ROZHANOVCE. Desiatky milovníkov všetkého, čo má štyri kolesá, pri zošliapnutí plynového pedála to vydáva čo najväčší rachot, ale najmä, ak to má navyše ešte i nejako zaujímavo upravenú karosériu, si určite prišlo na svoje. Niekoľkých účastníkov sme vyspovedali.
Oranžová, slovensko-japonská krásavica
Nebolo asi jediného motoristu, ktorého pohľad by ihneď neupútalo nádherné oranžové, perfektne nizučko sediace autíčko.
Spĺňalo takmer všetky požiadavky, aké by si mohol obdivovateľ tunningu želať. Za volantom sedel Michal Gavula zo Sobraniec. Napriek perfektnému vzhľadu, jeho fáro sám označuje za "deduška". Vyrobili ho totiž v roku 1991. Vrní však oveľa lepšie ako hociktorý o 20 rokov mladší stroj.
"Táto Toyota MR2 druhej generácie turbo, ktorá jazdí na benzín, je moja srdcovka," netajil sympatický chlapík. "Spotreba je tam podľa toho, ako silno tlačíte plynový pedál, pod desať litrov na stovku sa nezmestím. Skôr je to tých trinásť litrov. Sem-tam s ňou jazdím i po cestách, najmä v lete ju treba prehnať, aby nezapadla prachom. V podstate je vytuningovaná len zvonku, nejaké body a chyty, teda viacmenej väčšinu vecí som si objednal v Japonsku. V podstate okrem plechových častí na aute nie je nič originálne.
Farba je striekaná na Slovensku, ide o Ford Electric Orange farbu, bežná nie je a stojí dosť veľa. Neviem povedať, koľko stojí liter, ale mne to striekali zo 4,5 litra. Koľko ho to celé spolu s laminátovaním vyšlo radšej Michal nechcel hovoriť. "Vnútrajšok som ešte nerobil, aj by som chcel, ale všetko záleží od peňazí. Mal som i farebný podkres karosérie, to sa mi však akosi neosvedčilo. Bolo tam asi 10 farieb, ale osvetľovacie diódové pásy som pri jazde strácal. Takže, už to viac robiť nemienim, žiadna light šou nebude."
Auto je poskladané, časť pochádza zo Slovenska, ďalšia z Japonska. "Čo som zohnal ako prvé, bolo to v Anglicku a importované z Japonska. Základ som kúpil na Slovensku pred piatimi či šiestimi rokmi, auto bolo po havárii celé poodierané. K tomu som zohnal tie japonské časti, celá renovácia mi trvala štyri či päť rokov. Potom som bol v zahraničí, auto vtedy stálo a bolo iba takým letným hobby. V takomto prevedení sú na celom Slovensku možno tri alebo štyri, možno ani toľko nie." Na šprinte Michael dosiahol slušný čas, ale už mal i lepšie. Nevie, či to robí asfalt alebo pneumatiky, ale na 200 metrov už dosiahol čas 9, 2 sekundy.
Nie je to jeho prvý zraz, v takomto stave ho má druhý rok. "Bol som napríklad na zraze v Anglicku, na Silver Stone. Tam však bola taká konkurencia, že tam to moje autíčko nevyznievalo až tak dobre ako v Rozhanovciach. Kolesá sú kúpené v Anglicku, jazdí sa na tom fajn, keď si človek odmyslí spotrebu. Motor má uložený v strede, čo je veľká výhoda. Z USA som si objednal karbónovú kapotu na zakázku. Mala byť oranžová, ale prišla mi bordová. Dokonca ani nepasovala, tak teraz stojí v garáži. Kvôli tomu ale určite nové auto kupovať nebudem."
Michal vyzeral ako človek, ktorého nič nemôže rozhádzať. Svedčilo o tom i to, ako jeho krásavica dopadla pri vychádzaní z garáže, keď sa chystal na tunning zraz. S oškretým a nalomeným predným nárazníkom. Po našej otázke, na čom jazdí v bežnom civilnom živote, sa začal smiať. Vraj tomu asi nebudeme chcieť veriť. Mal pravdu. Tým druhým jeho autom, v ktorom brázdi slovenské cesty, je totiž mikrovozidielko Smart.
Z rýchlosti strach nemá. Jazdí rallye
O tom, že nielen chlapi holdujú revu motorov a rýchlosti, pri ktorej "horí" asfalt, dokazovala jediná žena za volantom, 21-ročná Mirka Horváthová z Keceroviec. Medzi nablýskanými autíčkami odpočívala po šprinte vo svojej Honde Civic vo zvláštnej verzii. Gro tvorila kombinácia čiernej, tmavo a svetlozelenej. Študentka, ktorá externe navštevuje Dubnický technologický inštitút, nám vysvetlila, že sú to jej obľúbené farby.
"Čo mám na ňom vytuningované? Dávala som karbón a svetlá. Vlastnoručne som si lepila aj fóliu, teda lepšie povedané, s mojím priateľom. Milujem hondy, je to moja obľúbená značka a keďže milujem i takéto zrazy, pritiahlo ma to sem do Rozhanoviec." Bola aj na takomto stretku v Trebišove a Bidovciach, ale nejazdila, len sa tam šla pozrieť.
"Na šprinte to tak možno vyzeralo, ale auto nemám nejako špeciálne odľahčené, ani upravený motor. Chcem ale dať športový nárazník, urobiť niečo i s motorom, objednala som si už aj zadné svetlá. Rýchlosť počas dvestometrového šprintu je veľká, ale strach nemám. Jazdím totiž na pretekoch s priateľom, ktorý robí mini rallye. On je pilot a ja mu robím navigátora. Určite ostanem pri honde, žiadne iné auto nechcem."
Od Mirky sme sa dozvedeli, že Honda Civic patrí do kategórie kvalitných, a najmä spoľahlivých áut. Predalo sa ich už milióny kusov. Mimochodom, aj nestuningovaný voz vraj môže dosiahnuť rýchlosť cez 200 km/h, na stovku "zožerie" priemerne 7,5 litra a z nuly na stovku vyletí za necelých 9 sekúnd.
Nedosiahol štádium "Rýchlo a zbesilo", no uvažuje nad trojlitrovým turbom
Luxusne vyzerajúci mercedes, "narodený" v roku 1985, s dvojlitrovým motorom diesel, priviezol na zraz 25-ročný Maroš Balko zo Sniny. "V takejto verzii ich bolo vyrobených len asi 10 tisíc kusov," vyrazil nám dych hneď prvou informáciou majiteľ prekrásneho štvorkolesového tátošíka. "Ide v podstate o športovú verziu."
Ako každý chlapec túži po nejakom aute, mal aj Maroš Škodu Favorit. Stále ho to však ťahalo k mercedesom. "Sú to autá, ktoré sa nekazia, netreba do nich nič dávať, sú proste super. Krvopotne som si naň vydrel peniaze, pracujem ako živnostník. Začal som ho skladať zo štyroch áut, v dnešnej dobe je totiž ťažké zohnať náhradné diely. Jedno som kúpil v Anglicku, ani neviem, ako som k tomu vlastne prišiel, ale podarilo sa. Tak som na svoje auto z neho prehádzal všetky veci, široké blatníky, nárazníky a podobne."
Maroš si sám všetko vybrúsil, nastriekal, v tomto roku vylepšil auto masážnymi vyhrievanými sedačkami. "Vzadu mám kožu z golfa, upravil som motor. Kolesá sú originál OZ Racing Monza, výfuky som takisto robil sám, i keď ich koncovky sú komerčne vyrábané. Samozrejme, keďže sme na tunning zraze, tiež som sa pohral s podsvietením karosérie, dával som tam podsvietenie modrej farby, po celom obvode. Takisto vo vnútri nechýbajú modré svetlá, vpredu v smerovkách sú biele led diódy. Na motor ešte nedošlo, mám ale v pláne pekne to tam celé vymaľovať." Je to záľuba, ale kvôli práci na ňu nemá toľko času, ako by chcel.
Majiteľ tohto nemeckého unikátu si pochvaľoval jeho spoľahlivosť. Odkedy ho vraj vlastní, nikdy s ním nemal žiadne problémy. I keď spomínaný mercedes má poriadne veľkú hmotnosť, okolo 1 600 kg, bez problémov môže švihať aj 180-kilometrovou rýchlosťou.
"Chcem ešte vylepšiť interiér a poupravovať niektoré detaily, ktoré si síce bežní ľudia nevšimnú, ale ja o nich viem. Zatiaľ ešte nie som v takom štádiu ako vo filme 'Rýchlo a zbesilo', kde majú na autách rôzne prídavné zariadenia na dosiahnutie väčšej rýchlosti. No v budúcnosti tam chcem dať aj ja nejaké turbo. Dvoj, prípadne trojlitrové. To je ale otázka celkového zladenia rôznych komponentov, nie je to všetko iba o dosiahnutí výkonu."
Záujem o auto je veľmi veľký. "Jazdím na ňom už dosť dlho po celom Slovensku, predovšetkým na mercedesácke zrazy - Mercedes Slovakia Tour. Moja rodina vníma túto moju záľubu veru všelijako. Otec vraví, aby som auto predal...Nuž, každý máme nejakú rodinu."
Nissan, akých je vraj u nás len päť či šesť
Pozornosť vari každého motoristu pútal a všetkých ako magnet železo priťahoval strieborný športový kabriolet, Nissan 350 Z. Podľa chlapíka, ktorý postával opodiaľ, ide o klenot medzi nissanmi.
"Má zadný náhon, 300 koní, benzínový motor, sklápaciu strechu, veľmi dobre sa naň balia baby," celkom vážne tvrdil 36-ročný Štefan Hrehor z Košíc. "Tento voz je základná verzia, sám o sebe je pekný, napriek tomu, že sme na tunning zraze, nič na ňom nebolo upravované. Svojím spôsobom je zaujímavé práve vzhľadom. Predok je široký, zadok stiahnutý, má vynikajúcu aerodynamiku. V podstate, keď v ňom idete, je to ako keby v malom športovom lietadielku." Nie je vraj obyčajné auto, ale formula. Dosahuje rýchlosť až 260 km/hod. Je odľahčené, vyrobené z hliníka, motor má šesťvalcový.
"Auto je naozaj kvalitné a vydrží toho veru dosť. Kto zo známych osobností také vlastní, neviem, ale je to fakt drahý voz, stojí okolo 40-tisíc eur. Záleží od úpravy motora. Na celom Slovensku ich je možno päť či šesť, tento voz má momentálne najazdených približne 60-tisíc km. Vnútri je všetko kožené, má full výbavu. Ide ako blesk, na šprint som sa s ním ani neprihlásil, lebo ostatní by proti nemu nemali šancu. Na anténu chytím asi všetko, okrem policajnej vysielačky."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
