Tí zavŕšili akýsi organizátorský hetrik elitných akcií usporiadaním juniorských majstrovstiev sveta. Predtým v roku 2006 sa u nás konali akademické majstrovstvá sveta a ešte pod starým názvom Slávia VŠT mal klub na starosti v roku 1988 aj jedno kolo Svetového pohára.
V doterajšej histórii šampionátov nebolo nikdy viac účastníkov ako tentoraz u nás. Prišli zástupcovia zo 40 krajín, juniorov sme narátali 176, junioriek 145. Trate boli ideálne a zaujímavé, lebo aj o to ide, aby si aktéri prišli na svoje a preverili si fyzické schopnosti i talent na mapovanie. Šprint sa konal v centre Košíc, čo je trend z ostatných rokov, keď sa niektoré etapy presúvajú z prírody priamo do ulíc, medzi divákov, aby sa toto odvetvie viac spopularizovalo. Dlhá trať sa zase konala na Silickej planine, kvalifikácia strednej trate zavítala do Herlian a finále do Izry, štafety si to rozdali na Jahodnej.
Najväčšia pozornosť sa uprela na našich zástupcov, ktorí mali výsledkami umocniť nasadenie a výbornú prácu činovníkov. Samozrejme, odborníci už pred vystúpeniami tvrdili, že vzhľadom na skvelú konkurenciu bude každý výsledok do 25. priečky úspechom. Na prvý pohľad to bolo jednoduché želanie, ale odrážalo jednak kvalitu Slovákov a bralo do úvahy aj silu svetovej špičky. Napokon sa to nepodarilo aj tak nikomu, najbližšie bol k tomu Róbert Barcík z domáceho klubu, ktorý na dlhej trati skončil 30. (na krátkej trati bol 46.) a medzi juniorkami bola z Košičaniek najlepšia na dlhej trati Katarína Papugová na 39. pozícii, kým na strednej trati figurovala na 49. mieste.
Takže viac pochvaly zožali organizátori. "Tešili nás slová zahraničných účastníkov, odozva bola mimoriadne dobrá. Zástupcovia troch najsilnejších krajín zo Švédska, Nórska a Dánska urobili hodnotenie podujatia, po ktorom nasledoval standing ovation pre nás ako organizátorov, čo nás hrialo pri srdci. Dokonca vedúca nórskej výpravy konštatovala, že toto bol najlepšie pripravený juniorský šampionát v histórii. Pravda, berieme to s rezervou, keďže toto boli 22. majstrovstvá a ľudia si pamätajú spravidla ostatné roky a čerstvé zážitky. I tak ale ohlasy boli pozitívne, a to aj od pretekárov, ktorí sa pri odchode prišli poďakovať za pekný týždeň prežitý v Košiciach," konštatoval orientátorský činovník Jozef Pollák, podpredseda organizačného výboru a zároveň riaditeľ pretekov.
S prípravou podobných akcií má partia pod jeho vedením bohaté skúsenosti. Už v roku 2009, keď sa Košičania dozvedeli, že budú organizovať šampionát, sa vlastne začali prípravy a tempo vrcholilo vlani. Samostatnú kapitolu tvorila príprava máp, ich tvorba sa začala už pred dvoma rokmi. Neskôr začal proces konfigurácie tratí. "Do práce bolo zaangažovaných 230 ľudí, z nich 180 sa zapojilo do činností súvisiacich so šampionátom a zvyšok si zobral na plecia povinnosti spojené so sprievodnými akciami v rámci Veľkej ceny Slovenska - Pohára rektora TU a Pohára Slovenského krasu. Nasadenie organizátorov finišovalo dva mesiace pred vystúpeniami, keď nastalo dokončovanie detailov – počnúc stravovaním, cez dopravu, ubytovanie, spoločenský program. Zo dňa na deň doslova na zelenej lúke bolo treba vybudovať zázemie pre cieľové zabezpečenie, šatne." Na Slovensku nebolo väčšie podujatie orientátorov čo do počtu účastníkov aj významom a slúži ku cti východniarom, že sa úlohy zhostili zase na výbornú.
Môžu si Košičania trúfnuť na ešte elitnejšie podujatia? J. Pollák sa pozerá napriek mnohým pochvalám na realitu triezvo. "Po akademickom šampionáte sme si určili hierarchiu zámerov na ďalšie roky. Na konci plánov by mali byť majstrovstvá sveta seniorov. Keď som sa ale informoval o podrobnostiach takýchto akcií, hlavne finančných, prišiel som k záveru, že v našich podmienkach by naplnenie rozpočtu bolo problémom. Napríklad my sme šampionát juniorov urobili za približne 200 tisíc eur, no na šampionát seniorov si treba nachystať aj 1,2 milióna eur. S takými peniazmi disponovali Maďari pred tromi rokmi. Pri majstrovstvách Európy sú to o niečo nižšie sumy, ale podrobnosti neviem. Nerád by som sa ale dožil toho, aby sme skončili v červených číslach. Ekonomika nepustí a hoci šampionát juniorov dopadol skvele, predsa nie som zástancom toho, aby sme sa ponáhľali a podali kandidatúru na 'svet' dospelých. Preto trochu krotím nadšenie ľudí z okolia. Radšej sa pozerám na veci triezvo, aby sme robili len to, na čo stačíme, hlavne pokiaľ ide o ekonomické možnosti."
Možno skôr prídu k slovu veteránske majstrovstvá sveta, kde je spravidla hojná účasť do 4 000 pretekárov, čo zase zaručuje pokrytie nákladov. Takže perspektíva na ďalšie roky je asi taká, že najbližšiu zimu žiadna kandidátska prihláška KOB Akademik TU nebude. "Nechceme dopadnúť tak, že budeme iba organizovať akcie. Skôr nám ide o zúročenie pozitívnej vlny, ktorá prišla po tomto šampionáte a jej využitie na oživenie práce s mládežou a formovanie elitného tímu mužov a žien. Lebo predošlé povinnosti priniesli aj utlmenie činnosti v iných oblastiach. I tak sme ale najsilnejší klub na Slovensku aj po stránke výkonnostnej. Máme kopec reprezentantov, ale tí nedosahujú nadpriemerné výsledky. Preto je ambíciou, aby naši lídri boli oveľa viac konkurencieschopní na elitných zápoleniach." Šéf klubu dodal, že možno roky 2017 a 2018 by boli reálne na organizovanie ďalšieho vrcholu v Košiciach.
Slúži ku cti orientátorom, že sú usilovní aj ako usporiadatelia špičkových akcií. Košice sú známe prostredníctvom MMM, vlani sa zviditeľnili cez svetový šampionát v hokeji, sporadicky aj iné športy pritiahnu elitu. Keďže ide o odvetvie, ktoré nie je príliš na očiach, je to dvojnásobne cenné a deje sa tak s prispením ochoty vedenia mesta a Technickej univerzity. "Škoda, že sa vyznavačom orientačného behu nedostáva primeranej publicity a ich výkony sú takpovediac aj utajené. Pritom si to zaslúžia, aby sa o nich verejnosť dozvedela. Keď chceme viac preraziť po stránke športovej, potrebujeme mať poruke stále dosť adeptov z radov mladých. Veď ide o krásny šport, spojenie človeka s prírodou, ktorý navyše nie je taký náročný na financie, technické vybavenie, nepotrebuje haly, štadióny," pripomenul J. Pollák.
Stojí za to zamyslieť sa nad tým, prečo práve Košice sú mekkou orientátorov. Nuž aj preto, že TU Košice orientátorov už dávno prijala s otvorenou náručou a váži si ich. Na univerzite je to jeden zo základných športových pilierov. Treba vidieť tradíciu (vlani klub oslavoval 50. výročie založenia, najprv to bol skôr turisticko-bežecký spolok, postupne sa vyprofiloval) a silné individuality, ktoré písali históriu. Na prvom mieste treba spomenúť Ladislava Oľhavu, zakladateľa oddielu OB Slávia VŠT, čestného predsedu oddielu, organizátora mnohých podujatí, trénera, rozhodcu, ozajstnej duše orientačného behu. Za jeho pôsobenia sa vytvoril štáb pretekárov i organizátorov, ktorých nadchol tento šport, pričom mnohí z nich sa podieľali aj na fungovaní MSJ 2012.
Priekopníkmi v dosahovaní výborných športových výsledkov bol (už nebohý) Stanislav Franko, ktorý ako prvý dosiahol aj štatút reprezentanta a presadil sa v lyžiarskom orientačnom behu – bol dvanásty na ME v roku 1972. Patril do známej trojice, ktorú okrem neho predstavovali aj Juraj Tóth a Wilfried Sleziak, ktorá sa činila v 70. rokoch minulého storočia. Neskôr prišiel do Košíc Jozef Pollák, ktorý dostal orientačný beh na obdivuhodnú stupnicu výkonnosti. Vyhral preteky Svetového pohára v roku 1992, bol členom striebornej čs. štafety na MS 1983, dosiahol rad umiestnení v prvej dvadsiatke (raz bol desiaty) v individuálnych disciplinách na MS, pričom na "svete" štartoval desaťkrát. Činil sa aj medzi veteránmi a vlani bol zlatý v tejto kategórii na majstrovstvách sveta.
V jeho ére mu sekundoval Peter Barcík (Róbertov otec). Na nich nadviazala v pozícii líderky a najvýraznejšej postavy klubu ako zástupkyňa nežného pohlavia Martina Rákayová, akademická majsterka sveta 2002, bronzová z MS 1998, ktorá okrem toho obsadila tiež skvelé pozície v prvej dvadsiatke na MS jednotlivcov. Z mladších jednotlivcov sa v popredí ocitli Michal Krajčík, Tomáš Drenčák, Jana Macinská, Katarína Labašová, Natália Tyszová. Nuž, je to plejáda osobností, míľnikov a to všetko dotvára bohatú mozaiku orientačného behu v Košiciach. Potom sa nemožno čudovať, že má vyárendovanú takú jedinečnú pozíciu práve u nás.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári