ŠTÓS. Už takmer 130 rokov pomáhajú pacientom s ochorením dýchacích ciest klimatické Kúpele Štós. Založil ich v roku 1883 Róbert Komporday a na jeho počesť je pomenovaná aj centrálna prijímacia a liečebná časť kúpeľov.
"V kúpeľnom parku sa nachádza viac ako 250 vzácnych drevín, máme tu napríklad sekvoju a rododendrony," povedal pre TASR správca Kúpeľov Mikuláš Kozmáš.
Zdôraznil, že v hodnotení kvality ovzdušia, ktoré vykonávajú švajčiarski odborníci, dosiahli kúpele číslo jeden, čo je najčistejší stupeň ovzdušia na Slovensku.
V kúpeľoch liečia najmä dýchacie cesty
Hlavným indikačným zameraním kúpeľov je liečba dýchacích ciest. Kúpele na to predurčuje vhodná nadmorská výška okolo 650 metrov nad morom, ale aj množstvo slnečných dní.
V Kúpeľoch Štós bola v roku 1963 daná do prevádzky a využívaná na liečebné účely prvá klasická fínska sauna na území bývalého Československa, ktorá po rekonštrukcii a modernizácii slúži svojmu účelu i dnes.
Účinok klimatickej liečby v Kúpeľoch Štós je znásobený Speleoterapiou unikátnou liečbou v blízkej Jasovskej jaskyni.
O obľúbenosti a sláve našich kúpeľov svedčí aj to, že ich v minulosti, ale aj dnes, navštívilo množstvo známych osobností. Bol tu prezident ČSR Eduard Beneš, Karel Konrád, Beta Poničanová, Mac Frič, Ivan Olbracht, Karel Hašler, Vlado Clementis, Emo Bohúň a Laco Novomeský, ktorý pod štóskymi stromami napísal báseň Pod jedľou.
Koncertoval tu aj Jaroslav Ježek a tvoril národný umelec - akademický sochár Vojtech Löffler, doplnil Kozmáš.
"Každoročne sa tu koná aj kulinárska súťaž. Súťažné kolektívy pripravujú pod holým nebom guláš, perkelt, kapustnicu, či krajovú špecialitu, vždy podľa zamerania toho ktorého ročníka," uzavrel Kozmáš.
Štós bol známy najmä baníctvom a nožmi
Štós je pravdepodobne najstaršou osídlenou obcou v údolí Bodvy. Prvé písomné zmienky pochádzajú zo začiatku 13. storočia z archívu Jasovského kláštora Premonštrátov. Vlani si tu pripomenuli 770 výročie vzniku obce.
Pôvodné obyvateľstvo tvorili karpatskí Nemci, takzvaní Mantáci.
"Boli to pravdepodobne remeselníci, ktorých po vojne medzi francúzskym kráľom a nemeckým cisárom vyhnali z ich pôvodných bydlísk. Ich mantácky dialekt najviac pripomína tirolský dialekt," povedal starosta obce Anton Imling.
Dodal, že pôvodný nemecký názov sa preniesol nemenený do spisovnej slovenčiny a uchoval sa dodnes.
Prvé drevené príbytky si tu ľudia stavali v horách pri štôlňach, šachtách a uhliarskych páleništiach.
Roľníci a remeselníci začali osídľovať a zúrodňovať Štósku dolinu a spracovávať bohaté ložiská železnej rudy a medi.
V roku 1696 bol Štós povýšený na banícke kráľovské mesto. Za vlády Márie Terézie v rokoch 1740 až 1780 prežil Štós druhý veľký rozkvet baníctva, ktorý trval do začiatku 19. storočia, kedy boli banské diela uzavreté.
Nožiarska výroba neprežila až dnešnú dobu
Prvé záznamy v cechovej knihe o výrobe nožiarskych súčiastok pochádzajú z roku 1721.
Nožiarska výroba sa začala najprv organizovať po domácky, postupne prenikala na verejnosť a vrcholila vytvorením prvého štóskeho nožiarskeho cechu v roku 1723 s riadnymi cechovými právami, chrániacimi dobrú povesť a kvalitu štóskych nožiarskych výrobkov.
Vďaka prastarej nožiarskej tradícii a založení dvoch nožiarskych tovární Wlaslovits a Komporday i nožiarskej dielne Schreiber a synovia, stal sa Štós začiatkom 19. storočia významnou priemyselnou obcou.
"Pokračovateľom bohatej priemyselnej tradície bol závod Sandrik Štós a.s. Vďaka nožiarskej výrobe prežila naša obec nejednu krízu. Dnes už, bohužiaľ, táto výroba zanikla a nové pracovné príležitosti sú dosť obmedzené," dodal starosta.
Foto: TASR/František Iván
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
