Dekan Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, Peter Horňak (46), je hrdým Slovákom a rodeným Košičanom. Je vášnivým tenistom. Zbiera známky, ale zbierku by ste uňho doma nenašli. Posiela ich svojim priateľom do zahraničia. Jeho snom je väčšia popularizácia vedy v spoločnosti.
KOŠICE. Peter Horňak celý život pracoval v školstve. Najprv ako odborný asistent, neskôr docent. Štyri roky bol prodekanom na Hutníckej fakulte a v súčasnosti je druhým rokom dekanom Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Rodák z Košickej Novej Vsi je hrdým Košičanom. V rámci konferencií a rodinných dovoleniek pochodil mnohé krajiny Európy, no vraví, že poznať by sme mali predovšetkým Slovensko.
„Netrvám na tom, že musím ísť každý rok na dovolenku k moru. Toto leto sme boli s manželkou v Bardejovských kúpeľoch. More nám nechýbalo. Je škoda, že sa dnes toľko hrnieme len do zahraničia a niekedy pritom zabúdame na to, že nepoznáme lokalitu, kde žijeme. Snažím sa preto deťom ukázať aj veľa z našej krajiny. S našimi priateľmi zo zahraničia vždy navštevujeme Vysoké a Nízke Tatry, Spišský hrad, Levoču, Krásnu Hôrku a oni sú z toho nadšení.“
V Japonsku neostal
Dekan Horňak strávil tri roky aj na zahraničných pracovných pobytoch. Pred 13 rokmi bol s rodinou na ročnom pobyte v Japonsku.
„Robil som materiálový výskum pre jadrový priemysel. Japonský priemysel je veľmi vyspelý. Tú nehodu, ktorá sa vlani stala, vnímam ako súhru nepriaznivých faktorov. Bolo mi ponúknuté, aby som ostal pracovať na výskumnom projekte ďalších sedem rokov, ale to som už odmietol. Japonsko je krásna krajina s odlišnou kultúrou, ale kvôli rodine som to nevzal. Synovia mali v tom čase len 5 a 3 roky.“
Domovom pre rodinu Horňakovcov sa na dva roky stalo aj Holandsko.
„Pracoval som pre Európsku komisiu v oblasti materiálového výskumu vo výskumnom jadrovom reaktore. Deti navštevovali anglickú školu s výučbou v piatich svetových jazykoch. Spolužiakov v triede mali z 15 rôznych krajín. Neskôr, keď už boli chlapci starší, sme mali u nás doma na výmennom pobyte študentov z Talianska. Takže aj takto radi spoznávame svet a iné kultúry.“
Viem, čo robiť s hocijakou loptou
Najväčším relaxom je pre dekana šport. Zamiloval sa hlavne do tenisu.
„Sme športovou rodinou. Môj otec hral na veľmi slušnej úrovni futbal, brat sa venoval tenisu a hokeju. K športu vediem aj svoju rodinu. Okrem iných športov, ktorým sa venujeme, som naučil hrať tenis manželku aj synov. Tenis som hral v minulosti aktívne. Od 15 rokov som chodil po turnajoch v celom Československu. Mal som to šťastie hrať proti takým špičkovým hráčom ako Miloš Mečíř, Marián Vajda a Petr Korda. Mnoho rokov som bol tenisovým trénerom, ale keď som si v jeden deň uvedomil, že trávim s cudzími deťmi viac času ako so svojimi, tak som s tým prestal.“
Tenis ale nie je jediný šport, ktorému sa dekan venoval.
„Keď mi dáte hocijakú loptu, viem, čo s ňou mám urobiť. Rád hrám loptové hry a viem hrať takmer všetky – futbal, basketbal, volejbal, tenis, ale aj hokej. Mrzí ma, že dnes rodiny žijú skôr vo virtuálnom svete, deti sa nevenujú športu, ale sedia celé dni len pri počítači. My sa snažíme robiť rodinný program niekde vonku. V zime korčuľujeme alebo si vyjdeme do prírody na bežkách. Blízko nášho domu máme lesopark, kde sa radi prechádzame alebo bicyklujeme.“
Peter Horňak s manželkou vychovávajú dvoch synov vo veku 19 a 17 rokov. Pôjdu aj oni v otcových šľapajach a zasvätia svoj život technike?
„Je to na nich, sami si vyberú, ktorým smerom sa chcú uberať. Nechcem im to linkovať, lebo tým sa často docieli pravý opak. Veľmi ma mrzí, že si študenti často vyberajú skôr cestu ľahšieho odporu, teda nenáročné štúdium a nerozmýšľajú, čo potom.“
Pink Floyd, ale aj ľudovky
Čo sa týka hudby, dekan Horňak ide s dobou. „Počúvam modernú hudbu rovnako ako moja manželka a synovia. Vyrastal som však na Beatles, Pink Floyd a Genesis. No na plesoch si veľmi rád zatancujem aj na ľudovky a rád si ich aj zaspievam.“
Televízia ho, rovnako ako mnohých ďalších, sklamala množstvom nekvalitného brakového programu.
„Zrejme je to obraz našej doby. V televízii pozerám hlavne správy a sledujem športové prenosy. Stále ma veľmi poteší úspech našich športovcov. Čo mi chýba, je viac poučných programov, ktoré by popularizovali vedu a vysvetľovali, ako fungujú technické veci.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
