Veľa času na záľuby mu preto neostáva. Ak si ho predsa len nájde, venuje ho vnučke alebo literárnej turistike.
KOŠICE. Dekan sa v mladosti venoval behu a futbalu. Kvôli zdravotným problémom sa amatérskeho športu musel vzdať.
Ostala mu jeho najväčšia záľuba, turistika. Ako bývalý vedúci katedry estetiky a milovník literatúry rád navštevuje a obdivuje miesta, ktoré súvisia s literárnou históriou.
„Objavujem v podstate rodiská známych spisovateľov, vedcov a umelcov z nášho prostredia. A snažím sa to vidieť takými svojskými očami.“
Naposledy navštívil Oravu a pozrel sa do Horného a Dolného Kubína a do Jasenovej, teda do rodiska Martina Kukučína.
„Ale nie ako človek zainteresovaný na programe literatúry, ale naozaj ako človek, ktorý si vyjde do prírodného prostredia a vníma 'kukučínovskými' očami priestor Oravy.“
Dekan si myslí, že ak človek chce bližšie spoznať daného autora, mal by navštíviť aj miesta, kde spisovateľ žil dlhší čas.
„Určite aj on vnímal tento priestor svojimi zvláštnymi očami. Videl a spoznával ho aj inak a na základe toho spoznávania prichádzali potom aj podnety do literatúry.“
Ján Gbúr sa zaoberá hlavne slovenskou literatúrou 19. storočia, takže Mateja Bencúra má v popise svojej práce.
„Tento umelec ma zaujal tým, akým spôsobom vedel v relatívne dobrej literárnej skratke definovať charakter človeka, prostredia a prírody. A aj keď potom študoval v Prahe, stále naňho doliehali podnety oravského človeka.“
Potulky po turistickej mape
Turistické výlety podniká dekan zatiaľ len po Slovensku. Napriek tomu, že ho má už dosť pochodené, stále má pocit, že ho málo pozná.
„Dal som si aj takú nejakú úlohu, že cez voľnejší čas by som si chcel prejsť bydliská spisovateľov. Každé prázdniny pozrieť jeden priestor na tej mojej literárnej mape. Lebo tie mapy vychádzali pred 20 rokmi a za ten čas sa veľa zmenilo.“
Letné výlety podniká profesor častejšie ako tie zimné, no paradoxne má rád aj zasneženú krajinu.
„Jarné, letné aj jesenné podoby sa zrazu stratia a tá biela farba snehu a zimy v nás vyvoláva až také rozprávkové príbehy.“
Keď sa dá, s pánom Gbúrom cestuje aj jeho manželka Marcela. Keď bola dcéra Kristínka menšia, brávali aj ju. Dnes sa spolu tešia z 20-mesačnej vnučky.
„S Liou je to úžasné. Snažím sa jej venovať, keď sa dá. Je to krásne, keď sa na mňa pozrie a povie – dedo. Rád s ňou napríklad chodím na prechádzky. Práve je v tom období, keď začína hovoriť, tak si to užívame.“
Priznáva, že je to iné, ako to bolo v prípade dcéry. „Vtedy sme sa jej nevenovali tak ako teraz vnučke. Pomáhali nám starí rodičia. Z našej strany to bola taká rýchla výchova. Teraz pri vnučke akoby spoznávam nanovo ten pocit, radosť. Určite ju budem aj rozmaznávať.“
Text dôležitejší ako melódia
Moderná tanečná hudba ruší pri práci nejedného z nás. Výnimkou nie je ani Ján Gbúr. Dekanovi nevadí ani tak rýchlosť melódie, ako skôr texty piesní, ktoré ako literát vždy vníma. Ak ho teda niečo na texte vyruší, svoju pozornosť už nevenuje práci, ale samotnej piesni. Preto si zvykne púšťať veľmi potichu len vážnu inštrumentálnu hudbu.
Tvrdí, že vie intuitívne vycítiť, čo sa hodí k nejakej nálade a príležitosti a čo nie.
„Niekedy sa započúvam a zistím, že sme si s tou hudbou sadli. V tej chvíli sa nezaujímam, kto ju naspieval a čo je v pozadí. Je to ako s poéziou, ktorá sa vám páči a chcete, aby jej verše odznievali aj ďalej.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
