Na Slovensku stojí množstvo väčších a menších panelákových domov. Väčšina ich striech sa nelíši v ničom inom, iba ak v počte antén a komínov. V Košiciach na Ulici Boženy Němcovej s číslom 2 a 4 však stojí panelák, ktorý sa od ostatných v tomto smere líši. Veľkú časť plochy jeho strechy pokrývajú slnečné kolektory, ktoré tepelnú energiu slnka využívajú na ohrev úžitkovej vody. Obyvateľom dvoch vchodov a spolu 88 bytov tak výrazne šetria peniaze.
KOŠICE. Až do roku 2007 bol spomínaný panelák taký istý, ako päť ďalších, stojacich pred ním. Mal takmer 50 rokov a úmerne tomu aj vyzeral. Ošarpaný, poznačený zubom času, volajúci po investícii do opravy.
"Mojou podmienkou vziať predsedníctvo v našom Spoločenstve vlastníkov bytov bolo, že pôjdeme do kompletnej rekonštrukcie bloku," spomína na udalosti spred piatich rokov jeden z jeho obyvateľov Jaroslav Polaček, dnes prednosta MÚ MČ Košice Sever.
"Prvý podobný blok na ulici sa už rekonštruoval a my sme sa ho rozhodli nasledovať. Pripravili sme projekt a s ním sme sa uchádzali o dotáciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania i z Krajského úradu. Spolu s úverom sme mali k dispozícii asi 30 miliónov vtedajších korún. Za tie sa rozbehla rekonštrukcia, ktorá okrem iného obsahovala zateplenie vonkajších stien i strechy, výmenu výťahov, opravu balkónov a podobne."
Dostali dotáciu
Keďže niektoré byty už mali staré okná vymenené za plastové skôr, na túto plošnú výmenu určené peniaze sa nevyčerpali všetky.
"Preto sme sa rozhodli neinvestovať ich do ešte väčšieho skrášľovania bloku, ale nejako zmysluplne, aby priniesli úžitok," spomína J. Polaček.
"Vtedy som prišiel s nápadom, rozložiť na streche solárne kolektory a s využitím slnečnej energie znížiť naše náklady na ohrev teplej úžitkovej vody. Pokiaľ sa pamätám, nikto nebol proti. Podstatné totiž bolo, že tie kolektory prinesú úsporu v našich nákladoch."
Po krátkom pátraní sa J. Poláček dostal k informácii, že v Prešove už jeden taký panelák s kolektormi stojí. Zašiel tam a okrem cenných rád získal aj kontakt na firmu, ktorá sa montážou kolektorov zaoberala.
"Samozrejme, najprv sme museli ŠFRB požiadať o presun peňazí z jednej rozpočtovej kapitoly do inej. Potom sa už mohli práce na rekonštrukcii bloku rozšíriť o montáž kolektorov."
Pôvodný plán bol umiestniť na streche 18 panelov, každý s plochou dva metre štvorcové. Na prízemí, vo vlastnej výmenníkovej stanici, keďže súčasťou celej rekonštrukcie bolo aj "odtrhnutie" sa od TEHO, zas umiestniť dva zásobníky, každý s kapacitou 600 litrov vody.
"Niekedy v roku 2008 sa v médiách objavila správa, že ministerstvo hospodárstva vyčlenilo peniaze na program s názvom 'Využitie biomasy a slnečnej energie v domácnosti'. Znamenal, že fyzické osoby môžu žiadať o nenávratnú dotáciu a slnečné kolektory. Samozrejme, hoci šlo v prípade nášho bloku len o necelých 200-tisíc korún, šli sme do toho. Za tie ďalšie peniaze sme zdvojnásobili počet panelov na 36 aj zásobníkov na vodu na štyri."
V zime oddychujú
Ako sme už spomenuli, súčasťou celej rekonštrukcie bloku bolo aj osamostatnenie sa od TEHO. Teda príjem tepla bez medzičlánku, priamo zo zdroja, teda košickej teplárne (TEKO).
Výhody vlastnej výmenníčky, na čo už prišli viaceré bytové domy v Košiciach, sú dve. Lacnejšie teplo a cenovo výhodná vlastná regulácia na teplotu, ako odberateľom vyhovuje. A ešte keď sa k tomu pridá teplo z kolektora...
"Funguje na jednoduchom princípe," vysvetľuje J. Poláček. "V solárnych paneloch na streche cirkuluje špeciálna nemrznúca kvapalina, nazvime ju médium. Slnečné lúče ho zohrievajú a ono sa za pomoci čerpadiel dostáva až dole do špirály v zásobníkoch. Tam potom médium získané teplo odovzdáva studenej vode v nádržiach. V podstate ju predohreje na istú teplotu v závislosti na tom, ako silno hreje slnko. Túto predohriatu vodu potom vo výmenníčke na požadovanú teplotu, napríklad 50 °C, doohreje ešte médium z TEKO. Takto ohriata voda potom putuje k spotrebiteľovi."
Čím slnko hreje viac, tým viac predohreje médium a tým menej tepla na doohriatie vody treba odobrať z teplárne.
To je základný princíp využitia kolektorov. Čím viac tepla vyrobia, tým menej ho treba "dokúpiť" z TEKO. Solárna energia nestojí nič. Iba ak elektrinu, ktorá poháňa čerpadlá, aby médium cirkulovalo zo strechy do výmenníčky a späť.
"Keď bola začiatkom júna celosystémová odstávka v celých Košiciach, obyvatelia nášho bloku to až tak nepocítili. Teplá voda síce nebola taká teplá, ako býva obvykle, ale určite sa nemuseli umývať v studenej. Slnko ju dokázalo zohriať na celkom príjemnú teplotu."
Samozrejme, solárny kolektor je schopný vyrábať teplo aj v zime. Jeho účinnosť je však nižšia, keďže aj slnko je menej výkonné. Preto systém kolektorov na Ul. B. Němcovej 2 a 4 na zimu vypínajú.
Väčšia účinnosť by sa dala docieliť tak, ak by panely neboli nastavené napevno, teda v 45-stupňovom uhle, ale otáčali by sa v závislosti na pohybe slnka na oblohe. Mobilita by však zvyšovala náklady.
Kým hlavným pracovným obdobím kolektorov na "Boženke" je jar, leto a jeseň, úplne inak by to bolo v prípade, ak by fungovali na báze tzv. fotovoltaiky a namiesto tepla by z UV žiarenia vyrábali elektrickú energiu. Vtedy by bola ich najväčšia účinnosť v zime.
Ešte väčší efekt by sa dosiahol, keby sa v jednotnej konštrukcii použilo hybridné riešenie, teda spojenie fotovoltaického a tepelného panela. V takomto prípade by systém veľmi efektívne fungoval v každom ročnom období.
Výhodná návratnosť
Nedalo nám a J. Poláčeka sme sa opýtali aj na spätnú väzbu. Teda na to, ako sa investície do solárnych kolektorov finančne vyplatili, akú úsporu obyvateľom 88 bytov v nákladoch na teplo priniesli.
"Úplne presne sa to vypočítať nedá. Solárne kolektory sú iba jednou z etáp kompletnej rekonštrukcie, ktoré v sebe zahŕňala vlastnú výmenníčku, výmenu drevených okien za plastové a zateplenie vonkajšieho plášťa bloku. To všetko vplýva na vyššiu energetickú úspornosť a nižšie náklady na teplo i teplú vodu."
Určité porovnania medzi obdobím pred a po rekonštrukcii sa však urobiť dajú. V roku 2007, teda pred rekonštrukciou, spotreboval blok na výrobu teplej vody 856 gigajoulov (GJ), teda po novom 237 778 kilowatthodín (kWh) energie.
Za tú zaplatil na účet TEHO 237-tisíc korún, po novom 16 300 eur. V roku 2011, teda po rekonštrukcii a s kolektormi, odobral blok iba 128 421 kWh. Za tie zaplatil na účet TEKO iba 9 926 eur. Úspora v nákladoch teda bola takmer 109 357 kWh, za ktoré by si TEHO účtovalo približne 7 340 eur.
Ak by sme chceli prepočítať návratnosť, aj to by sa dalo, pravda, iba orientačne, urobiť. Investícia do kolektorov vyšla na asi 55-tisíc eur a blok na ne po odrátaní štátnej dotácie (6 400 eur) minul 48 600 eur.
Pri ročnej úspore spomínaných 7 340 eur sa investície vrátia približne za šesť a pol roka.
"Samozrejme, tento prepočet je iba orientačný," pripúšťa J. Polaček. "Návratnosť môže byť dlhšia aj kratšia. Vplyv na to budú mať rôzne faktory. Tým hlavným by bol prepočet ročnej úspory voči cenám, ktoré by nám bez vlastnej výmenníčky a kolektorov za dodané teplo účtovalo TEHO. Jeho ceny by mohli aj klesať, no s väčšou pravdepodobnosťou by skôr rástli. A s nimi by rástla aj naša úspora. Vplyv na ňu môže mať tiež množstvo nami spotrebovanej vody a charakter vykurovacej sezóny, teda počasie."
Čím je počasie na ohrev média v paneloch kolektorov vhodnejšie, tým menej energie blok odoberie z teplárne. Počasie však môže vyplývať na úsporu aj inak.
"Čím je väčšia zima, tým väčšia je vďaka výmenníčke naša úspora. Je to ako otvorené nožnice. Lebo o toľko viac, koľko nám pomôžu kolektory a výmenníčka, by sme museli za dodávku tepla platiť na účet TEHO. Takto platíme menej a TEKU," vysvetlil J. Polaček.
Rukolapným dôkazom, že sa zateplenie, vlastná výmenníčka a kolektory vyplatili, je fakt, že obyvateľom bloku sa od roku 2007 nemenili zálohové predpisy.
Ako tvrdí J. Plaček, koľko platili pred piatimi rokmi, približne toľko platia aj teraz. Nastali akurát presuny medzi niektorými položkami. A kým v roku 2007 boli preplatky v bloku 10 825 eur, už v roku 2009 to bolo 20 446 eur.
Papierovačky ich neodradili
"Keď sme rekonštrukciu bloku plánovali, podľa prepočtov sme mali vlastnou výmenníčkou ušetriť na nákladoch vyše 70 percent. A kolektormi to malo byť ešte viac. V teplárni tomu nechceli veriť a od kolektorov nás dokonca odhovárali," spomína J. Polaček.
"Pamätám si aj na názory, že púšťať sa do tak rozsiahlej rekonštrukcie bloku a ešte si k tomu pridať aj kolektory, bude kvôli vybavovaniu rôznych žiadostí, povolení a ďalších dokladov veľmi náročné. Samozrejme, nič nie je jednoduché. Ale také zložité, aby sa ten proces nedal zvládnuť, tie 'papierovačky' určite neboli. Preto ak niekoho myšlienka kolektorov zaujala, môžem mu jej realizáciu len odporučiť," dodal J. Polaček na záver.
Pohľad na strechu z protiľahlého paneláku. Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
