Medzi také patrí aj príbeh "paroháča", ktorý v zlosti potrestal nevernú manželku najprísnejšie, ako sa len dalo. A to bez možnosti odvolania...
Milan G. mal v osudný večer pohľad upretý na televíznu obrazovku, no vôbec nevnímal, čo sleduje. Každé dve-tri minúty sa pozrel na hodinky, sem-tam vyskočil z kresla a pozrel sa z okna. Bolo deväť preč a jeho manželky nikde. Dušoval sa, že sa z nej buď zblázni, alebo ho trafí šľak. Ivana predsa dobre vie, aký je žiarlivý, a predsa mu robí napriek. Nie aby sa snažila jeho podozrenia o neznámom milencovi vyvrátiť, ale naopak, vedome ho ničí. Je to beštia, pomyslel si Milan a opäť vyzrel z okna na ulicu. Určite sa niekde váľa a jemu na parohoch vyrastá ďalší výhonok...
Bolo 10 hodín a Ivana nechodila. Milan už otočil do seba štyri vodky, no zbytočne. Nie a nie sa upokojiť. Aby zahnal chmúrne myšlienky, siahol po albume s fotkami, zachytávajúcimi ich 12-ročný vzťah. Na prvých bol on s Ivanou na Štrbskom plese, kde sa spoznali. Nasledovalo Bulharsko, ich svadobná cesta. Tam po prvý raz spoznal, čo je to žiarlivosť. To keď Ivana koketovala s miestnym svalnáčom, ktorý na pláži flirtoval s turistkami. Otočil pár listov a z fotky sa na neho usmievala Ivana, ktorú za driek držal chlapík v modrom svetri. On stál bokom a škaredo zazeral na manželku. Ešte aj dnes mu je zle pri spomienke na tú lyžovačku. Ivana sa takmer celý čas bavila s nejakým Čechom, ktorý mu zrejme ako prvý nasadil parohy.
Vždy, keď bol večer doma sám, jeho fantázia pracovala na plné obrátky. Väčšinou si predstavoval, ako jeho manželku objíma neznámy chlap. A zakaždým iný. Keď mu navyše kamaráti referovali, že ju videli v cudzej spoločnosti na obede, večeri či nastupovať do auta, išlo ho rozhodiť od žiarlivosti. Sám seba sa pýtal, prečo mu to robí. Prečo ho stále provokuje? Preto, že je na ňu dobrý, že sa stará o domácnosť, varí, perie, žehlí...?
Zo spomienok na minulosť Milana vytrhol štrkotajúci kľúč v zámke. Bolo pol jednej a na televíznej obrazovke svietil monitor. Milan vyskočil z kresla a vbehol do predsiene. "Ivana sa práve zobúvala a v rukách držala kyticu ruží," spomínal pred vyšetrovateľom. "Pozdravila ma 'ahoj, miláčik' a vrhla sa mi okolo krku. Vraj sa zdržala, lebo bola s akýmsi kolegom na káve a tak sa zarozprávali, že stratila pojem o čase."
Milan vtedy prehltol obrovskú hrču, ktorá mu rástla v krku. "Opýtal som sa, kde na tej káve boli, keď prišla po polnoci. Akoby to bola najväčšia samozrejmosť, mi odvetila, že predsa u neho. Vraj sa mu podarilo zohnať garsónku a tak ju pozval, aby si ju prišla obzrieť..." Milan priznal, že už vtedy cítil, ako mu stúpa tlak a búši do spánkov. Zvlášť, keď zaznamenal, ako z Ivany razí alkohol a blúzku mala očividne pokrčenú. Neovládol sa a kopol do kytice, až sa zastavila na stene. Ivana očervenela, dala mu facku a vynadala do parohatých chudákov.
V tej chvíli sa Milanovi zatmelo pred očami. Vrhol sa na manželku a keď jej po krátkom boji nahmatal hrdlo, z celej sily zovrel prsty. Cítil, ako sa Ivana začína metať, lapá po dychu, no nepopustil. Videl, ako jej oči vyliezajú z jamiek a ústa chcú niečo povedať, no nemajú dych. Odrazu pohyby ustali, Ivanu ešte dva-tri razy naplo a znehybnela. Milan ju pustil a ona bezvládne klesla k zemi. Bola mŕtva.
"Najprv som nevdel, čo mám robiť," opísal vdovec prvé pocity vraha. "Uvažoval som, že by som jej telo ukryl, no došlo mi, že to nemá cenu. Určite by sa na to prišlo." Ešte raz sa vraj presvedčil, či je Ivana po smrti a odniesol ju do spálne. Telo položil na posteľ, prezliekol sa a šiel na políciu.
Súdna dohra tragickej noci netrvala dlhšie ako futbalový zápas. Milan odmietol vypovedať, a tak mali hlavné slovo znalci. Podľa psychológa s psychiatrom vraj konal v afekte zo žiarlivosti, čo však neznižuje jeho trestnú zodpovednosť. Milan právo posledného slova nevyužil a svoj čin neoľutoval. Dostal 12 rokov v II. NVS.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
