Rekonštrukčné práce, ktoré sú súčasťou projektu Európske hlavné mesto kultúry, sa začali len nedávno a do konca roka musia byť hotové.
Aj keď si myslíme, že o nej už všetko vieme, stále má plno tajomstiev. Monumentálna gotická katedrála je zvonku i zvnútra vyzdobená stovkami jedinečných sôch a ozdobných detailov.
Je len veľmi málo informácií o tom, ako ju stavali, pretože písomné záznamy pohltil viackrát oheň. Na mieste dnešného dómu stál kedysi starší kostol, ktorý obostavali a až nakoniec zbúrali.
Ten súčasný začali stavať v roku 1380. Nie je známe, kto ho staval, ani kto vyhotovil hlavný oltár. Isté však je, že to boli ozajstní majstri, po ktorých zostali len vysekané značky v kameňoch a symboly na obrazoch, ktoré sa historici teraz snažia rozlúštiť.
Prázdna makovica
„Len veľmi málo nových vecí sa dá ešte teraz objaviť. Dóm je už zo všetkých strán detailne preskúmaný, ale počas reštaurovania nie je vylúčené, že niečo nájdeme. Napríklad kamenárske značky a nápisy. Pre nás je to veľká výzva. Našou prvou úlohou je v rámci rekonštrukcie veže oprava poškodeného kameňa, čistenie a náhrada degradovaného materiálu. Musíme pozastaviť degradačný proces, pretože poškodenia sú už neúnosné a opadávajú kusy pôvodnej kamennej hmoty,“ uviedol Jozef Porubovič zo spoločnosti Villard.
Naozaj ich čosi prekvapilo, ale dosť nemilo. V makovici pod krížom (tam sa dávali odkazy staviteľov pre budúce generácie) nenašli vôbec žiaden odkaz o prestavbe veže. Bola prasknutá a žiadne papiere tam už neboli.
Čas ani nepriazeň počasia však „neodfúkol“ z kameňa odkaz, kedy sa Matejova veža stavala. Ten vyvrátil dohady o tom, že ju stavali oveľa neskôr ako severnú.
„Potešilo nás exteriérové dátovanie, ktoré je veľmi dôležité. Rok 1463 prezrádza, že veže boli stavané súbežne a v rovnakom čase boli položené základy."
Chceli sme to vidieť, ale museli sme sa vyštverať po lešení hore. Je to zážitok zdolávať vežu po rebríku a takmer sa dotýkať neba, rovnako ako úžasný je pohľad na panorámu mesta. Taký sa naskytne aj návštevníkom, keď bude veža hotová, presklená a sprístupnená verejnosti. Zatiaľ to majú dovolené len reštaurátori a holuby.
Skúmajú, či sa držali predchodcovia originálov
Od svojho vzniku prešla Matejova veža viacerými prestavbami.
„Predpokladáme dosť vážne úpravy v baroku a najmä v 19. storočí, keď bola najviac poznamenaná výmenou architektonických článkov. Poslednou úpravou bolo zastrešenie prilbice veže medeným plechom, ktoré bolo ukončené v r. 1904. Súerbie krajín za vlády kráľa Mateja na vonkajšej stene veže je originálne ešte zo stredoveku. Doplnené bolo v 19. storočí o korunu a mestský erb Košíc. Dnes už nevieme, ako vyzerali, pôvodné sochy na nároží veží, ale sú tam kópie skulptúr z poslednej prestavby. Či sú identické, to sa pokúsime zistiť. Takisto nevieme veľa o chrličoch, či ich urobili podľa stredovekých originálov, alebo nie. Nachádza sa tu veľa kamenárskych značiek. Podľa podpisov predpokladáme, že kostol stavali významní majstri. Nepoviem, že tento patrí Štefanovi (významný košický kamenársky majster – pozn. red.),“ pousmial sa reštaurátor a pokračovali sme v exkurzii.
V dóme sa zmenilo víno na krv
Reštaurátori dúfajú, že sa im podarí objaviť priestor uskladnenia relikvie svätej krvi. Tento zázrak sa odohral ešte v pôvodnom kostole.
„Legenda môže byť sčasti pravdivá. Máme k dispozícii barokový obraz, ktorý zachytáva históriu vzniku krvi. Na podložku pod kalichom nešikovný kňaz vylial víno, ktoré sa zmenilo na krv. Od tohto zázraku sa odvíja celá ikonografia Dómu sv. Alžbety. Chceli by sme tomu prísť na koreň. Pokúšali sa už o to mnohí. Po rozliatí vína obrazec jasne pripomínal ukrižovaného, a to nemohla byť náhoda. Na miesto zázraku prichádzali tisíce pútnikov a uznal ho i pápež.“
Za sto rokov veľa zostarlo
Doteraz posledná obnova Dómu sv. Alžbety sa začala ešte v rokoch 1982-1983. Odvtedy sa stále niečo opravuje.
„Klenby a vnútorné stĺpy dómu sú z 19. storočia, zvyšok je z obdobia stredoveku. Bolo to urobené na dobrej technologickej úrovni, ale nie je možné akceptovať nevhodné postupy, keď sa na vysprávky použilo cementové mlieko. Keď dôjde ku kondenzácii, kameň to poškodzuje, a teraz sa to musí odstrániť a povrchy očistiť. Aj keď je už v kostole dlho zavedená elektrina, ešte aj potom sa používali sviečky, a tak je povrch znečistený aj uhlíkovými usadeninami. Doplniť sa musia tiež žľaby z vonkajšej strany veže, ktoré zachytávali kondenzát z okien. Sú veľmi poškodené alebo odpadli. Za sto rokov veľa vecí zostarlo. Až po očistení zistíme, ako pracovali majstri v stredoveku a ako v 19. storočí,“ hovorí riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Kristína Markušová.
Dóm kedysi hýril farbami
Isté je to, že kým v stredoveku venovali viac pozornosti remeselníckej cti, pri ďalšej prestavbe sa dá pozorovať viac-menej pásová výroba a necítiť ľudský faktor.
V hornej časti Matejovej veže použili taký kameň, ktorý obsahuje soli. Pôsobením vzdušnej vlhkosti vyzrážajú a poškodzujú ho v interiéri nad vstupmi. Takže teraz sa musí odsoliť a zakonzervovať.
„Reštaurátori nachádzajú drobné zrniečka povrchových úprav stien, ktoré boli použité od stredoveku po 19. storočie. Z toho usudzujeme, že interiér bol farebný. Dnes by pôsobil gýčovo, ale taký bol. Bolo iné osvetlenie bez elektriny, iné sklo, takže to vyzeralo ináč. Náterom vlastne kameň chránili pred poškodením,“ tvrdí Markušová. Za hlavným oltárom vznikla po rekonštrukcii malá ukážka toho, akými všakovakými farbami bol dóm namaľovan.
Pôvodne chcel architekt Imrich Steindl pri prestavbe dómu v 19. storočí okrem neogotickej prestavby klenbového systému hlavnej lode prestavať aj Matejovu vežu.
Chcel ju znížiť a ukončiť ju vysokou kamennou čipkou. Bola by však priťažká a statici to nedovolili pre hroziacu deštrukciu vo vnútri dómu.
Prestaval sa iba klenbový systém hlavnej a priečnej lode. Uzavrelo sa to v pôvodnej úrovni a urobila sa iba nová strecha na nedokončenej veži.
Kostol ako „dům holubí“
Pri terajšej obnove zistili reštaurátori. že krov strechy vydržal dodnes a vymeniť treba iba debnenie. Otvorením strechy sa naskytla príležitosť vyčistiť horný priestor, ktorý sa za sto rokov naplnil holubím trusom a kostrami vtákov.
Sú toho riadne kopy. Mimochodom, keď sa opravoval hlavný krov na kostole, zaplnené boli trusom celé klenby až do výšky 6 - 7 metrov.
„Teraz sa vo výklenkoch veže našlo niekoľko unikátnych holubích hniezd, ktoré sú postavené z drôtov a nie z prútia. Dokonca aj z medených, ba použili aj pásovinu. Aj vtáci kráčajú s dobou a stavajú z materiálu, ktorý nájdu. Prekvapením je, že v takej výške sa darí aj papradiu a inej vegetácii,“ povedala šéfka pamiatkarov.
Čo sa týka slávneho chrliča na Matejovej veži, znázorňujúceho opitú kamenárovu manželku, podľa nej socha vyzerala približne tak ako v stredoveku. Zachovala sa totiž fotografia poškodenej sochy a mala podobné črty ženy s grimasou.
Potvrdilo sa aj to, že svorníky v klenbe veže, v ktorých sa stretávajú rebrá, sú len kašírované, teda prefabrikáty, ktoré drží skrutka a zatreté sú cementovým mliekom, a to nie je stredoveké.
Potrvá ešte niekoľko mesiacov, kým všetky skvosty očistia a vrátia dómu jeho pôvodné čaro a lesk.
Novodobí stavitelia. Holuby zmenili stavebný materiál. Hniezda si postavili z medených drôtikov a bývajú v oceľovom skelete.Tie im teraz reštaurátori búrajú. Foto: km
Pijanka. O opitej kamenárovej žene sa rozprávajú legendy. Či bola naozaj korheľka, nevedno. Výraz tváre s grimasou prezrádza, že kópia chrliča na Matejovej veži je zrejme podľa stredovekého originálu. Tajomstvo, či znázorňuje manželku majstra, si on odniesol do hrobu. Foto: km
Krov vydržal. Stav krovnej konštrukcie veže po odstránení plechovej krytiny bol na počudovanie veľmi dobrý. Stačilo ju očistiť a vymeniť iba jeho časť. Foto: km
Reštaurátori na veži. Na Dóme sv. Alžbety je teraz lešenie na južnej veži, ktorá odkrýva svoje tajomstvá. Foto: Veronika Janušková
Opravujú každý detail. Reštaurátori kúsok po kúsku čistia kamennú čipku na vstupnej časti dómu Každý centimeter musia opraviť a vrátiť mu pôvodný tvar. Foto: Veronika Janušková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári