KOŠICE. V dejinách umenia ťažko nájsť sochu, ktorú by opakovane slávnostne odhaľovali. V Košiciach takýto unikát jestvuje.
Minulý piatok v areáli Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie absolvovala slávnostný ceremoniál vzácna bronzová replika modelu koňa Arda. Tretíkrát a pravdepodobne aj naposledy.
Sadrový model žrebca v životnej veľkosti, z ktorého v roku 1979 odliali v ČKD Blansko dve totožné sochy, slúžil zakladateľovi novodobého českého sochárstva Josefovi Václavovi Myslbekovi ako predloha pri tvorbe jeho najvýznamnejšieho diela – Pamätníku svätého Václava, dominanty Václavského námestia v Prahe.
Ako symbol československej vzájomnosti pri príležitosti dvestoročnice vyučovania veterinárnej medicíny na Karlovej univerzite v Prahe jeden exemplár Arda putoval na Vysokú školu zverolekárstva v Brne, druhý na Vysokú školu veterinárnu v Košiciach.
Návrat domov
„Splnil sa môj dávny sen, aby sa Ardo vrátil tam, kam patrí, naspäť domov,“ tešil sa netradične v košeli s kravatou a v saku oblečený historik umenia Gabriel Kladek.
„Teší ma, že pán rektor si myšlienku osvojil a za sochu európskeho významu aj tvrdo bojoval. Dnes by už možno ani nejestvovala. Myslím si, že sa nám ju podarilo zachrániť v poslednej chvíli.“
Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach v roku 2002 požičala Arda na základe zmluvy mestu.
V posledný aprílový deň uplynula výpožičná lehota. Rektor Emil Pilipčinec o predĺžení zmluvy nechcel ani počuť. Jedinečný monument 273 centimetrov vysoký a takmer 1,5 tony ťažký bol vážne poškodený.
Socha je výnimočná aj preto, že Myslbek preniesol celú jej hmotnosť do dvoch bodov – ľavej prednej a pravej zadnej nohy.
„Predné kopyto bolo odlomené v celom priereze, zadné z dvoch tretín. Socha bola taká nestabilná, že ju mohol prevrátiť aj vietor, hrozilo, že sa rozbije a budeme ju zbierať v kusoch,“ argumentuje kunsthistorik.
Sochu zreparoval sochár a bronziar Ladislav Sabo (na snímke G. Kladeka).
Zvaril praskliny, nohy vystužil nerezovými profilmi, ktoré privaril k podložke pod podstavcom a zalial olovom.
Hmotnosť sochy sa tak rozložila do štyroch bodov, statika sa niekoľkonásobne zlepšila. „Dotkol som sa diela velikána, je to pre mňa obrovská pocta,“ vyhlásil sochár.
Dielo v rukách opilcov
Kladek je presvedčený, že jedinečná socha nemala nikdy opustiť areál univerzity. Škola, ktorá je jej vlastníkom, zaplatila v roku 1979 za bronzový odliatok 489-tisíc Kčs. Dnes by sa jej cena aj s autorskými právami pohybovala okolo milión eur.
Hrdý žrebec stál desať rokov na rohu Zvonárskej a Orlej ulice. Nikým nestrážený, hneď vedľa parkoviska.
„Rozdiel medzi brnianskym a košickým Ardom je v tom, že tam ho majú v chránenom objekte pod kamerovým dohľadom, stojí na vyššom podstavci, takže si ho nemôže hocikto len tak osedlať. V Košiciach si naň vyliezol kadejaký ožran,“ vysvetľuje Kladek.
Sám bol svedkom, ako si na žrebcovi chcel „zajazdiť“ stodvadsaťkilogramový opitý chlap. Lomcoval ním, dobre že ho nevyvrátil. Opilec skončil svoju spanilú jazdu až keď privolali políciu.
„Je to krásna, ale remeselne mimoriadne náročná robota s obrovským množstvom ručnej práce. Sochu zvarili z viacerých kusov, museli ju precízne cizelovať, konzervovať povrch. Takéto dielo je nedôstojné postaviť na parkovisko. Zaslúži si hlbokú úctu.“
Ardo už v areáli košickej veteriny. FOTO SME - MIKULÁŠ JESENSKÝ
Koňa za kone
Košickú sochu Arda prvýkrát slávnostne odhalili v roku 1979 pri príležitosti 30. výročia vzniku Vysokej školy veterinárnej.
Bývalý primátor Košíc Rudolf Schuster roky sníval o tom, že raz bude krášliť historické centrum. Sen sa mu splnil až vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky.
Majstrovské dielo odhalil 5. mája 2002 v rámci osláv Dní mesta: „Arda som objavil pred rokmi. Bol schovaný v areáli školy medzi stromami, zarastený burinou. Ani študenti veteriny nevedeli, akú vzácnosť majú. Preto som navrhol, aby ho presťahovali na dôstojnejšie miesto, kde by bol viac na očiach.“
Slávnostný akt skomplikovala plachta, ktorá sa zachytila o uši nádherného žrebca. Akoby chcel naznačiť svoju nevôľu.
„Vymenili sme koňa za kone,“ žartoval Schusterov nástupca vo funkcii primátora, v súčasnosti župan Košického kraja Zdenko Trebuľa.
Mesto poskytlo veterine za požičanie Arda na desať rokov halu v jazdeckom areáli na rovnaké obdobie.
„Dohodli sme sa na kompromisnom riešení. Súhlasím totiž s názorom, že také nádherné dielo by malo byť prístupné čo najviac očiam,“ priblížil podmienky obchodu mesta so školou vtedajší rektor univerzity Rudolf Cabadaj.
Prázdne miesto
V priebehu desiatich rokov sa Ardo stal súčasťou historického jadra Košíc a turistických sprievodcov.
Po jeho presťahovaní dali Košičania jasne najavo, čo si o tom myslia. Na prázdny podstavec umiestnili maketu koňa z kartónu, hojdacieho koníka i toaletnú misu.
„Domnievam sa, že odsťahovaním sochy prehrali všetci. Centrum Košíc prišlo o umelecké dielo slávneho sochára, turisti o jednu z atrakcií a univerzita o elegantnú a nenásilnú reklamu v srdci mesta,“ myslí si organizátor dnes už legendárnych Košických potuliek Milan Kolcun.
Ardo bol inšpiráciou aj pre majiteľov reštauračných zariadení a barov. Kaviareň oproti sochy premenoval majiteľ na Café Ardo´s, penzión na opačnej strane dostal pred šiestimi rokmi meno Horse Inn, teda Hostinec u koňa.
Majiteľ Róbert Rosenberg ho však nemieni premenovať: „Ardo bol pre Košice rovnakou kultovou záležitosťou ako pre Brusel cikajúci chlapec. Tá nádherná socha bola pre obyvateľov, taxikárov i turistov, ktorí sa u nás ubytovali, dôležitým orientačným bodom. Nechápem, prečo sa mesto nedokázalo s vlastníkom dohodnúť.“
Názov penziónu majiteľ nezmení, aj keď po inšpiratívnom žrebcovi ostal len prázdny podstavec.
FOTO SME - MIKULÁŠ JESENSKÝ
Koňa vystrieda zvon
Na minulotýždňovom slávnostnom odhalení Arda nebol zástupca mesta. Primátor Richard Raši sa ospravedlnil pre „neodkladné a dlho plánované pracovné povinnosti“.
S neochotou vedenia univerzity sa nedokázal zmieriť ani exprimátor Zdenko Trebuľa, ktorý v roku 2002 podpísal zmluvu o zapožičaní sochy. Na protest sa vzdal členstva jej správnej rady.
„Bola to reakcia na skutočnosť, že vedenie univerzity nebolo ochotné nájsť schodné riešenie. Je presvedčený, že nebol žiadny zvláštny dôvod, aby sa pôvodná zmluva nepredĺžila na ďalšie obdobie,“ uviedla hovorkyňa kraja Zuzana Bobriková.
Podľa rektora univerzity Emila Pilipčinca mesto ani turisti o sochu neprídu. Areál školy je totiž verejne prístupný: "Socha je a bude prístupná pre verejnosť. Univerzita tomu prispôsobila aj časť svojho areálu."
Ani miesto po Ardovi neostane prázdne. Zanietený lokálpatriot a kunsthistorik Gabriel Kladek pripravil projekt na premiestnenie Zvonu svätý Ján, ktorý v roku 1968 vystavovali na svetovej výstave EXPO v japonskej Osake. V roku 1558 ho odlial Franciscus Illenfeld.
„Kedysi bola na súčasnej Zvonárskej ulici zvonolejárska dielňa, ktorú by mal tento zvon reprezentovať. Ardo do tohto priestoru nepatril ani logicky, ani historicky,“ dodal Kladek.
Arda by mal na opustenom mieste (v pozadí) nahradiť vzácny zvon Ján.
FOTO SME - MIKULÁŠ JESENSKÝ
Žrebec Ardo
Najvýznamnejší český sochár na prelome 19. a 20. storočia Josef Václav Myslbek (* 20. jún 1848 Praha – † 2. jún 1922 Praha) pracoval na jazdeckej soche svätého Václava viac ako tridsať rokov.
Ako predlohu si vybral sedemročného žrebca, typického predstaviteľa ušľachtilého oldenburského plemena z Vojenského žrebčinca v Prahe.
Myslbek si Arda nechával vodiť do ateliéru, o čom svedčia dobové fotografie a spomienky jeho syna Jiřího z polovice 50. rokov minulého storočia: „V ateliéri otec očakával svojho miláčika a vždy mal preňho vo vrecku cukor. Nechal si ho vodiť okolo seba a študoval jeho krok, prácu jeho svalov, až potom sa rozhodol, v akej pozícii ho bude modelovať. Ardo bol čistý, plnokrvný žrebec, celý čierny ako zamat, s krokom baletky. Model koňa pod otcovými prstami priamo rástol a zo skice sa zrodil krásny dvojník Arda.“
sen
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
