Unikátny dvojplošník, červený krásavec D-17S Beechcraft Staggerwing zaparkoval v areáli košického aeroklubu.
KOŠICE. Vznášať sa vo vzduchu ako vták chcel už ako dieťa, keď osemročný Bill po prvý raz uvidel práve Staggerwing.
K získaniu pilotného preukazu však musel odvtedy prekonať neľahkú cestu. Už ako skúsený letec pôsobil v Národnej garde USA, neskôr zvládol počas vojny vo Vietname okolo 200 bojových misií a potom aj mnohé lety ako pilot amerických aerolínií.
Chlapíkovi, ktorého predkovia sa pôvodne volali "Černý", učaroval pohľad na Staggerwing až tak, že už nič iné nechcel robiť, iba lietať.
Krásavca videl v roku 1940 na predstavení americkej leteckej šou a odvtedy nemal pokoj. Prepukla u neho náhla a hlboká láska k lietaniu.
Do Staggerwinga sa vtedy zamiloval na celý život. Trvalo však viac ako polstoročie, kým si mohol splniť obrovskú túžbu a kúpiť lietadlo, ktoré mu tak učarovalo.
"Najprv bolo treba získať pilotný preukaz a musím povedať, že to vôbec nebolo ľahké," zaspomínal si v Košiciach.
"Bol som na strednej škole, preukaz bol drahý, tak som začal na neho zarábať. Tvrdo som pracoval na umývacej linke pristávacej leteckej dráhy, ale nikdy sa mi nepodarilo dať dokopy toľko peňazí, koľko bolo treba na pilotný preukaz."
Kariéra cez národnú gardu
Špekuloval, ako by to teda bolo možné dovtedy, kým sa nedozvedel, že Národná garda USA má núdzu o kvalitných pilotov. Prihlásil sa a dostal, ako sám hovorí, jeden z najlepších leteckých výcvikov.
Bol to prvý krok nielen k lietaniu, ale aj k neskoršiemu Billovmu pôsobeniu v letke dopravných lietadiel.
Mimochodom, práve vďaka rozhodnutiu vstúpiť do Národnej gardy USA mohol celkovo na viac ako 75 strojoch odlietať približne 33-tisíc letových hodín.
"Ako civilista som dostal najúžasnejší pilotný výcvik a nabral fantastické skúsenosti," hodnotí po rokoch kapitán Charney.
Po ukončení výcviku začal lietať na fotoprieskumnej verzii lietadla Martin B-57, avtedy bol ešte len študent vysokej školy.
Neskôr presedlal ako pilot amerických aerolínií na stroje DC-6 a DC-7. Ako príslušník gardy fungoval v stíhacej peruti na mašine F-84 Thunderstreaks.
Premával sa v nej po oblohe najmä počas víkendov a nočných letov, strávil v nej okolo 700 hodín. Po odlietaní približne 300 hodín v B-57 si siahol aj na knipel (riadiaca páka) bojovej stíhačky.
Bojoval vo Vietname
V roku 1961 sa začalo "zmrákať" nad hlavným mestom Nemecka Berlínom, kde sa schyľovalo k politickej kríze.
Williama povolali do aktívnej služby, našťastie, situácia sa stabilizovala a k žiadnemu bojovému stretu tam nedošlo.
Oveľa horšie to ale bolo o niekoľko rokov neskôr. Charneyho vyzvali, aby splatil dlh za letecký výcvik svojej vlasti a išiel bojovať do Vietnamu.
Pilot o tomto období (1968-1969) svojho života nehovorí rád. Asi aj preto, lebo z jednej bojovej akcie sa už nikdy nevrátil späť jeho kamarát.
Bill má v kabíne Červenej rakety pod oknom umiestnenú nenápadnú kovovú tabuľku s nápisom: major Sherman E. Flanagan, Jr, USAF, 21.júl 68 SVN. Vraj preto, aby aj naďalej spolu lietali.
Napriek tomu, že Charney na vietnamské časy nespomína rád, zvykne na túto tému žartovať. "Ako som to prežil bez ujmy na zdraví? Lietal som zakaždým tak rýchlo, že ma nemohli zostreliť."
Po skončení vojny sa vrátil do civilného života a pracoval veľmi úspešne ako dopravný pilot v United Airlines.
Zaujímalo nás, prečo Bil, používa meno "Biff Windsock", keď jeho pravé meno i priezvisko sú celkom iné.
"Ako pilot dopravného lietadla som sa musel prihovárať cestujúcim. Keď som ale do palubného telefónu povedal, že som kapitán William Charney, ľudia to akosi neakceptovali. Tak som si vybral iné meno. Z kokpitu lietadla som sa zadíval na veterné vrece (windsock), ktoré ukazuje na letisku smer vetra. V mladosti mi zas učaroval jeden umelec, ktorý sa volal "Biff". Spojil som tieto dve mená dokopy a odvtedy som mal nové meno: Biff Windsock. Takže, kapitán Biff veterné vrece."
V roku 1994, teda 54 rokov od chvíle, keď prvý raz uvidel Staggerwind, si splnil ďalší celoživotný sen. Od chlapíka z Arizony toto lietadlo kúpil.
Krásavec vyrobený v roku 1944 bol letuschopný, ale Bill ho chcel mať čo najdokonalejší. Rekonštrukcia stroja trvala osem rokov, ale výsledok stál za to. Odtiaľ už bol iba krôčik k jeho rozhodnutiu, absolvovať na ňom cestu okolo sveta.
Svoju fascináciu Steggerwindom nevie vysvetliť, používa preto slová spisovateľa R. Smitha: "Všetci vieme že nemá dušu, že je to neživý objekt z ocele, preglejky a smreku. Avšak v temnom tichom hangári, obklopený podvozkami a hliníkom, stojí Staggerwind vo veľkej majestátnosti..., je kráľom, ktorý nepotrebuje preukazovať svoj nárok na trón, musia to prijať všetci, ktorí ho videli."
Cesta okolo sveta
Charneyho cesta okolo sveta, obrovské dobrodružstvo, začala v apríli 2009 na Novom Zélande. Preletel Pacifik, nasledovali pristátia v Norfolku, Austrálii, USA, Indonézii, Vietname, Kambodži, Thajsku, Indii, Európe.
Všade ho sprevádza veľká zelená žaba, ktorú vtipne označuje za strážcu. Umelého obojživelníka vždy položí pod krídlo lietadla, ak hocikto prejde okolo, senzor zapracuje a ozve sa hlasné kvákanie. Jasno červené lietadlo Windsock nazval "The Red Rockette"-Červená raketa.
"Nie je to podľa kozmickej či inej rakety, ale preto, lebo jedno z mojich už dospelých detí, dcéra Elizabeth bola vždy plná energie," vysvetľuje pilot. "Od malička tancuje, pôsobí v slávnom tanečnom súbore "The Rockettes" prestížneho Music Radio City Hall v New Yorku."
Tanečnice má "Biff" vyobrazené aj na trupe lietadla, všetky sú čierne, len jedna, uprostred, biela. "
To je práve moja dcérka," tvrdí sivovlasý kapitán, ktorý v Košiciach strávil niekoľko dní hľadaním príbuzných. Keďže priezvisko predkov majiteľa červeného krásavca Beechcraft Staggerwing s americkou imatrikulačnou značkou NC16S bolo Černý, celé dni putoval po východnom Slovensku, aby nakoniec jeho snaha slávila úspech.
Na východe hľadal príbuzných
"Moja stará mama a starý otec sa stretli, spoznali a zaľúbili na palube lode. V okolí Prešova, v Zamutove, som teraz našiel kopu príbuzných z maminej strany. Samozrejme, patrične sme to oslávili. Keď sa mi to podarí a všetko vyjde tak ako má, na budúci rok by som sa chcel do Košíc vrátiť, privediem aj moju rodinu, aby sa takisto mohli stretnúť s našimi príbuznými zo Slovenska. Mimochodom, keďže som bol v Košiciach prvý raz, niekoľko hoín som sa prechádzal v centre mesta, po parku, pri fontánach. Musím priznať, že vaše mesto je nádherné, prekrásne. Sú tu veľmi milí a ústretoví ľudia. Napríklad v košickom aeroklube to bolo cítiť na každom kroku. I keď je pravda, že všade kam prídem, sa všetko točí predovšetkým okolo môjho lietadla a nie okolo mňa. Ale, už som si na to celkom zvykol."
Kapitán W. M. Charney, alias "Biff Windsock" odlietal z Košíc do Českej republiky. Chcel tam navštíviť kamaráta-Američana. "Preletel som už tisíce kilometrov, koľko presne, ani sám neviem," hovorí William.
"V podstate sa to ani nedá teraz zrátať, lebo nelietam z mesta do mesta rovno, ale z krajiny do krajiny v podstate cik-cak. Práve dnes (deň odletu-pozn. red.) som oslávil svoje 78. narodeniny. Dokedy budem ešte lietať na ceste okolo sveta? Mám na to celý zvyšok života."
Sympatický pilot, ktorého odvahu a húževnatosť obdivujú mnohí, čo sledujú jeho "Around the world a Staggerwind, má na svojej internetovej stránke (www.captainbiff.com) mapu.
Ukazuje aktuálnu pozíciu Červenej rakety, kde sa stroj i s jeho pilotom momentálne nachádza. Niet asi nikoho, kto by kapitánovi "Biffovi" nevzdával hold.
Pekne to napísal jeden z návštevníkov stránky: "V 75 rokoch som rád, že chodím, a nie aby som ešte lietal okolo sveta... Nádherný príklad pre všetkých zanietencov a milovníkov lietania... Good luck captain "Biff" - Veľa šťastia kapitán Biff.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári