Dnes uplynulo 44 rokov odvtedy, keď po zuby vyzbrojené armády ZSSR, Poľska, Maďarska, NDR a Bulharska začali vierolomne obsadzovať našu krajinu. Viacerých Košičanov okupanti zabili, desiatky zranili.
KOŠICE. Ťažké bojové tanky a iné vozidlá prišli od Senného trhu, pri vtedajšom ešte iba rozostavanom hoteli Slovan (dnes Hilton) sa zvrtli vpravo na Leninovu (Hlavná) ulicu.
Ľudia boli zmätení, rozhorčení, našli sa medzi nimi aj odvážlivci, ktorí zaútočili na pancierové kolosy tehlami.
Ozvali sa prvé, tzv. varovné výstrely, o pár hodín neskôr už paľba mierila do ľudí. Celkový košický sumár z dní okupácie: sedem mŕtvych (niektorí pamätníci tvrdia, že ich bolo ešte viac), okolo 70 ťažko či ľahko zranených.
Prvým ťažko zraneným, ktorého viackrát operovali v jednej z košických nemocníc, bol 21-ročný Bartolomej Horváth.
Osudným sa mu stalo to, že po vylezení na tank udrel lopatou do jedného z priezorov. Veliteľ vozidla dal rozkaz strieľať, Berco v septembri zraneniam podľahol. Košickí lekári do šiestej večer ošetrili všetkých zranených, avšak pred polnocou priviezli do nemocnice ešte dvoch. Vysliedil ich soviestky ostreľovač, ktorý zaujal bojovú pozíciu na 1. poschodí hotela Slovan.
Jedým zo zranených bol známy košický fotograf Tibor Kováč. Kým prvý, s prestrelenou lebkou a ťažko poraneným mozgom do rána skonal, fotograf prežil.
Avšak vďaka sovietskej guľke s ochrnutými končatinami, a odvtedy sa pohybuje len na invalidnom vozíku.
„Pracoval som vtedy ako dokumentárny fotograf v dnešnom Slovenskom technickom múzeu,“ spomína fotograf, ktorý mal vtedy 31 rokov.
„Pravdou je, že fotografovať, čo sa robí v meste, mi žiadny z nadriadených nekázal, ale nedala mi česť profesionála. Tak som fotil v ten deň od samého rána všetko, čo sa len dalo.“
Osudná guľka do hlavy
Vraj už mal záberov dosť a chcel s tým prestať, keď zbadal, ako sovietsky vojak hodil na zem a pošliapal československú zástavu, ktorú mu podala mladá dievčina. Pobúrilo ho to natoľko, že sa rozhodol fotiť ďalej. Skončil okolo deviatej večer a vybral sa domov.
„Z Námestia osloboditeľov som chcel ísť autobusom na Štúrovu ulicu, čakal som na zastávke, keď ma zrazu trafila guľka do hlavy. Bol som pri vedomí a cítil strašnú bolesť. Som stále presvedčený o tom, že tá strela bola na mňa vypálená úmyselne za to, lebo som fotil to, čo sa nesmelo.“
Keď Tibora dali lekári ako-tak dokopy, nastali pre neho ďalšie krušné chvíle. Počas celej éry socializmu bol totiž šikanovaný, príslušníci komunistickej politickej polície - ŠtB, chceli silou mocou od neho vymámiť zábery z augusta 68.
Vypočúvali nielen jeho, ale i príbuzných. Našťastie, negatívy obrovskej historickej hodnoty sa mu podarilo zachrániť, má ich do dnešného dňa. S nimi sa dočkal aj novembra 1989 a pádu totalitného režimu.
Tibor Kováč, ktorý napriek svojmu zdravotnému hendikepu nikdy neprestal fotografovať, sa narodil 28. 4. 1937, pred pár mesiacmi teda oslávil 75. narodeniny.
Košičania ho často mohli vidieť v uliciach mesta, kde sa venoval svojej celoživotnej záľube a zachytával rôzne viac či menej významné momenty všedných dní.
Košické obete augusta 1968
Michal Hamrák (1952), učeň VSŽ. Zasiahnutý strelou priamo do srdca.
Ján Hatala (1949), sústružník. Štyri strely ho zasiahli do brucha.
Bartolomej Horváth (1947), robotník. Zasiahnutý do brucha a ľavej ruky, keď pracoval na stavbe hotela Slovan. Po dvadsiatich dňoch zomrel v nemocnici na Rastislavovej.
Jozef Kolesár (1933), robotník. Utrpel priestrel hlavy s rozsiahlym poranením mozgu.
Ján László (1915), dôchodca. Priestrel hlavy s rozsiahlym poranením mozgu.
Ladislav Martoník (1944), vysokoškolský študent. Strela do hlavy, zomrel na druhý deň v nemocnici na Rastislavovej.
Ivan Schmiedt (1941), rušňovodič. Priestrel hlavy a zlomenina spodiny lebečnej.
sam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
