KOŠICE. Hoci družstvo dokázalo v maďarskom Debrecíne zdolať finalistu európskeho šampionátu - Rusko, konečné umiestnenie bolo sklamaním.

Na vrcholnom turnaji si zahralo až osem hráčok z Košíc (Bartánusová, Janoščíková, Hruščáková, Kiššová, Oravcová, Bálintová, Nagyová, Draganovská). Basketbalistky, ktoré úspešne pôsobili v klube Dannax Sport, sa mohli porovnať s najlepšími hráčkami tejto vekovej kategórie na starom kontinente.

V základnej D - skupine Slovenky najskôr o bod prehrali so Srbskom, ale potom si senzačne poradili s Ruskom a Veľkou Britániou a stačilo im to na postup do dvanástky. Potom nasledovalo víťazstvo nad Ukrajinou a prehry s Tureckom a Francúzskom. V skupine o 9. - 12. miesto potom podľahli Litve 54:57 a Srbsku 61:67. Slovenky tak obsadili konečnú 12. priečku. Zlato získalo Turecko, striebro Rusko a bronz Španielsko.

„Posledné zápasy, to bolo z našej strany trápenie," povzdychol si tréner našej dvadsiatky Maroš Kováčik, ktorý je aj kormidelníkom Good Angles Košice.

"Hráčky už nenašli dostatok motivácie a na konci ani síl. Prehrali sme aj s priemernou Litvou, už prvom polčase sme dostali 41 bodov a keď bolo v prestávke v šatni trochu kriku, tak sme v druhom polčase obdržali iba 16 bodov. So Srbkami nám chýbali aj fyzické sily a v tomto zápase dostala priestor aj lavička. Domov sme sa vrátili sklamaní. Naša hra s výsledkami nekorešpondovala, hrali sme totiž zväčša dobre. Porazili sme finalistky turnaja Rusky, Ukrajinky z prvej osmičky. Nemali sme ale klasického lídra tímu."

Podľa M. Kováčika v kľúčovom súboji s Francúzskom, v ktorom sa rozhodovalo o postupe do štvrťfinále, sa ukázalo, z ktorých hráčok raz niečo bude. Tréner podotkol, že najväčšou slabinou tímu bol obranný doskok. Trebárs proti Francúzkam naše doskočili o 20 lôpt menej.

Mali na lepšie umiestnenie

Naša dvadsiatka mala pred turnajom určite ambíciu skončiť v lepšej osmičke, ba možno aj vyššie. No v Debrecíne nešlo všetko ako po masle. Smola z úvodného vystúpenia, v ktorom prehrali Slovenky so Srbskom po predĺžení o bod, keď v poslednej sekunde inkasovali trojku, mala pokračovanie.

„Určite sme chceli v Maďarsku ísť vyššie. A aj keď sme sa nedostali do štvrťfinále, mohli sme byť aspoň deviate. Ani to nevyšlo. Už s tým ale nič nenarobíme," pokrčila ramenami Košičanka Barbora Bálintová.

„Mali sme na oveľa lepšie umiestnenie. Veď si len zoberte naše výsledky. Ak sme aj prehrali, tak stále len o pár bodov. Mohli sme byť v prvej päťke, pokojne bojovať o medaily. Chýbal nám aj kúsok šťastia."

Toľko smútku ako po zápase s Francúzskom sa vidí málokedy. Slovenky prehrali o päť bodov. Ak by prehrali o tri, sú v prvej osmičke. Jeden jediný kôš delil naše od postupu.

„Poplakali sme si po prehre s Francúzskom. Veľmi sme chceli ísť ďalej. Odohrali sme dobrý a vyrovnaný zápas, ale súpera nezdolali. Vedeli sme, že aj tesná prehra nám stačí. Nevyšlo to. Ale vôbec sa nemuselo rozhodovať v tomto stretnutí. Stačilo vyhrať na začiatku so Srbskom. A potom by nás prehra s Francúzskom tak strašne nemrzela. V závere turnaja prišli prehry, ktoré prísť nemuseli. Síce sme sa snažili, ale už to neboli také výkony ako predtým."

Proti Turecku doľahla únava

Barbora si užila v uplynulých týždňoch basketbalu vyše hlavy. Dlhá príprava, po nej majstrovstvá Európy hráčok do osemnásť rokov v Rumunsku. Následne presun k dvadsiatke a ďalší šampionát. Spoločne so Žofiou Hruščákovou tak mali náročný a nabitý program.

Svoje nakoniec spravila únava. Na mladé baby doľahla počas turnaja v Maďarsku. „Úplne ma únava zložila v stretnutí s Tureckom. To som už nebojovala len so súperom, ale aj sama so sebou. Fakt to bolo náročné. Hrala som zo zaťatými zubami, nevládala som," priznala B. Bálintová, že porcia, ktorá sa jej ušla, bola veľká.

„Vlani som išla tak isto zo šampionátu na šampionát a zvládla som to. Teraz to bolo horšie. Dalo mi to viac zabrať. Ak by som mala viac síl, družstvu by som bola prospešnejšia, hoci som bojovala až do konca."

V maďarskom Debrecíne sa zápasy hrali pred prázdnymi hľadiskami. Mesto majstrovstvami Európy nedýchalo. Dokonca domáci ani neregistrovali, že sa tam koná vrcholný basketbalový turnaj dvadsaťročných.

„Starostlivosť domácich o nás bola fajn. Ale ľudia v Debrecíne ani len netušili, že sa tam nejaký šampionát koná, alebo ich to vôbec nezaujímalo. Haly boli prázdne. Ak tam niekto v hľadisku sedel, tak to boli naši príbuzní. Aj ja som tam mala rodičov, priateľa, kamarátov. Aspoňže Slováci sa prišli pozrieť, inak by vo veľkých arénach nebolo nikoho. Až človek, ak sledoval atmosféru, ani nemal pocit, že ide o majstrovstvá Európy, v hľadiskách bolo mŕtvo, ešteže sa Slováci starali o atmosféru. Hádam ešte niekedy zažijem šampionát, kde to bude rušné aj s patričným fanúšikovským obsadením," zaželala si B. Bálintová.

Aj spoluhráčka, Košičanka Angelika Oravcová, bola prekvapená totálnym nezáujmom divákov. „Mesto určite basketbalom nežilo. Tam asi ani nevedeli, že sa niečo koná. V hľadisku bolo počuť akurát tak Španielov a Slovákov, tieto výpravy mali najviac svojich prívržencov. V zápasoch ste podľa hluku mali pocit, že ste na tréningu. Našťastie Maďarsko je blízko, takže naše rodiny, kamaráti sa mohli prísť pozrieť a povzbudiť nás, čo nás veľmi potešilo. Turnaju ublížilo, že na ňom neštartovala maďarská reprezentácia, ktorá je v B-kategórii."

Angelika bola pred odchodom do Debrecína optimisticky naladená. Tvrdila, že ak by Slovenky išli do prvej päťky, tak by to bolo fajn. No 12. miesto je od prvej päťky dosť vzdialené... „Mám pocit, že naša výkonnosť ako keby s pribúdajúcim časom klesala. Na začiatku turnaja sme hrali veľmi dobre. Ale čím viac bolo zápasov, tým to bolo horšie. Rátala som určite s postupom do prvej osmičky. K postupu nám chýbali iba dva body. No smola. Dokázali sme zdolať Rusko či Ukrajinu, ktoré skončili oveľa lepšie ako my. Stále si však stojím za tým, čo som povedala, že sme mohli byť v prvej päťke. A nemyslím si, že je to iba môj názor."

A. Oravcová patrila na ME medzi naše vyťaženejšie hráčky. „Hralo sa mi dobre. Ale zase ak sa nedarí družstvu, tak je to celé nanič. Štartovala som na šampionáte dvadsaťročných aj vlani v Srbsku, ale teraz to bolo lepšie. Z mojej strany išlo o vydarenejší turnaj, čo ma teší. Myslím, že o niečo ma zase posunul dopredu," zdôverila sa nám Košičanka.

V nasledujúcej sezóne bude pôsobiť v extraligovom Šamoríne. Už v strede týždňa sa v novom klube hlásila v príprave, času na oddych po šampionáte bolo teda naozaj minimum.

Fixkou popísané auto

Angelika aj napriek tomu, že ciele naplnené neboli, mala z niečoho po návrate domov veľmi dobrý pocit. „Mali sme skvelú partiu. Či už hráčsky kolektív, ale aj realizačný tím, cez maséra, vedúceho výpravy, trénerov. To sa mi fakt rátalo. Lebo atmosféra bola v našom tábora veľmi dobrá," pochvaľovala si.

Jej najbližší si z turnaja odniesli aj nie najpríjemnejšiu spomienku. Auto, ktoré parkovalo v Debrecíne pred hotelom neďaleko haly, si niekto vzal na mušku. Zjavne ho zaujala slovenská ešpézetka.

Stalo sa to len pár dní po tom, ako Eva Varholíková so svojím autom narazila na diaľnici M3 do iného osobného auta a po nehode zomreli štyria ľudia. Neznámy si vybil zlosť nápisom na aute.

„Stala sa nám taká nepríjemnosť. Auto bolo popísané fixkou. Našťastie doma to tuším so savom išlo dole," povedala Angelika.

Smoliarka Kiššová

Veľmi krátko trval šampionát pre hráčku Good Angels Košice Martinu Kiššovú. Už v siedmej minúte prvého zápasu proti Srbsku sa obnovilo zranenie pravého kolena a hoci so Srbskom ešte do hry zasiahla, boli to jej posledné minúty na turnaji.

Martina je smoliarka. Vlani na majstrovstvách Európy hráčok do 20 rokov v srbskom Novom Sade si roztrhla predný krížny väz a nasledovala polročná pauza. Teraz musela družstvo opustiť predčasne a v Košiciach absolvovala ďalší operačný zákrok.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári