Košické sídliská strácajú typické črty z minulosti

Sídliská v Košiciach postupne a pomaly prechádzajú trvalými zmenami. Niektoré ich charakteristické črty miznú, iné pribúdajú.

Dnes vám prinášame prehľad štyroch zaujímavostí, ktoré sa z Košíc vytrácajú. Vyhubili ich moderné komunikačné technológie, obchodné centrá a zmeny v bytovom dizajne.

Poštové schránky

Kedysi boli na každom kroku. Aj teraz je ich pomerne dosť, no o každom kroku nemôže byť ani reči. Môže za to pokles poštových zásielok, ktoré posielame.

Spoločnosť Slovenská pošta, a.s. vlani prijala a doručila spolu 284,67 milióna listových a balíkových zásielok 1. a 2. triedy, reklamných adresovaných zásielok a poštových peňažných poukazov.

Ich počet tak medziročne klesol takmer o 10 percent. Osobnej korešpondencie je kvôli rozšíreniu internetu a službám mobilných operátorov stále menej a menej, zato stúpa význam tej firemnej.

Posielame a prijímame teda predovšetkým faktúry, výpisy z účtov a reklamné materiály. A tie putujú častejšie z centrál pôšt priamo do domovských schránok.

Poštové schránky na uliciach preto používa čoraz menej ľudí, aj to len z nostalgie alebo preto, že bývajú ďaleko od najbližšej budovy pošty. Pre čoraz nižšiu vyťaženosť tak pošta počty poštových schránok znižuje.

Klasická oranžovo–sivá schránka. Jej vizáž sa rokmi nemení. Foto: Veronika Janušková

Telefónne búdky

Verejné telefónne automaty (VTA) už tiež majú svojich 15 rokov slávy za sebou. Nenávratne preč sú časy, keď sa deti chodievali do búdok zabávať volaním na neznáme čísla a dospelí si takto vybavovali tajné telefonáty.

Už takmer neexistuje človek, ktorý by dnes nemal mobilný telefón – od detí v škôlke až po dôchodcov.

V Košiciach bolo 317 telefónnych automatov. Prevádzkoval ich Slovak Telekom a.s., no prevádzková strata bola niekoľko miliónov eur ročne.

Využiteľnosť VTA v meste Košice mala v posledných rokoch výrazne klesajúcu tendenciu, podobne ako na celom území Slovenska.

Telefóny z automatov boli preto k 31. júnu minulého roka v Košiciach demontované. Búdky sú dnes zamknuté a slúžia iba ako reklamné plochy.

Pre Košičanov ostalo v celom meste iba päť funkčných telefónnych búdok na týchto miestach: Staničné námestie - Mestský park pri železničnej stanici, Tr. SNP, Európska trieda - pošta (Sídlisko - Ťahanovce), Námestie nádeje - OC Mier a Cottbuská ulica - Obchodné centrum (Sídlisko KVP).

Zástup telefónov pred Slovanom. Ani Slovan, ani telefóny tam už dnes nenájdete. Foto: Veronika Janušková

Stánky PNS

Aj trafík ubúda. Ešte pred 10 rokmi nebol problém kúpiť si lístok na autobus, mesačník alebo ranné noviny takmer na každom rohu. Dnes musíte otvorený stánok vyslovene hľadať. Mnohé skrachovali.

Príčin je viac. Nákupné centrá naučili ľudí kupovať všetko na jednom mieste bez toho, aby museli obehnúť viacero obchodov a stánkov. Navyše, noviny a časopisy dnes kúpite aj v bežných potravinách.

Ani cigarety už nie sú pre predajcov výhodným tovarom. Ich cena musí byť všade rovnaká. Svoje robí aj cena nájmu. Tá sa pohybuje od 200 do 400 eur mesačne, čo často nie je ani výška zisku samotného stánku.

S prázdnymi búdkami sú problémy. Mesto Košice koná v prípade, že sa nachádzajú na mestských pozemkoch. Vyzýva vlastníkov na ich odstránenie, žaluje súdnou cestou na vypratanie pozemku alebo dáva podnet na stavebný úrad.

„Treba si hlavne vybrať dobrú lokalitu, kde chodí veľa ľudí, potom sa dá prežiť. Ale celkovo je to dnes ťažšie,“ hovorí predavačka zo stánku na Dominikánskom námestí.

Červeno-biele s troma výkladmi. Takto si pamätáme väčšinu stánkov. Foto: Judita Čermáková

Prašiaky

Kovové konštrukcie na prášenie kobercov sú dnes len chátrajúcimi svedkami minulých dôb. Staré sú zničené, nové nevznikajú, takže je len otázkou pár rokov, kedy sa rozlúčime aj s posledným.

Prašiaky nepatria mestu. Boli súčasťou komplexnej bytovej výstavby a slúžili správcom bytov, stavebných bytových družstiev či štátnym podnikom. Keďže koberce už vychádzajú z módy, aj prašiaky strácajú svoj účel.

Občas ich využívajú hlavne pubertiaci, ktorí na nich vysedávajú a bavia sa. Ich hlučné zábavy prekážajú hlavne obyvateľom z okolia. Preto sa napríklad sídlisko Ťahanovce vlani rozhodlo odpíliť spodné sedacie časti prašiakov.

Okrem mládeže je za prašiakmi ľúto aj niektorým dôchodcom. „Nie každý má na podlahy. Ja napríklad chodím prášiť koberce von na trávnik, lebo prašiak pri bloku už nemám. Kedysi boli pri každom bloku. Teraz je ten najbližší dosť ďaleko, tak prášim koberce ručne na tráve,“ vraví pani Anna Ilavská z Jazera.

Prašiak mal spodnú časť s mriežkami na zachytenie koberca. Dalo sa na nej sedieť aj ležať. Foto: Veronika Janušková