KOŠICE. Keď sa tam má niečo postaviť, je potrebné riešiť celú lokalitu Magnetka zo širšieho urbanistického hľadiska so zohľadnením potrieb mesta a rozloženia funkcií územia.
Z toho dôvodu sa mesto zapojilo do projektu Retina, ktorý je zameraný na vypracovanie spoločnej metódy obnovy nevyužívaných území bývalých priemyselných zón za účasti 10 partnerov a s využitím ich skúseností.
V súčasnosti obstaráva urbanistickú štúdiu, ktorá zadefinuje, čo áno a čo nemožno stavať a ako zrevitalizovať to, čo bolo priemyselnou výrobou poškodené.
Nové centrum mesta
Hlavným cieľom je riešiť vytvorenie nového severného centra mesta, prestavbu a dostavbu lokality pre celomestskú občiansku vybavenosť a pre okolie neškodnú výrobu.
Predložiť koncepciu ďalšieho rozvoja rekreačného územia Anička vo väzbe na Hornád a poskytnúť prípadným záujemcom o investovanie reálny obraz o súčasnom stave a limitoch využitia.
Štúdia bude slúžiť na koordináciu investičných zámerov. Jej verejné prerokovanie sa skončí 20. augusta. Dovtedy majú záujemcovia možnosť vyjadriť sa k nej.
„Riešené územie sme rozšírili aj o plochu medzi Hornádom a železničnou traťou, ktorú by sme radi funkčne pričlenili k pravému brehu, využívanému najmä pre oddych a rekreáciu,“ priblížil ciele mesta Martin Jerguš z Útvaru hlavného architekta mesta.
Veľké športovisko
Ako dodal, Slovenský vodohospodársky podnik v rámci protipovodňových opatrení plánuje zvýšiť priepustnosť koryta jeho rozšírením smerom na východ.
Jeden koniec jestvujúceho mostíka sa tak ocitne v berme, ktorú bude tvoriť pomerne široký pás zelene. Je preto potrebné domyslieť funkciu tohto územia aj režim jeho sprístupnenia.
Aj keď ide o záplavové územie, je možné využívať ho na rekreačné aktivity a otvárajú sa nové možnosti na vytvorenie športovísk, chodníka pre cyklistov a ďalších zariadení pre relax.
Majitelia pozemkov a prevádzkovatelia existujúcich firiem sa snažia investovať a meniť tvár svojich sídiel, čo vlastne samo dvíha územie na vyššiu úroveň.
„Urbanistická štúdia nám dáva podklady aj pre propagáciu územia pre vstup nových záujemcov, snažíme sa ponúknuť im také podmienky, aby mali dôvod prísť. Jeden veľký investor by sám poriešil veľkú časť územia, ale zatiaľ sa taký záujemca neprihlásil,“ uviedol architekt.
Územie medzi výrobným územím a sídliskom Ťahanovce sa dlhodobo nevyužívalo. Z magnezitky sa zachovala administratívna a sociálna budova.
Časť areálu sa využíva ako šrotovisko, časť pomocných dopravných a skladových objektov sa prebudováva na nové výrobné areály.
Ďalším opusteným areálom je Slovnaft. Ide o najväčšie potenciálne rozvojové plochy lokality Magnetka.
Ostrov bližšie k pevnine
Analýza súčasného stavu preukázala, že sa postupne presadzuje koncepcia umiestňovania menších investícií a koncepcia postupnej prestavby a novej výstavby menších a stredných výrobných a polyfunkčných firiem, včítane územia asanovaného areálu SMZ.
Štúdia Magnetka navrhuje postupné vybudovanie dvoch priestorov, a to hlavného centra s parkom a podružného námestia v bývalom areáli magnezitky.
Rozšírením rekreačného územia na Ostrov sa Hornád výraznejšie zakomponuje do oddychového územia. Okrem toho navrhuje aj dobudovanie obytnej zóny formou nízkopodlažných bytových domov a občianskej vybavenosti medzi Magnezitárskou ulicou a Americkou triedou a mestskou častou Ťahanovce.
Autori štúdie majú zámer ponechať ako dominantu najvyšší komín magnezitky. Areál Slovnaftu sa má zmeniť na verejný park.
Pozdĺž železničnej trate je navrhnutá severná zberná komunikácia na obsluhu dnes problematického dopravného napojenia lokality.
Rozšírenie Aničky až na Ostrov prinesie možnosti na nenáročné športovo-rekreačné aktivity a centrá voľného času s peším a cyklistickým prepojením cez Hornád a železničnú trať do hlavného centra Magnetky.
Na ťahu sú investori, ktorí môžu zmeniť severnú časť mesta na zaujímavú zónu pre prácu i relax Košičanov.
Cesta prekáža
Na verejnom prerokovaní, ktoré zvolalo mesto bez prítomnosti autorov návrhu urbanistickej štúdie, zaznela kritika k dopravnému riešeniu a zdevastovaniu prímestskej rekreačnej zóny cestou ponad ňu.
Zainteresovaní v tomto území majú možnosť podať písomné pripomienky k riešeniu územia. Jeden z vlastníkov pozemku má vypracovaný investičný zámer vrátiť niekdajšie kúpele Košičanom, cesta mu nad hlavou prekáža.
„Doprava sa v tomto území rieši desať rokov. Veľké možností tu nie sú. Určite sa sprístupnenie lokality musí riešiť nadjazdom ponad železničnú trať, kde sa zvyšuje rýchlosť vlakov na 160 km/h a ponad Hornád. Varianty, ktoré sú navrhnuté sa nedotýkajú ani starého parku, ale ani bývalých Gajdových kúpeľov. Sú situované severne od nich. Jedno je isté, že je to veľmi drahá záležitosť a zafinancovať to bude musieť mesto. Obidve alternatívy majú spoločné to, že musia viesť mimoúrovňovo, pretože trasa je zastavaná rodinnými domami, čo by si vyžiadalo ich sanáciu. Dnes sa štvorprúdovka slepo končí a nepokračuje. Nadjazd ponad rekreačnú oblasť je jediným možným riešením a vždy do nej zasiahne, ale bez akéhokoľvek výrubu stromov. Rozdiel medzi dvoma variantmi je iba v ekonomike a dĺžke trasy. My sme vypracovali urbanistickú štúdiu, či sa premietne do územného plánu, o čom rozhoduje mesto. Neviem o pripomienkach a výhradách k návrhu, neboli sme na verejnom prerokovaní, kde sa dali niektoré veci vydiskutovať priamo na mieste,“ uviedol jeden z autorov štúdie, architekt Dušan Hudec.
Nové mestečko . Takto by sa to malo zmeniť
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
