KOŠICE. "V jednej pražskej telocvični sme videli, ako partia chlapcov s umelohmotnými hokejkami naháňa ľahkú deravú loptičku. Dosť sa to podobalo hokejbalu, ktorý sa u nás hrával už dlho, iba som sa čudoval, že brankár nemá hokejku ani rukavice a stále je v atypickom postoji, na kolenách," spomína si Juraj Dudovič.
Asistent telesnej výchovy na košickej technike sa takto zoznámil s netradičným športovým odvetvím.
"Už v Prahe mi napadlo, prečo by sme to nemohli vyskúšať aj u nás. Pozdávalo sa mi, že florbal by mohol byť vhodným vysokoškolským športom ako basketbal, volejbal či bedminton. Aj pre iné kluby by to mohol byť ideálny športový doplnok."
Netrvalo dlho, a z Prahy prišla zaujímavá zásielka. "Z ČVUT mi poslali desať florbalových hokejok a loptičiek, zadarmo. A mohli sme začať."
Lenže, s kým? "Vídaval som na sídlisku, na ulici hrať chlapcov hokejbal, tak som to skúsil medzi nimi. Nemali ani mantinely, a keď sa zotmelo alebo pršalo, hrať sa nedalo. Pri florbale by takéto problémy nemali. Medzitým som si zohnal z Česka pravidlá florbalu a začal som sa týmto športom vážne zaoberať."
Návyky z hokejbalu
Ešte nemal postavený ani prvý tím, keď prišla z Prahy pozvánka na florbalový turnaj.
"Zohnal som sedem chlapcov medzi hokejbalistami. Dresy mali z techniky, klasické hokejové, s dlhými rukávmi. Hokejky mali svoje, a dostali pár dní na to, aby sa v telocvični na Jedlíkovej zoznámili s florbalovou loptičkou. A ja som sa im snažil, ešte stále ako florbalový laik, vysvetliť, ako sa to hrá," spomína.
"Chlapci mali návyky z hokejbalu, boli medzi nimi aj bývalí hokejisti, takže stačilo len získať cit pre loptičku a pochopiť pravidlá. Na turnaji v Prahe bolo vidieť, že vieme hrať, ale chýbala ešte technika a taktika hry, lebo na mantinely neboli zvyknutí. Aj hokejky mali jednoduché, nie zakrivené, ako sa používajú pri florbale. Ale dopadlo to dobre."
Mladí Košičania boli nadšení, florbal ich chytil za srdce. Technická univerzita v spolupráci s katedrou telesnej výchovy im vytvorila dobré podmienky, ale malo to jeden háčik.
"Samozrejme, hneď som si uvedomil, že doma nám treba konkurenciu, keď chceme napredovať," vraví Juraj Dudovič, priekopník florbalu v Košiciach.
Výbornou propagáciou tohto športu medzi študentmi košickej techniky boli prvé florbalové turnaje v zimnom a letnom semestri 2000/2001, ďalšia sezóna sa už niesla v znamení premiérového ročníka košickej vysokoškolskej ligy, ktorá bola podnetom pre vytvorenie súťaží aj pre ďalšie vekové kategórie.
Historický je rok 2002, keď Florbalový klub ATU Košice oficiálne zaregistrovali na Slovenskom zväze florbalu. V sezóne 2002/2003 majú technici premiéru v najvyššej slovenskej florbalovej súťaži - Victory Sport Extralige. A hneď v prvom ročníku sa tešia z bronzových medailí. O rok už majú striebro.
Prvý zápočet z predmetu "organizácia" zapísali košickým vysokoškolákom do indexu v roku 2003, keď sa výborne zhostili prvých akademických majstrovstiev Slovenska.
"Turnaj sme v konkurencii dvoch tímov z Bratislavy a žilinskej univerzity vyhrali. Boli sme naň pripravení po všetkých stránkach, pretože propagácia florbalu na Technickej univerzite fungovala výborne, a keďže turnaj sa odohrával v areáli školy, nemali sme núdzu ani o divákov. No stále nám chýbali profesionálni rozhodcovia, lebo prakticky všetci prešli k florbalu z hokejbalu," spomína Juraj Dudovič.
Valec na iné športy
Florbalový klub ATU bol v Košiciach prvý, a za to desaťročie mu v meste vyrástla zdatná konkurencia.
"Florko, Gama, Gymnázium Trebišovská 12, Gymnázium Tomáša Akvinského, je tu päť registrovaných florbalových klubov, aj keď extraligu hráme len my a Florko. Na Slovensku je tých klubov niečo viac ako sedemdesiat, päťtisíc hráčov, čo sú neporovnateľné čísla s Českom."
Ale stále majú stúpajúcu tendenciu. Košický ATU má momentálne 150 registrovaných členov v siedmich vekových kategóriách.
"Taká je vlastne aj filozofia nášho klubu, plynulý prechod hráčov od prípravky až do kategórie mužov. Existuje dokonca aj tím Retro ATU, florbaloví vyslúžilci, hráči, s ktorými som kedysi začínal. Aj tí majú Košickú florbalovú ligu."
Juraja Dudoviča to stále drží, je presvedčený, že florbal má veľkú budúcnosť.
"Jeho výhoda je v tom, že sa podobá hokeju, a Slováci sú predsa hokejovým národom. Aj preto vieme podchytiť talenty, ktoré sa nedostali na ľad, trebárs z finančných dôvodov. Tento šport dáva priestor každému, či je malý, veľký, chudý či tučnejší, môžu ho hrať deti i ženy. Na začiatku sme mali aj dievčatá z Petzvalovej, ktoré začínali ako futbalistky. I teraz k nám chodia aj dievčatá, a v nižších kategóriách hrajú spolu s chlapcami. Florbal má budúcnosť a záujem oň je stále väčší."
Chytil za srdce i dvoch jeho synátorov. "Najstarší Juraj je bývalý bedmintonista, a začínali s ním aj Peter s Michalom, ale tí zistili, že kolektívny šport ich zaujíma viac."
Tých našiel Juraj Dudovič v rodine, ale dal sa aj na misionársku robotu po košických školách.
"Začal som robiť nábory v základných školách. A malo to veľký úspech, deti ma počúvali s nadšením. Z tých, čo boli dovtedy necvičiaci, sa zrazu stali cvičiaci. Prišiel som medzi nich dvakrát, a druhý týždeň už boli v telocvični," hovorí.
"Dnes je florbal na všetkých základných školách samozrejmosťou, o tom som presvedčený. Prišiel som s ním ako s ukážkovým športom, a dnes ho tam zavádzajú do povinných osnov telesnej výchovy, je to taký malý valec na hádzanú, basketbal, či volejbal, bez ktorých si to telocvikári nedokázali predstaviť."
Prvý legionár
Juraj Dudovič vidí perspektívu v mládeži. Aj preto je hrdý, že Košice majú svoje Cassovia Games vo florbale.
"Pre mládež od dvanásť do šestnásť rokov, tohto roku sme usporiadali už 7. ročník, v telocvični na Jedlíkovej a Bardejovskej ulici, a mali sme tu aj družstvá z Maďarska a Česka. Rád pracujem s mladými, baví ma nachádzať talenty," hovorí.
"Našou ambíciou je však zachovať si výkonnostnú úroveň v našom klube, na nejakú svetovú úroveň asi nemôžeme pomýšľať. Aj keď na našej vysokej škole máme už aj prvého legionára, Lukáš Řezanina pôsobí v poprednom českom klube z Vítkovíc. Tohto roku si dokonca zahral aj v super finále českej ligy v pražskej O2 aréne pred 7 800 divákmi, v zápase s Tatranom Střešovice aj skóroval, čo je veľký úspech."
Košický odchovanec je aj v širšej nominácii slovenskej reprezenácie na kvalifikáciu na najbližšie majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku. "Spolu s Ladislavom Gálom, Petrom Dudovičom a brankárom Dominikom Turekom z nášho klubu."
Ale na takej úrovni zatiaľ Slovensko veľa vody nenamútilo, skôr mu sedia akademické šampionáty.
"V máji sme boli v Prahe, na akademických majstrovstvách sveta. Česi ich vyhrali, my sme skončili na piatom mieste. Prirodzene, aj v tejto kategórii hrajú prím európske štáty ako Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko či Česko, ale boli tam aj Američania či Kanaďania, dokonca aj Japonci. Ďalšie vysokoškolské majstrovstvá sveta budú v roku 2014 v Singapure, ale to je pre nás trošku priďaleko."
Historický úspech
Parketou Juraja Dudoviča však zostáva mládež. A táto robota mu prináša ovocie. Tohto roku ho striasol zo stromu s názvom Unihoc Prague Open, keď z jedného z najväčších európskych mládežníckych turnajov priviezol s chlapcami vo vekovej kategórii do 13 rokov historické víťazstvo.
"V chlapčenských kategóriách sme boli prvým slovenským družstvom v histórii, ktorému sa podarilo na tomto veľkom turnaji zvíťaziť. A v Prahe to bol už jeho 9. ročník."
Mladí Košičania boli najväčším prekvapením turnaja, na ktorom štartovala celá európska mládežnícka špička. Hravo si poradili nielen s družstvami z Česka, ale hlavy v smútku mali po zápase s nimi aj silní Lotyši či fínsky majster, ktorého vo finále deklasovali 7:1.
Ani ich tréner nečakal, že budú rúbať tak vysoko.
"Výkony nášho družstva boli aj pre mňa príjemným prekvapením, najmä po stránke hernej a taktickej disciplíny. Bolo to naše štvrté vystúpenie na pražskom turnaji s touto vekovou kategóriou, a je to určite náš najväčší úspech, bez toho, aby som nejako podceňoval víťazstvo v majstrovstvách Slovenska. Týmto chlapcom sa venujem už sedem rokov a chodíme s nimi po podobných podujatiach, aby na nich zbierali skúsenosti. Konečne sa nám ich podarilo týmto cenným víťazstvom zúročiť."
Asi to bol osud, keď Juraj Dudovič pred trinástimi rokmi v Prahe na florbal náhodou naďabil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári