Akýmsi zhmotnením tohto obdobia sa stal čerstvo pokrstený album Znamenie, na ktorý sú chlapci patrične hrdí.
KOŠICE. Pre mladé kapely bez prostriedkov je nahranie albumu skutočným bojom. Nekonečné zháňanie peňazí, ktorých vlastne nikdy nie je dosť a prosenie vydavateľov o dôveru je len pre silné nátury.
Štvorica mladíkov z Košíc vydržala a dnes sa môže tešiť zo svojho prvého albumu. „Kapelu sme si založili ako pätnásťroční chalani, ktorí mali strašnú chuť niečo robiť. V roku 2006 a 2008 sme vytvorili 2 EP albumy a ostatný piatok sme pokrstili naše prvé dlhohrajúce cédečko,” vysvetľuje spevák a gitarista Miro Terifaj.
Obsadenie zoskupenia sa v priebehu rokov menilo, ustálilo sa pred piatimi rokmi a dnes ho tvorí okrem Mira aj Alexander Albert, ktorý spieva a hrá na base, gitarista Michal Šmajda a na bicích hrajúci Vladimír Palai.
Všetci majú hudobný život pre zábavu a ten reálny na zarábanie peňazí.
Zástup krstných otcov
Podfuck pri výbere krstných rodičov pre svoj album rozhodne neuvažoval minimalisticky.
„Krstili šiesti zástupcovia košických kapiel, ktoré aktívne pôsobia na scéne. Bola tam výborná atmosféra, ľudia sa zabávali a spievali s nami naše skladby,“ teší sa z úspechu kapela.
Znamenie, ako sa novinka volá, je vyspelým počinom a prierezom celej kapelovej histórie. Je na ňom desať skladieb a okrem stabilného zoskupenia Podfucku sa na albume objavia aj hostia.
„Po prvýkrát v histórii kapely sa podieľali na nahrávaní aj hostia, ktorí hrali na klávesoch, saxofóne a spievali s nami zbory. Tiež sme pridali do skupiny nový nástroj, ústnu harmoniku, ktorý výrazne posunul kapelu ďalej.”
O pridaní ženského elementu do čisto mužského osadenstva nechce štvorica ani počuť. Sú radi, že sú zohratí a aj keď nevylučujú ďalšie novinky, speváčka to rozhodne nebude.
Úspechy si vážia
Námietky, že ste o tejto košickej kapele doteraz nič nepočuli, sú namieste. Príčinou zrejme bude žáner, ktorý hrajú. P
re hardrock s prímesou punkrocku nemá väčšina strednoprúdových rádií pochopenie. No ak si myslíte, že na koncerty takejto hudby chodia len pubertiačky, ste na omyle, aj samotnú kapelu teší, že za ich hudbu je ochotné zaplatiť široké spektrum ľudí.
„Kedysi to boli hlavne naši rovesníci, keďže sme boli všetci študenti. Dnes sú to ľudia žijúci stredoškolské alebo vysokoškolské životy. Zdieľajú podobný životný, ale aj hudobný štýl, ako sme my prežívali v ich veku.”
Úspechov, ale aj neúspechov bolo za desaťročnú históriu požehnane, každý jeden úspech si vážia, pretože vedia koľko ich stál driny.
„Určite nás tešilo, že sme si minulý rok zahrali na veľkom množstve festivalov, hrali sme ako predkapela známym slovenským kapelám, zúčastnili sme sa finálových kôl súťaží. Ale asi za najväčší úspech považujem, že v dnešnej ťažkej dobe na slovenskej hudobnej scéne sa nám stále darí hrať a kráčať cestou, ktorú sme si zvolili,“ uzatvára jeden zo spevákov Miro.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
