Na prelome februára a marca sme priniesli niekoľko zážitkov, ktoré Košičan Ivan Hajdu nazbieral na svojich cestách po USA. Konkrétne šlo o Chicago, neskôr pribudlo západné tichomorské pobrežie, napokon Havajské ostrovy. Dnes si I. Hajdu uzavrie spomienky na USA zážitkami z oblasti východného pobrežia a juhu krajiny.
Keď sa povie východ USA, prvé čo Američana napadne je New York. Je to symbol nielen tejto časti krajiny, ale aj celej Ameriky.
"V tom čase k nám prišli na návštevu kamaráti zo Slovenska a my sme nemohli vynechať návštevu tohto mesta," spomína I. Hajdu na obdobie, keď v Chicagu pracoval v železiarňach. Z tohto mesta priemyslu sa partia vydala na východ po diaľnici č. 90, ktorá vedie popri Veľkých jazerách cez Cleveland, Buffalo až do Bostonu.
"Samozrejme, pri tejto ceste sa nedá nezastaviť pri Niagarských vodopádoch. Ja som tam bol dovtedy asi päťkrát, lebo som ich chcel ukázať každému zo Slovenska, kto nás prišiel navštíviť. Kto tam príde, oplatí sa mu zaplatiť si jazdu člnom po rieke Niagara až do bezprostrednej blízkosti padajúcej vody. Nie je to nebezpečné, akurát treba rátať s tým, že premokne do nitky. Pravda, ak nevyužije ponúkané pršiplášte."
Zlato na ulici
Od Niagarských vodopádov sa Košičania vydali do New Yorku. Keby mal I. Hajdu charakterizovať toto mesto, stále mu napadá porovnanie jedného starého Slováka, ktorý tam bol ešte pred vojnou: Všetko je tam také, ako u nás, len sú tam vyššie budovy, veľa áut a davy ľudí.
"Myslím si, že prvý dojem človeka, ktorý tam príde na krátko, je presne ten. Američania volajú toto mesto aj 'Big Apple' (Veľké jablko), z ktorého si môže každý odhryznúť svoj kúsok."
Na jeden "kúsok" si spomenul aj J. Hajdu. "Vyviedli sme ho jednému kamošovi z Košíc, ktorý bol v USA na návšteve. Volal sa Pišta. Ešte v Chicagu našiel na ulici zlatú retiazku a odvtedy stále pozeral po chodníku, či niečo nenájde. My, čo sme robili v zlievarni, sme raz dostali na roztavenie zásielku bižutérie, pričom niektoré kúsky vyzerali ako zlaté. Niečo sme si každý uliali pre seba a Milanovi, ktorý vždy vymyslel nejakú 'búdu', napadlo zobrať si kilo so sebou na cestu. Vždy, keď bola vhodná príležitosť, podhodil na zem nejaký kúsok z tejto bižutérie do cesty Pištovi. Ten to celé zhltol aj s navijakom a o nejaký čas už mal 'nájdené' zo štvrť kila 'zlata'. Neskôr sme sa smiali, že kým návštevníci New Yorku pozerajú väčšinou dohora na mrakodrapy, on pozná len chodníky. Nezabudnem, ako raz vyhlásil: Chlapi, veď tu sa zlato povaľuje po zemi... Neskôr pochopil celú situáciu a zobral to s humorom."
Partia Slovákov nemohla vynechať návštevu Sochy slobody, najznámejšieho symbolu USA. Sochu dostali Američania ako dar od francúzskej vlády a ľudu. Dlho stála v rozobratom stave, kým v Amerike našli dostatok financií na jej postavenie. Vnútri sochy vedú schody až do ostnatej koruny, kde je menšia vyhliadková plošina s panoramatickým výhľadom na Manhattan.
Čo však I. Hajdua najviac uchvátilo z New Yorku, bol pohľad z diaľky na nočný vysvietený Manhattan. "Do New Yorku som sa pri rôznych príležitostiach vrátil ešte niekoľkokrát a bol som aj na svetoznámom tenisovom turnaji US Open vo Flushing Meadows. Videli sme hrať aj Dominika Hrbatého, vtedy však prehral aj napriek povzbudzovaniu hojného počtu Slovákov v hľadisku."
Bankovky za sklom
Z New Yorku sa I. Hajdu s partiou vydal cez Philadelphiu a Baltimore do hlavného mesta Washington. Ten je hlavným mestom až od roku 1800, predtým boli nakrátko hlavnými mestami aj spomínané Philadelphia a Baltimore.
"Vo Washingtone je toho na pozeranie naozaj veľa. My sme ako prvú navštívili impozantnú budovu Capitolu s obrovskou kupolou, kde zasadá americký senát. Samozrejme, nik si nenechá ujsť ani návštevu adresy 1600 Pennsylvania Avenue. Je to adresa Bieleho domu, kde býva prezident s rodinou." Časť Bieleho domu je sprístupnená verejnosti prostredníctvom prehliadky so sprievodcom.
Slováci navštívili aj pamätník obetiam vietnamskej vojny. Tvorí ho múr z čiernej žuly, na ktorom sú vyryté mená všetkých obetí vojny. Je ich vyše 58 000. "Boli sme aj na Arlingtonskom cintoríne, kde sú pochovaní tí, ktorí majú zásluhy o americký štát. Stáli sme pri hrobe zavraždeného prezidenta J. F. Kennedyho, ktorý pripomína prostá kamenná doska. Hneď vedľa je pochovaná Jackie, jeho manželka."
Zážitkom bola aj návšteva tlačiarne amerických dolárov, v budove Bureau of Printing and Engraving. Návštevníci sa môžu prejsť pozdĺž tlačiarenských liniek, samozrejme, oddelených hrubým sklom a sledovať celý proces od ukladania štósov papiera do tlačiarenských liniek až po jeho rezanie na jednotlivé bankovky. Zaujímavosťou je, že "papier" je vyrábaný zo 75 percent bavlny a 25 percent plátna.
"Samozrejme, všade je prísny zákaz fotografovania. Zamestnanci tlačiarne zo srandy ponúkajú návštevníkom za sklom zväzky bankoviek," smeje sa I. Hajdu pri spomienke na túto "provokáciu"...
Balil "muža"
Z Washingtonu sa Slováci vydali na juh a ich ďalším cieľom bola Florida. Šli cez Západnú Virgíniu, Carolínu a Georgiu. V meste Jacksonville sa prvýkrát kúpali na Floride.
Na pár dní sa ubytovali v mestečku Titusville, ktoré leží neďaleko kozmodrómu Cape Canaveral, odkiaľ štartovali do kozmu raketoplány. V čase štartu zvykli byť všetky motely v okolí vypredané, lebo návštevníci mohli sledovať štart aj priamo z balkóna motelu.
"V čase nášho pobytu sa žiadny štart nekonal. Preto sme aspoň navštívili kozmodróm, kde je pod holým nebom múzeum kozmonautiky. Teraz je už program raketoplánov zastavený a miestní obyvatelia tak prišli o profit z tejto turistickej atrakcie."
Z Titusville pokračovali po atlantickom pobreží ďalej na juh cez Miami až na najjužnejší bod USA – ostrov Key West. Z pevniny tam vedie cesta postavená na betónových pylónoch nad morom, ktorá prepája jednotlivé ostrovy. Na Key Weste už panuje pravé subtropické podnebie a atmosféra Karibiku. Na Kubu je odtiaľ vzdušnou čiarou asi 90 míľ.
Po pár dňoch na ostrove sa I. Hajdu s partiou vydali späť na sever, no mali ešte v pláne zastaviť sa v meste New Orleans v štáte Louisiana.
Louisiana je bývalé francúzske územie a je to vidieť všade. Na architektúre domov a celkovej európskej atmosfére mesta. Ešte aj dnes tam fungujú typické francúzske kaviarničky, kde si možno objednať croissanty a iné špeciality. Ulice sú okrem anglických názvov označené aj francúzskym 'rue'.
"Najznámejšia je určite Bourbon Street, kde sa koná svetoznámy festival Mardi Grass. Po uliciach sa promenádujú sprievody ľudí, väčšinou značne potúžených alkoholom a dievčatá sa odhaľujú od pása nahor. Diváci z balkónov ich za to odmeňujú hádzaním všetkého možného. Schádza sa tam množstvo všelijakých sexuálnych orientácií, lesieb, gayov, transvestitov. Kamoš Peťo sa tam dokonca do jednej dievčiny 'buchol'. Vytrvalo ju pozýval na rande, až kým sa neukázalo, že je vlastne muž. Celú cestu späť a ešte dlho potom musel počúvať naše vtipy k tomuto zážitku..."
New Orleans je aj mesto dobrého džezu a typickej južanskej cajunskej kuchyne. "Ja som si dal v jednej reštaurácii jedlo s krokodílim mäsom. Bolo to však také typicky korenené jedlo, že som ani nedokázal povedať, akú má chuť."
Doma je doma
Z Louisiany sa Slováci vydali na dlhú cestu späť cez štáty Mississippi, Tennessee, Kentucky, Missouri. Zastavili sa už len v meste St. Louis v štáte Missouri. Nachádza sa tam najvyšší monument postavený ľudskými rukami v USA – oblúk Gateway Arch, vysoký 192 metrov. Má pripomínať vstupnú bránu na Západ z čias osídľovania územia Ameriky. Vo vnútri nosných pilierov premáva na vrchol výťah, kde je vyhliadková plošina s perfektným výhľadom na rieku Missouri a celé mesto.
Odtiaľ sa partia cez Indianapolis vrátila späť do Chicaga. Podľa I. Hajdua to bola najdlhšia cesta, akú absolvoval autom. A aj poriadne únavná. No vraj stála za to."
"Ďalšia moja veľká cesta už bol môj návrat domov na Slovensko, po dlhých osem a pol rokoch. Veľakrát som si predstavoval, aké to asi bude. Nakoniec to zariadil osud tak, že som sa kvôli rodinnej udalosti musel vrátiť na Slovensko veľmi rýchlo. V piatok som dostal správu a v nedeľu som už sedel v lietadle. Ani som si to nestačil uvedomiť."
Letel z Chicaga cez Washington, odkiaľ opúšťal USA a trochu sa obával, či nebude mať problém kvôli dlhému pobytu "načierno".
"Imigračná pani však nijako nedala najavo, že si niečo všimla. A možno aj vedela a nepovedala nič, lebo vedela, že späť už mám cestu zavretú asi navždy. Počul som totiž, že jedna Slovenka sa chcela do USA vrátiť po 15 rokoch. Mala aj víza, ale keď si ju preverili na letisku po prílete do USA, musela sa prvým lietadlom vrátiť domov."
I. Hajdu by sa vraj určite ešte chcel do USA pozrieť, navštíviť kamarátov, z ktorých mnohí tam ostali žiť natrvalo. Ale asi mu to už nebude dopriané. A či ľutuje, že sa vrátil na Slovensko? "Ani trochu. Doma je doma..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
