Niektoré povolania sa vyznačujú tým, že kvôli nim treba neustále cestovať. Tentoraz máme na mysli modeling, vďaka ktorému majú modelky možnosť spoznávať aj také krajiny, do ktorých by sa za iných okolností možno nedostali. Svoje o tom vie aj finalistky Miss Universe 2011, Košičanka Lenka Brišiaková. Práve s ňou sme sa porozprávali o cestovaní a zážitkoch, ktoré si zo sveta priniesla.

Tohto roku sa Lenka modelingu až tak nevenovala, lebo prednosť mala škola. Najmä obhajoba bakalárskej práce a štátnice. V minulosti však, či už za prácou alebo ako turistka, navštívila viaceré mestá a krajiny. Za všetky spomenula Benátky, Barcelonu, Miláno, Varadero a Havanu na Kube, grécky ostrov Thasoss, Grécko, Cyprus, Tunisko, Libanon či Turecko.

"Musím o sebe prezradiť, že milujem cestovanie a keby som mohla, cestovala by som nonstop," vraví Lenka. "Tento rok som bola vyťažená školou a nie je to také ľahké odchádzať od priateľa na takú dlhú dobu, takže to musíme vždy nejako skĺbiť. V júli som sa vrátila z USA, kde som spolu s ním strávila vyše tri týždne. Navštívili sme New York, Miami i Bahamy."

Čo sa týka Európy, Lenka miluje Španielsko a všetko, čo je s ním spojené. Hlavne španielčinu, ktorú sa na strednej škole učila a napokon z nej maturovala, lebo jej šla lepšie ako angličtina. Žiaľ, keďže vedomosti zo španielčiny nemala kde uplatniť, skoro všetko zabudla. Od septembra však chce opäť začať so štúdiom tohto jazyka.

Začala neskoro

Lenka začala s modelingom až po lanskej účasti v slovenskom finále miss. Mala 21 rokov, keď ako "profesionálka" po prvýkrát vyšla „von". Z modelingového hľadiska to bolo neskoro a ona "meškanie" dodnes ľutuje.

Zo spomínaných krajín navštívila ako modelka Libanon a Turecko. "V Istanbule som bola dva mesiace a musím povedať, že je tam veľmi veľa modelov a modeliek a tým aj veľká konkurencia. Bohužiaľ, nebola som ich typ, mala som zlú agentúru a bola som počas ramadánu, takže som nepracovala až tak veľa. No aj tak som mala dosť dobrých prác."

Na Bejrút úplne zmenila názor, keďže tam šla s tým, že je to miesto, ktoré vyzerá ako po bombardovaní a ľudia tam aj tak žijú. "Prekvapilo ma, že je to veľmi moderné a krásne miesto, ktoré skutočne žije. Obyvatelia sa tam vyvážali na luxusných autách. Je tam asi milión obchodov a skvelých návrhárov. Napríklad Zuhair Murad a Elie Saab pochádzajú z Libanonu."

Úžasný New York

Vždy, keď jej to okolnosti dovolia, snaží sa Lenka v každej navštívenej krajine spoznať aspoň niektoré jej turistické dominanty. "Naposledy v New Yorku. Na papier som si napísala všetky atrakcie, ktoré chcem navštíviť a každú, ktorú som videla, som si potom odškrtla," vraví s úsmevom. "Na internete si dopredu zistím, kde čo je, aby som bola na cestách pripravená. Ale napríklad v Bejrúte som žiadnu atrakciu nenavštívila, kedže som nemala čas. A ak som ho aj mala, bola som veľmi unavená po foteniach alebo prehliadkach. Preto sa tam raz plánujem vrátiť, prejsť všetky zaujímavé miesta a opäť ochutnať ich špeciality."

K nezabudnuteľným zážitkom, ktoré si Lenka priniesla domov, patrí jednoznačne celý New York. Keď vraj autobusom z letiska prechádzali cez jednotlivé štvrte, mala aj s priateľom Eugenom zimomriavky po celom tele. "Bolo to niečo úžasné. Vyzeralo to presne ako vo filmoch. Times Square bolo v noci neopísateľné. Všade samé svetlá a kto sa nepozrel na oblohu, mal pocit, že je deň. Na ulici boli všelijakí umelci. Tanečníci tancovali, iní maľovali, striekali so sprejmi, či vytvárali umelecké diela na papier. Obchody boli otvorené do druhej rána, všade bolo neskutočné množstvo ľudí. Na to nikdy nezabudnem..."

K ďalším Lenkiným zážitkom patria Bahamy, kam sa s Eugenom dostali vďaka päťdňovej plavbe luxusnou loďou. V kasíne na lodi Lenka vyhrala 22 dolárov a keďže to bola jej prvá skúsenosť s kasínom, veľmi sa z nej tešila. "Z Bahám ma najviac zaujal Great Stirrup Cay, ktorý mal úplne priesvitnú vodu. V mori boli stoličky, kde sme mohli sedieť, piesok bol úplne biely a jemný ako múka. Kŕmila som aj čajky. Keďže po prvej, ktorej som hodila zvyšok jedla, sa tam zrazu objavilo asi 10 ďalších dotieravých, nevedela som ich od seba odohnať," smeje sa.

Problémy s vízami

Samozrejme, cestovanie, to nie sú iba príjemné zážitky. Z času na čas sa pritrafia aj tie, ktoré dokážu výlet znepríjemniť. "Ja som si jeden taký zážitok priniesla z Istanbulu," spomína Lenka. "O jeden deň som prešvihla platnosť víz, o čom som netušila. Myslela som si, že platia mesiac, čiže 31 dní, no platili len 30."

Keď s ešte jednou modelkou prišli na kontrolu pred odletom, posudzovali ich tak, ako by boli v ich krajine ilegálne a poslali ich na políciu. "Odtiaľ sme museli ísť zaplatiť pokutu, obe po približne 300 dolárov. Po zaplatení sme bežali späť na políciu a potom zas na kontrolu. Keďže sme mali kvôli tomu už iba 20 minút do odletu, bežali sme cez celý terminál s príručnými batožinami a notebookom. Ja som mala navyše obuté topánky na vysokom opätku."

Keď dievčatá konečne dobehli na svoj "gate", bol zatvorený a nechceli ich pustiť do lietadla. Povedali im, že je zatvorené a odletí bez nich. Ktosi z tureckej modelingovej agentúry dievčatám do telefónu povedal, že zmeškali vlastnou vinou a preto domov nepoletia.

"Strašne sme plakali a báli sa, ako to s nami dopadne," pokračuje Lenka. "Najviac sme sa báli o batožiny, že niekam odleteli. No chvalabohu, ostali na letisku. Keď nám povedali, že si batožinu musíme nájsť samé, začal sa štvorhodinový maratón, počas ktorého sme chodili po termináli od kontroly ku kontrole a cez jednu políciu k druhej. Správali sa k nám ako k ilegálnym prisťahovalcom. Na topánkach som nevydržala, preto som chodila bosá." Napokon dievčatá našli kufre na stratách a nálezoch.

Neskôr sa objavili ľudia z agentúry. "No nechceli nám kúpiť nové letenky, aj keď to bolo celé ich chyba, lebo nás na úplnom začiatku doviezli na 'check in' neskoro. Po hodinovom naťahovaní sme zistili, že ten muž s pokutou nás oklamal a vypýtal si viac. Vrátili sme sa k nemu, vypýtali si časť peňazí späť a potom si prebookovali a zaplatili nové letenky. Spali sme iba hodinu, no chvalabohu sme nakoniec šťastne odleteli. Keď si na to teraz spomeniem, smejem sa, no vtedy mi všetko jedno nebolo. Bála som sa, že sa už domov nevrátim."

Miluje knafeh

Zaujímalo nás, čomu sa Lenka, ak je na cestách, venuje najradšej. Tipli sme si "shoping" a nemýlili sme sa. "Kedže som 'shopoholic', vo voľnom čase najradšej nakupujem. Som absolútny maniak na topánky, mám ich milón a stále kupujem ďalšie a ďalšie. Aj teraz, v Amerike, som si kúpila deväť párov. Som zvedavá, či ich niekedy vynosím," vraví s úsmevom.

Čo sa týka jedla, Lenka priznáva, že nepatrí ku gurmánom, ktorí musia všade, kam prídu, ochutnať nejakú miestnu špecialitu. Je vraj ten typ človeka, ktorý nerád skúša niečo nové. Iba ak raz za čas. "Ja mám najradšej fast foody, sladkosti a pravé domáce slovenské jedlo. Najviac špecialít som ochutnala v Bejrúte. Humus, všelijaké mäsové guľôčky, syry aj rôzne pomazánky. Ale najviac mi chutili 'menurse cheese a knafeh'. Sú to typické libanonské raňajky a kvôli nim som sa najviac tešila na fotenia, lebo tam sme stále dostali 'menurse cheese'. Je to pizzové cesto, ktoré je prerezané a preložené na polovicu. Plnia ho špeciálnym slaným syrom." Je to vraj vynikajúce a vedela by to jesť celé dni.

Lenkinou druhou libanonskou láskou ostane navždy knafeh. Sladkosť, ktorá sa dá kúpiť iba od polnoci do 10. hodiny rána. Inokedy ju už nepredávajú. "Je to špeciálny syr, obalený akoby v strúhanke. Podáva sa v sezamovej žemli a je poliaty sirupom. Vyzerá hrozne, ale dovolím si tvrdiť, že to bolo to najlepšie, čo som kedy jedla. Kvôli tejto pochúťke sme vedeli vyjsť v noci taxíkom k pekárni, kde to robili alebo šliapať 30 minút pešo a prosiť personál, aby nám to spravili, aj ked bolo len sedem hodín večer a vtedy to ešte nepodávali." Lenka to vraj skúšala pripraviť aj doma, no nevyšlo to, lebo na Slovensku nezohnala potrebné ingrediencie.

O čom sníva?

Lenke vraj na cestovaní najviac vadí samota a odlúčenie od najbližších. Od rodiny či priateľa. "A tiež tá neistota, či bude nejaká práca, lebo modelka 'vonku' nikdy nevie, na čom je. Čo sa týka nudy, vždy sa skamarátim s inými modelkami, takže sa nikdy nenudím."

Ak je dobrá partia, potom zas Lenku mrzí, že sa ten-ktorý pracovný pobyt končí. "Bohužiaľ, chýbajú mi tie miesta. Stále sa tam deje niečo iné, nie je tam stereotyp a aj s novými kamarátkami, sa mi ťažko lúči. Ale doma je doma!"

Ak by si vraj mala vybrať, kam by sa ešte chcela dostať, či už ako modelka alebo turistka, vybrala by si Las Vegas, Los Angeles, Maledivy a Tokio. "Verím, že sa mi tieto miesta raz podarí navštíviť," uzavrela Lenka Brišiaková svoje rozprávanie na tému cestovanie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári