Konkrétne tej autobusárskej, folklórnej, ktorá vždy do rovnakého rytmu pérovala so šoférom na jeho pružinovom sedadle. Aspoň keby tie rytmy rôznorodých ľudových piesní neboli vždy rovnako zohyzdené. Neviem, čím to je, ale zdá sa mi, že všetci cezpoľní šoféri počúvajú to isté – autobusárske ľudovky.
Preto som sa stále tešila na to, keď vyskočím v Košiciach z autobusu SAD, priskočím k PNS a vzápätí naskočím na autobus MHD. Tam ma čakalo príjemné ticho, resp. len hlasy ľudí a ruch ulíc.
Postupne začali aj vodiči MHD počúvať hudbu. Rádio. Neviem, či našťastie, alebo bohužiaľ. Každopádne je to vždy lepšie ako hudba v SAD.
Prednedávnom sa DPMK rozhodol k tomu pridať aj televízory. Nie na všetkých linkách, iba na tej, ktorou cestujem najčastejšie. Preto musím každé ráno počúvať dookola tie isté ekologické reči o úhyne krokodílov, škodlivom azbeste či ropných škvrnách kdesi na druhom konci sveta. Popritom, čo pozerám z autobusu na ulice nášho malebného stredoeurópskeho mesta, mi znejú vyplašené monológy aktivistov ako päsť na oko.
Najhoršie je to, keď sedím v prednej časti autobusu. Z vodičskej kabínky Lady Gaga, z telky nado mnou ako sa vodí tukanom. Neviem, ktoré ucho mám vypnúť skôr.
Asi začnem chodiť do práce pešo. Alebo bicyklom. Alebo si už naozaj urobím vodičák a budem si v aute počúvať to, čo chcem ja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
