Vychoval dve dcéry a okrem lásky k zvieratám im vštepil aj rodinný zvyk neskladovať nepotrebné veci.
KOŠICE. Rektor začína jar krásnym predsavzatím.
„Hovorím si, že budem bicyklovať. S väčšími alebo menšími prestávkami sa mi to aj darí. Keďže chcem ísť svojím rekreačným tempom a nechcem sa s nikým pretekať, bicyklujem najradšej sám. Som pôvodom z dediny od Sobraniec, kde mal každý člen rodiny bicykel, preto je to pre mňa samozrejmosť.“
Dodáva, že veľa času na bicykli strávil aj počas pracovného pobytu v Holandsku, kde takto spoznával krajinu.
Bydliskom sa pre pána Pilipčinca s manželkou stal panelákový byt na Sídlisku KVP, preto aj výlety v prírode najradšej podnikajú do blízkych myslavských lesov.
„Manželka mi stále pripomína, aby som urgoval ľudí na niektorých miestach kvôli tomu, ako to tam v lese vyzerá. Všade je plno akýchkoľvek odpadkov. A naše lesy už nie sú ani také bezpečné, ako boli. Nikdy neviete, či nenatrafíte na túlavého psa, nejakých čudákov alebo asociálov.“
Zvieratá po deťoch nám ostali
Ako rektor veterinárskej univerzity má poľovačky aj v popise práce.
„Často sprevádzam univerzitných hostí na poľovačkách. Univerzita má dva poľovné revíry. Bažantnicu v Rozhanovciach a revír na Makovici. Spoločné poľovačky sú veľmi pekné spoločenské podujatia. S hosťami, ale aj súčasnými a bývalými pracovníkmi univerzity. Ale neviem, koľko zvierat som už zastrelil, neznačím si to.“
Nejaké zvieratá sa objavili aj u rektora ako stáli členovia rodiny.
„Som z dediny, takže som netrpel deficitom zvierat. Tie sme mali, až keď ich chceli dcéry. Ale moja skúsenosť je taká, že zvieratá našich detí u nás ostávajú aj po ich odchode. Takto napríklad máme doma už 27 rokov suchozemskú korytnačku Elzu Sinemur, ktorú dostala dcéra, keď mala 5 rokov. Korytnačka zrejme bude žiť tak dlho, že bude aj predmetom dedičského konania. Okrem korytnačky sme mali aj kocúra Chame Leona. Doniesla ho druhá dcéra a žil s nami 12 rokov, zomrel pred troma rokmi. Bol pre nás viac ako člen rodiny, aj keď toho veľa roztrhal, zničil a často si vyžadoval pozornosť. Po jeho smrti manželka povedala, že už nechce žiadne ďalšie zviera, aby sa citovo neviazala.“
Talentová show ako experiment
Ťažké dni v práci a s nimi spojené náročné úlohy vedia vyšťaviť aj najvyšších predstaviteľov univerzít. Rektor Pilipčinec si po takýchto dňoch vychutnáva najradšej pokojný relax.
„Zapálim si cigaru, dám si víno. Najlepším zdrojom relaxu je pre mňa, keď môžem byť chvíľu sám, potichu. Keď som začínal s funkciou, potreboval som niekedy aj celú sobotu na to, aby som si oddýchol a išiel ďalej.“
K relaxu mu televízor pomáha len občas.
„Niekedy si prepínam kanály, pozerám aj tri, štyri filmy naraz a hľadám, pri čom ostanem. Často sa stane, že si nepozriem nič. Lebo ma nič nezaujalo. Pozriem si správy alebo Discovery a Animal chanel. Ale robil som taký experiment. Pozeral som od začiatku skoro do konca Československo má talent. Chcel som vidieť, akí sú dnes mladí, aby som im lepšie rozumel. Bola to pre mňa dobrá príležitosť spoznať ich prejav, túžby, talenty, ich svet. Dalo mi to veľmi veľa. Takú určitú ľudskú typológiu dnešnej mladej generácie.“
Najprv rusínsky
Nie všetko sa mu ale z novej generácie páči. Obťažuje ho metalová hudba a napríklad také techno počúvať nemôže.
„Mne sa zdá, že je to hudba, ktorú ľudia počúvajú po požití omamných látok. Vychádza to zrejme z mojich skúseností, keďže som pri jednom svojom pobyte v Holandsku býval vedľa chlapca, ktorí počúval techno pri fajčení marihuany. A čím viac jej vyfajčil, tým viac techna potreboval. Radšej dám prednosť vážnej hudbe, najradšej mám barok.“
Prvý jazyk, ktorý rektor ovládal, bol rusínsky. Slovenčinu sa naučil až na základnej škole. Okrem toho sa dohovorí aj anglicky a rusky. Angličtinu využíva nielen v pracovnom živote, ale aj v súkromí.
„So zaťom hovorím anglicky, lebo je Španiel. Aj vnučka hovorila najprv španielsky, keď tam žili a potom, keď prišli na Slovensko, prešla na slovenčinu.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
