Nádherný hlas, noblesa, vnútorná krása zosúladená s vonkajšou. Na prvý pohľad možno chladná severanka, no v skutočnosti nežná blondínka. A mimoriadne dobrá herečka. To je Anna Javorková, ktorá možno mladým divákom nie je taká známa, no tí zrelí ju považujú za jednu z najlepších slovenských herečiek.

Anna Javorková sa nepretŕča na večierkoch, nevolá si bulvárnych novinárov, aby ju „náhodou“ odfotili na nákupoch. Celé roky neposkytuje ani rozhovory. Mediálnu slávu k životu vôbec nepotrebuje.

A ani k životnému jubileu, ktoré oslávila v pondelok 8. októbra, nepripravila veľkolepé oslavy, ktoré by snímala televízna kamera a kde by sa mihla každá hviezdička nášho šoubiznisu.

Šesťdesiatiny jednoducho oslávila v kruhu svojich najbližších a bez pompézností.

V národnom už ako študentka

Dedina Hubová pri Ružomberku je známa dlhoročným ochotníckym súborom, vzťah k divadlu je tam hlboko zakorenený a v tejto dedine mal korene aj legendárny Jozef Kroner.

A práve odtiaľ pochádza aj Anička Javorková, dieťa z početnej rodiny, keďže bola prostredná zo siedmich detí.

A hoci herecké gény dostala zrejme do vienka a odmalička smerovala k herectvu, v tamojšom dedinskom divadle nikdy nehrávala.

O jej talente však svedčí to, že už ako 22-ročná študentka vysokej školy múzických umení sa stala členkou činohry Slovenského národného divadla a do tohto najprestížnejšieho slovenského divadelného súboru patrí dodnes.

Excelentná divadelníčka

Herecký repertoár Anny Javorkovej je plný hodnotných a kvalitných úloh. Jej doménou sú predovšetkým dosky, ktoré znamenajú svet a od začiatku kariéry stvárňovala predovšetkým zložité hrdinky v náročných životných situáciách.

Povrchná úloha sa snáď v jej zozname ani nenachádza. Ešte aj postave Aničky, Jánošíkovej milej, v prvom naštudovaní muzikálu Na skle maľované, kde hrala po boku Michala Dočolomanského, vdýchla svoj typický šarm a nehu.

Okrem Slovenského národného divadla hrávala aj na iných scénach a v iných mestách, napríklad v Trnavskom divadle, kde očarila v hre Mira Gavrana Tajomstvo Grety Garbo.

Každé jej predstavenie bolo beznádejne vypredané a jej excelentný výkon diváci zakaždým odmenili dlhotrvajúcim potleskom.

Zrejme nie je náhoda, že kedysi práve k záhadnej Garbo raz dávno Annu Javorkovú prirovnal herecký bard Mikuláš Huba.

Každý, kto túto herečku videl naživo v divadle, si zážitok nevie vynachváliť. Či už bola Katarínou z Dostojevského Bratov Karamazovcov, Mášou z Čechovových Troch sestier, Česi si ju počas hosťovania v Prahe nevedeli vynachváliť ako Maryšu v dráme bratov Mrštíkovcov.

Čím je staršia, tým má väčšiu trému

Divadlo je jedinou témou, na ktorú Javorková v posledných rokoch poskytla rozhovor. A ako z neho vyplynulo, hoci je na scéne takmer štyridsať rokov, stále to neberie ako rutinu:

„Moje príchody do divadla sprevádzajú chvíle napätia aj úzkosti, obáv. A čím je človek starší, tým sú tie obavy väčšie – zodpovednosť a tréma s vekom rastú. Človek si kladie neskonalo veľa otázok, keď o tej siedmej stojí na javisku. Otázok, o čom je herectvo. Dobre to vystihuje citát: Co je herectví? Má pravda platí na hodinu. Zítra už o ní sotva vím. Změním se, uniknu a minu. Ale má pravda, víš, ta pravá, se ve vás pravdou stává, až já se dávno odlíčím...“

Hnevajú ju diváci s mobilom

Javorková je herečkou z takzvanej starej školy a ani sa jej nemožno čudovať, že nemá veľmi v láske „moderných“ divákov, ktorí sa nedokážu ponoriť do predstavenia a ktorí svojím správaním hercovi len sťažujú jeho vystúpenie na javisku.

„Nemám rada divákov, ktorí si pomýlili, kam prišli. Napríklad mladí diváci s mobilmi. Keď si 17-ročná slečna na Sartrovi pozerá správu v telefóne. Možno ešte ani nevedela, na čo do divadla prišla. Navyše sa to stalo na Malej scéne, kde sme s divákmi úzko prepojení v komornom prostredí. Považujem to za nevychované, cynické a hlúpe. Inak je na divákovi, či si z hry niečo odnesie. Ja vyšlem signál a či ho zachytí, to už je jeho problém,“ skonštatovala.

Vrátila sa ako „odsúdená“

Televízni diváci si šarmantnú Anku pamätajú z viacerých inscenácií a filmov, jej debutom bol v roku 1974 televízny film Škriatok.

Ale zahrala si napríklad aj v Jedenástom prikázaní, Ako sa Vinco zaťal a mnohých ďalších. V istom období sa z obrazovky vytratila a vrátila sa na ňu až v roku 2009, keď si v seriáli Odsúdené zahrala inteligentnú väzenkyňu Anjela.

Po jeho skončení prijala rolu v ďalšom seriáli Druhý dych a momentálne ju môžeme vidieť aj v Horúcej krvi, kde hrá po boku svojho dlhoročného kolegu Jozefa Vajdu a jej synom je Alexander Bárta.

Spolu s Marekom Ťapákom si zahrala aj v jeho poetickom filme Tanec medzi črepinami, ktorý prišiel do kín v lete tohto roku.

Mediálne embargo

Všetci jej kolegovia si prácu s Annou Javorkovou nesmierne pochvaľujú. Mladým vraj vždy poradí, pomôže, no nikdy nepoučuje, nehľadí na nich zhora.

No kto by chcel vedieť, ako sa jej pracuje na seriáloch, alebo čokoľvek iné, má to márne. Všetky ponuky na rozhovor herečka odmieta.

Dokonca si vraj pri podpise zmlúv s televíziami vymohla špeciálne právo, aby mohla zostať mimo mediálneho cirkusu, a tak na rozdiel od iných nemusí poskytovať rozhovory.

Šťastná s režisérom, dcérou a vnukom

Absolútnou trinástou komnatou zostáva jej súkromný život. Je dlhé roky vydatá za režiséra Vladimíra Strniska a jej švagrinou je herecká kolegyňa Viera Strnisková.

Javorková je mamou jedinej dcéry Heleny, ktorá sa v profesijnej stránke nepodala ani na otca, ani na matku, pretože vyštudovala manažment.

A radosť jej robí vnuk Alexander. Pokojný rodinný život bez toho, aby jej zvedavci nakúkali do taniera, to je pre Annu Javorkovú najdôležitejšie. A ako raz povedala, riadi sa životným mottom:

„Keď túžiž po láske, dávaj lásku. Keď chceš mať priateľov, buď priateľom. Keď chceš milosrdenstvo, buď milosrdný. Keď túžiš po kráse, skrášľuj svet okolo seba pre druhých.“

Autor: Spracovala: nov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári