dostalo do láskavých rúk ľudí, ktorí ho budú milovať a nebudú šetriť na starostlivosti oň."

Tak ako každá rasa je niečím špecifická, nemecká doga je pes vhodný aj do väčšieho bytu. "Iste, je to paradox k veľkosti tohto psíka, ale má úžasnú, elegantnú a pomalú chôdzu, preto sa naozaj hodí aj do bytu. Ale samozrejme, je potrebné ho nechať denne riadne vybehať."

Povaha tohto plemena je pre mnohých ľudí prekvapujúca. Je to jedno z najväčších plemien, aké sa vôbec chovajú, no ešte sa nestal prípad, aby doga niekoho napadla. "Kdeže, nemecká doga je obrovský pes a ako taká si uvedomuje svoju obrovskú silu a prevahu nad okolím. Má veľmi kľudnú a milú povahu, tieto psíky sa radi maznajú a nechajú hladkať."

Ale keď "treba", tak si vyhodia z kopýtka, robia si doslova srandu z okolia. "Sú to vyslovene psy, ktoré - ak ich má majiteľ viac - žijú a správajú sa ako vo svorke a aj tí moji občas pribehnú k nejakému cyklistovi, či chodcovi, ktorý ide od strachu vyliezť na strom, keď sa pri ňom zjaví päť dôg. No vzápätí, keď zistí, že sa prišli iba popozerať a nechať sa pohladkať, trvá často dosť dlho, kým sa od neho odtrhnú. A takto je to vždy."

Jediný prípad, kedy nemecká doga zaútočí, je obrana svojho pána. "Vtedy sa z milého hoci aj šteniatka (terajšie 9-mesačné majú cca 50 kg - na fotkách) stane hrdý obranca svojho pána. A verte, že ho naozaj aj ochráni," s úsmevom dodáva Nicole.

Aj na výstave sme sa mali možnosť presvedčiť, že tak Angelo, ako aj Lola mali neustále nutkanie niekam ísť niečo objavovať, najlepšie nových ľudí, s ktorými by sa najradšej okamžite skamarátili.

Kofolu pije priamo z pohára, naučil sa jesť aj z vidličky

Kerry Blue teriéra si chovateľka Daniela Borzová nevybrala pred 12 rokmi len tak náhodou. „Všetci v rodine chovali teriérov, akurát každý nejaký iný druh. Ja som pôvodne chcela chovať Soft Coated Wheaten Teriéra, no keď mi pred mnohými rokmi chovateľka z Čiech ponúkla šteňa za 20-tisíc českých korún, skoro so mnou 'švihlo o zem'. Tak som si potom za dva roky našetrila peniaze a raz, keď za mnou prišla pani, ponúkla mi práve Kerry Blue teriéra. Vraj je to to isté ako 'sofťák', len s inou farbou. Tak sme si 'plácli' a veľmi sme si ho celá rodina zamilovali."

Aj keď sme sa opýtali na cenu za takýchto psíkov, priamu odpoveď sme nedostali z veľmi jednoduchého dôvodu. "Viete, cena je tak veľmi variabilná, ako je aj rôzne každé šteňa od druhého. Napríklad z posledného vrhu siedmich šteniat, už je šesť juniorských slovenských šampiónov. Tie tituly získali v priebehu posledného roka."

Veľa majiteľov psov si podľa Daniely toho správneho pre seba nevie vybrať. "Viete, dnes je trend kupovať 'imidžové' psy a to je pre tieto zvieratká doslova utrpenie." Šľachtia sa čivavy ešte menšie, ako je štandardná veľkosť, či skôr "maličkosť" tohto plemena, len aby boli čo najmenšie. No už nikto nepozerá na to, že tieto zvieratká môžu mať veľa genetických chorôb a budú sa dožívať aj menej ako polovicu štandardných rokov.

"Kto si chce kúpiť psa - tak výstava je na to úplne ideálna," tvrdí Daniela. "Tu si môže každý poprezerať veľa druhov plemien a opýtať sa majiteľov, alebo priamo chovateľov, na všetko podstatné. Hlavne, akú povahu majú psíkovia a môžu si tiež vyskúšať, ako na nich zvieratká reagujú. V opačnom prípade neskôr veľa ľudí príde na to, že vhodné plemeno pre nich je úplne iné, ako to, čo si plánovali kúpiť.

Počas nášho rozhovoru jedného z kerikov vysmädlo, a tak sa napil. Nie z misky, ale priamo z pohára si dával "do nosa" kofolu.

"Veď mu je horúco," smeje sa Daniela a dodáva, "My sme ich všetkých naučili jesť z vidličky, sú to riadne vychovaní havkáči. A tento robí aj iné veci. Napríklad si každého v dome uspí sám. Ku každému príde zvlášť, počká kým zaspí a potom si ide spokojne ľahnúť aj on sám."

Pred pár dňami sa Kerry Blue doma pobil s inými chlpáčmi. "Samozrejme, za všetkým hľadaj ženu," smeje sa Daniela a pokračuje: "Jedna sučka sa nám hára, no tak sa 'chlapci' o ňu pobili. Stalo sa to o pol ôsmej večer a jeden z nich mal menšiu tržnú ranu. Našťastie je v Košiciach veterinárka, ktorá pracuje až do ôsmej. Mne to perfektne vyhovovalo, tak bol Kerry Blue ošetrený hneď. Ale keďže hádku vyvolal on sám, dostal aj 'bitku'," dodáva s úsmevom. "Ale aspoň si to nabudúce rozmyslí..."

Deväťdesiatkilového figuranta niesol v zuboch dva metre

Nedeľňajším víťazom kategórie Kráľ šampiónov sa stal biely psík - argentínska doga chovateľa Ľubomíra Oslanca z Handlovej. Volá sa Dahud del cavdillo, no doma ho volajú Dion.

"Takýto úspech sme vážne nečakali," povedal nám chovateľ, ktorý týchto psíkov chová už sedem rokov. "Keď som vtedy doniesol domov prvú dogu, tak všetci popadali na zadok, pretože nikto nepoznal povahu psa. Štandardne je to totiž lovecký pes, treba sa mu poriadne venovať. Argentínska doga ešte dodnes v krajine pôvodu loví pumy, jaguáre, či diviaky." Doma všetci nechápali, že doniesol bojové plemeno. No časom sa ukáalo, že také útočné, aby sa ho museli báť, zas nie je. "Kdeže, žiadne bojové plemeno. Je to veľmi dobrý domáci spoločník."

Vo Veľkej Ide sa predviedol na Medzinárodnej výstave, kde vyhral najlepšieho psa z plemena. No v piatok sa národnej súťaže nezúčastnil.

"Boli sme s ním inde, skladáme skúšky. No a včera pri tréningu zdvihol 90-kilového figuranta a niesol ho dva metre." Do Košíc pán Oslanec priviezol aj jeho potomkov, šteniatka sú na roztrhanie, hlavne pre deti. "Treba im trošku ukázať svet."

Na všetky súťaže s ním ale nemôže chodiť. "Keďže má kupírované uši, nemôže chodiť na všetky výstavy, neboli sme ani v Salzburgu. Ale dostali sme sa na špecializovanú výstavu iba pre argentínske dogy v talianskom Reggio Emilia, kde ich súťažilo viac ako štyristo z celého sveta. A v strednej triede skončil tretí."

Niektoré súťaže sa skončia dosť komicky, nie všetci havkáči zvládnu perfektne výcvik. "Máme vymyslené naozaj zaujímavé disciplíny pre nich. Je to taká menšia prekážková dráha, na jednom úseku sú napríklad po stranách zavesené klobásky, no pes sa nesmie nechať zlákať."

Stalo sa niekedy, že ste súťaž museli pre ich vyčerpanie zrušiť? "Nie," smeje sa, "zatiaľ nie, ale to viete, občas sa zlákať nechajú."

Ďalšou zaujímavou disciplínou je napríklad vysypanie veľkého vedra gumených loptičiek počas útoku psa na figuranta v plnom behu. "Správne vycvičený pes to jednoducho musí prejsť ako vietor, nesmie sa zastaviť, ani zaváhať."

Nemecké dogy vedia aj posrandovať

Figuranta vliekol v zuboch dva metre.