Mŕtvu v domove dôchodcov pracovníci nemali dôvod kontrolovať a celé tri dni ju navštíviť, keďže špeciálne písomne nepožiadala o tieto služby. Tvrdí to sociálne oddelenie magistrátu. Platiť však za ne aj tak musela. Riaditeľa mesto odvolať nechystá, on sám sa včera k otázkam nevyjadril.
KOŠICE. Ako sme už informovali, v Stredisku sociálnej pomoci mesta Košice pred dvoma týždňami zomrela vo svojej izbe dôchodkyňa.
Zamestnanci ju našli až po troch dňoch na naliehanie jej dcéry, že mama nereaguje na jej telefonáty.
Pozostalých rozhorčilo, prečo sa o ich mamu v domove dôchodcov tri dni nikto nezaujímal.
Na základe posúdenia zdravotného stavu bol pani Gabriele stanovený II. stupeň odkázanosti, podľa ktorého je priemerný rozsah starostlivosti stanovený na 2 až 4 hodiny denne.
Prečo sa o ňu pracovníci nezaujímali počas daných troch dní vôbec, vysvetľuje vedúca referátu sociálnych vecí Eva Dudová.
„Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu neznamená, že klientovi automaticky musí byť aj poskytnutá. Je však podmienkou pre jej priznanie. Na základe rozhodnutia musí občan (v súlade so zákonom) požiadať o konkrétne služby, ako aj ich rozsah. Pani Gabriela nechcela nič, o žiadne služby okrem stravovania a ubytovania nepožiadala. Pracovníci nemali dôvod ju kontrolovať a otvoriť jej izbu, keďže strava, ktorú mala poberať z jedálne, bola odobratá – zrejme iným klientom domova.“
Prečo potom pani Gabriela platila osobitne aj za služby súvisiace s II. stupňom odkázanosti a za stravu, ktorú nejedla?
„Je pravda, že za služby súvisiace s II. stupňom odkázanosti mesačne obyvatelia platila. Ide o štandardnú úhradu, v ktorej je zahrnuté upratovanie, pranie, výmena bielizne. Ani tie však nemusí klient odoberať. V tomto prípade nie je rozdiel medzi hotelom a Strediskom sociálnych služieb.“
Porušenie ľudských práv?
Dcéra nebohej, pani Beáta, ale tomuto vysvetleniu nechce uveriť.
„Chodila som sociálnych pracovníkov pravidelne žiadať, aby často kontrolovali moju mamu. Sľúbili mi to. Mám na to aj svedkov.“
„V prípade, že potrebovala viac služieb, resp. väčší rozsah, bolo potrebné o ne požiadať, prípadne požiadať Mesto Košice o prehodnotenie stupňa odkázanosti z II. na vyšší. V tomto prípade sa tak však nestalo,“ dodáva pani Dudová.
Stredisko sa bráni tým, že nechávalo seniorom priestor na súkromie a proti ich vôli ich nekontrolovalo.
„V prípade, že si občan neželá návštevy vo svojej bytovej jednotke a nie je k tomu závažný dôvod, čo v tomto konkrétnom prípade podľa nášho názoru nebol, keďže strava bola odobratá a iné služby si klientka nevyžadovala, nemôžu zamestnanci porušiť ich základné ľudské práva tým, že by sa proti ich vôli snažili dostať k nim do bytov. Aj oni majú právo na súkromie. Presne tak, ako každý iný občan,“ hovorí Eva Dudová.
Stredisko ale tento týždeň presne takého pravidlo zaviedlo. Bude už môcť vojsť do izby klienta aj bez jeho súhlasu, keď ten vynechá tri jedlá za sebou.
Riaditeľ dohliadal nad zdravotnou starostlivosťou
Riaditeľ domova Ján Valko je zakladajúci člen Smeru v Košiciach. 27 rokov bol gynekológ-pôrodník vo fakultnej nemocnici. So súčasným primátorom Richardom Rašim (Smer) tam boli kolegovia.
Neskôr štyri roky šéfoval košickej pobočke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Vo februári 2011 ho mestskí poslanci poverili riadením Strediska do konca roka, od decembra 2011 bol riadnym riaditeľom Strediska sociálnej pomoci mesta Košice. Zároveň si v nemocnici nechal 20–percentný úväzok. Prezradil, že občas má nočné služby v pôrodnici.
„Rád by som klientov zariadenia presvedčil svojou prácou,“ reagoval vtedy Valko.
Včera na otázky, či sa nechystá verejne ospravedlniť, prípadne odísť z funkcie, nereagoval.
Vedenie mesta zatiaľ o odvolaní riaditeľa Jána Valka nerokovalo. Dcéra pani Gabriely nám oznámila, že jej včera bola doručená hlboká sústrasť nad náhlym úmrtím pani Gabriely od primátora Richarda Rašiho.
Poznámka
Bremeno
Už týždeň sa s kompetentnými naťahujeme na tom, či v prípade tri dni mŕtvej v mestskom domove dôchodcov ide o pochybenie zo strany domova alebo nie. Stačilo by pritom tak málo – obyčajný ľudský prístup ku klientom domova. Párkrát za deň sa opýtať či sa má dobre, či niečo nepotrebuje alebo sa jej aspoň pozdraviť a vidieť, že dýcha. Pracovníci predsa vedeli, že má problémy s ostatnými obyvateľmi domova a ťažko to znáša. Bojím sa, že sa nikdy nedozvieme pravdu kto si vlastne zanedbal svoje povinnosti a donekonečna sa budeme odkazovať len na právne predpisy. Pracovníci sa vraj o klientku nestarali, lebo nemuseli. Ja viem, že táto práca musí byť ťažká a je zle platená, no o to viac by človek čakal, že ju bude robiť niekto, kto má ozajstný záujem pomôcť dôchodcom v ich samote a sociálnej odkázanosti. Ak brali zamestnanci svoju prácu len ako nevyhnutné splnenie si základných povinností, potom je to naozaj zlé. Ale nie na strane nedodržaných či neexistujúcich zákonov. Išlo v prvom rade o ľudskú neochotu a nezáujem vidieť toho druhého vedľa seba. Ak to bude takto pokračovať ďalej, tak pre nás naozaj bude lepšie sa dôchodkového veku pre istotu ani nedožiť.
lnk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
