Vyrastala v hereckej rodine, no viac ako k činohre ju to odjakživa ťahalo k zvieratám a nonverbálnemu divadlu. Výškovú akrobaciu študovala v Španielsku, v zahraničí žne jeden úspech za druhým. Viackrát to skúšala aj v Košiciach, po pár mesiacoch sa však z rodného mesta musela vždy za divákmi presúvať viac na západ. Naposledy si kufre zbalila pred pár dňami, keď aj so svojimi dvoma psami odišla do Prahy. Zlákali ju tam ponuky z cirkusovo-divadelného zoskupenia V.O.S.A theatre a divadla La Putyka. Katarína Raševová.

KOŠICE. „S členmi zoskupenia V.O.S.A som sa zoznámila počas ostatných Imaginácií, kde sme všetci účinkovali, a hneď sme sa dohodli na spolupráci," spomína Katka.

"V ich novom predstavení robím výškovú akrobaciu, s ktorou už máme za sebou prvé vystúpenia na pouličných festivaloch v Slovinsku a Poľsku."

Katka po takmer dvoch rokoch, čo žila a pôsobila v Španielsku, skúšala šťastie na rodnej hrude. Šancu sa rozhodla chytiť za pačesy aj v súťaži Česko-Slovensko hľadá talent.

V tej síce o priazeň divákov ešte iba bude bojovať na jeseň, počas kastingu sa však zoznámila s Jakubom Prachařom, ktorý ju okamžite angažoval vo svojom pražskom divadle La Putyka.

„Fascinuje ma, akí multifunkční sú všetci jeho členovia a páči sa mi aj to, že nerobia typický cirkus, ktorý je len o jednotlivých číslach. Každé predstavenie má svoj príbeh."

Kaťa je známa tým, že kvôli práci nemá problém zbaliť si zo dňa na deň kufre, naštartovať auto a odísť.

„Za dva mesiace, ktoré som strávila v Košiciach, sa mi nepodarilo nič vybudovať. Len som zistila, že sa tu ani za dva roky, čo som žila v zahraničí, nič nezmenilo. Akurát v čase, keď už zo mňa vyprchalo všetko optimistické naladenie, s ktorým som sa vracala zo Španielska, prišli tieto ponuky," teší sa umelkyňa.

Venuje sa akrobacii na šáloch, kruhu i hrazde. Nonverbálne divadlo jej imponuje tým, že aj bez slov dokáže vyjadriť nielen emócie, ale aj dej. „Síce to stojí neuveriteľne veľa energie, ale je to veľmi jasné a čisté. To sa mi páči."

Činohra ju nenapĺňala

Kým sa začala venovať akrobacii, odkrútila si rok ako činoherná herečka.

„Vôbec ma to však nenapĺňalo, zdalo sa mi to povrchné a nemala som už chuť skúmať, či je to v zahraničí iné ako u nás. Na Imagináciách som sa zoznámila s hercami zo súboru Decalage a nesmierne ma ich tvorba oslovila. Zistila som, že pracujú metódou XXX, čo sú nonverbálne divadelné techniky jedného Francúza. Našla som si teda v Španielsku školu, kde ju vyučujú. Po dvoch týždňoch v Madride som navyše zistila, že je tam vynikajúca cirkusová škola a už onedlho som chodila aj tam. Dopoludnia som sa venovala výučbe toho, ako telom vyjadriť pocity, poobede som drela na výškovej akrobacii."

Na študentské časy v Španielsku spomína veľmi rada. Cítila sa tam výborne aj napriek tomu, že absolútne neovládala jazyk.

„Tým, že som predtým žila v Holandsku i Švajčiarsku, vedela som, že angličtina pre mňa nebude žiaden problém. Čo som však netušila, bol fakt, že v Madride s angličtinou pochodím tak nanajvýš medzi turistami. S učiteľkou som sa dohovárala rukami, nohami. Navyše tým, že som denne od rána do noci trénovala, nebol čas chodiť na jazykovú školu. Zistila som však, že je veľmi príjemné pohybovať sa medzi ľuďmi, ktorým nerozumiete, pretože v metre som dokázala totálne vypnúť a relaxovať. Nič nestrhávalo moju pozornosť."

Po roku a pol štúdií sa Katka rozhodla vrátiť. „Na škole som si uvedomila, že mám veľké pohybové predispozície, ktoré som na konzervatóriu vôbec nerozvíjala, i to, že ma baví od rána do večera na sebe makať, aby som mohla potom ľuďom ponúknuť zážitok. Plná energie zo Španielska som tu požiadala o grant, za tri mesiace sme s jednou kočkou naštudovali predstavenie a boli sme nadšené."

O energiu však veľmi rýchlo prišli. "Ak sme nebojovali s priestorovými problémami, tak s tým, že sa 6-eurové vstupné videlo ľuďom priveľa. Napokon ma to obralo o toľko energie, že som si našla miesto pri mori v Španielsku, ktoré sa mi páčilo podľa názvu, zbalila si kufre a konštrukciu a odišla som žiť tam."

Hoci Katkina predstava bola, že bude robiť akrobacie na pláži, trvalo jej rok, kým si na to vybavila povolenie.

„Dovtedy som robila grátis akcie pre mesto a vyhrala talentovú súťaž. Tá mi pomohla dostať sa medzi radných, ktorí mi napokon povolenie dali a celé leto som robila akrobacie na promenáde."

Na strach treba rýchlo zabudnúť

Okrem toho si s partiou ďalších piatich ľudí, ktorí sa venovali podobnému umeniu, založili skupinu a pripravovali programy pre firemné akcie.

„Bolo to síce komerčné, ale malo to svoje čaro. Robili sme akrobacie nad morom, nad bazénmi." Dobrá zvesť o nich sa šírila rýchlo, a tak sa dostali aj na párty tamojších miliardárov. „Mali sme šatňu so šampanským a jahodami," smeje sa Katka

Priznáva, že pre peniaze raz poriadne zariskovala. „Robila som hrazdu v desiatich metroch. Mala som to veľmi dobre zaplatené, ale keď som vyliezla hore, neskutočne som si nadávala, že som na to pristúpila."

Hrazda sa bez istenia robieva maximálne dva metre nad zemou. „Keď človek padá zo šálu, je sa ešte čoho chytiť. Pod hrazdou však nie je nič. A keď sa človek vešia za jednu nohu..."

Za normálnych okolností síce strach nemáva, „ale keď som vtedy videla, ako vysoko som, nebolo mi všetko jedno. Na strach však treba čím skôr prestať myslieť a sústrediť sa iba na figúru. Strach totiž človeka oberá o 30 percent jeho sily".

Napriek tomu, že jej akrobacie neraz vyzerajú nebezpečne, úraz mala doteraz iba jeden. Aj ten sa jej stal na zemi.

„Bolo to v škole v Španielsku. Bola som tam už rok, skákala som na trampolíne 10 metrov do výšky a kostičky v chodidle som si paradoxne polámala počas rozcvičky na zemi. Vyskakovali sme zo zeme do drepu a zle som došliapla. Dva mesiace som mala nohu v sadre."

Katka je vraj športový a adrenalínový typ už od malička. „Od piatich rokov som robila voltíž. Keďže som bola hyperaktívna, museli ma rodičia zamestnať, aby sa to so mnou nejako dalo vydržať. Chodila som teda na všetko od tanca, cez plávanie, džudo, tenis, ping-pong, basketbal až po atletiku." Všetko ju však bavilo len chvíľu. „Rýchlo som napredovala a čakať za ostatnými ma nebavilo. Voltíž mi však robila veľkú radosť."

Na nespavosť jej pomáha drina

Hyperaktivita ostala Kataríne dodnes. „Ak sa absolútne fyzicky nevyčerpám, mám vždy plnú hlavu myšlienok a nemôžem zaspať. Akrobacia je však taká náročná, že mi na pokojný spánok stačia aj 2-3 hodinky denne," usmieva sa Kaťa, ktorá na vrub svojmu nepokojnému duchovi pripisuje aj kočovný život, ktorý vedie.

„Už som zistila, že moje večné sťahovanie nesúvisí s tým, že by bolo niekde zle, alebo inde lepšie. Mňa skrátka baví zmena. Ak sa môžem zbaliť, odísť a skúšať nové veci, som šťastná."

Začínať od piky, sama v cudzom svete, jej nerobí ani najmenší problém. „Človek sa totiž zresetuje a znovu si uvedomí, čo vlastne chce. V stereotype sa dá ľahko zacykliť. Mnohokrát robíme veci len preto, že si myslíme, že to už inak nejde. No keď človek začína odznovu, viac sa sústredí na to, po čom túži," zamýšľa sa Katarína.

Tvrdí, že jej sny sa plnia. „V Španielsku som ku koncu mala silný pocit, že by som mala odísť do Prahy. Že tam by ma určite čakalo niečo pozitívne. Mala som však ešte rozrobené nejaké veci, na ten sen som zabudla a spomenula som si naň až teraz, keď mi v priebehu pár dní prišli dve ponuky spojené s Prahou. U mňa rozhodne platí - pozor na to, čo si praješ, pretože sa ti to môže splniť," dodáva s úsmevom východniarka, ktorá bude onedlho bojovať aj o titul naj talent Česka a Slovenska.

Vizitka

Katarína Raševová (* 9. januára 1986 v Košiciach)

- narodila sa v rodine hercov Petra Raševa a Ľuby Blaškovičovej, má staršiu sestru Kristínu

- vyštudovala herectvo na konzervatóriu, techniky nonverbálneho divadla a akrobaciu študovala v Španielsku

- jej vášňou je príroda a zvieratá. Od detstva jazdila na koňoch, momentálne má dvoch psov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári