Leteckú tragédiu neprežil ani rozhodca Repeľ

Málokto si pamätá na tento deň. Aj preto, že pre mnohých už nič nehovorí, ale 10. október 1962 zmrazil futbalových priaznivcov v bývalom Československu. Lipiansky rodák, rozhodca Anton Repeľ, cestou do Varšavy ako jeden z delegovaných rozhodcov na priateľské medzištátne stretnutie Poľsko - Anglicko tragicky zahynul v troskách lietadla, ktoré sa zrútilo pri Újezde neďaleko Brna.

KOŠICE. Nádejný arbiter mal vtedy iba 36 rokov a všetko nasvedčovalo tomu, že zďaleka ešte nepovedal posledné slovo.

Začal, ako všetci muži s píšťalkou, od piky v najnižších súťažiach hneď po vojne v roku 1946. Aj keď v tých časoch zvládať také zápasy nebolo jednoduché, on znalosťou pravidiel, dobrým pohybom, zásadovým a nekompromisným postojom rýchlo si získal uznanie a postupoval vyššie.

Od roku 1959 na základe kvalitných výkonov v druhej najvyššej súťaži ho Ústredná futbalová sekcia v Prahe zaradila na listinu rozhodcov I. ligy. Ako spomínal, debutoval v zápase Spartak Hradec Králové – RH Brno, pred ktorým mal veľkú trému. Rýchlo sa jej však zbavil, najmä, keď publikum jeho verdikty prijalo často potleskom.

Potom nasledovali ďalšie stretnutia. Z nich najviac spomínal na duel Slovan Nitra – ČH Bratislava, kde sa rozhodovalo o zotrvaní domácich v najvyššej súťaži. Pod Zobor prišiel vo veľkej anonymite až 20 minút pred výkopom.

Obaja súperi však hrali veľmi fér, Nitra vyhrala presvedčivo a zostala medzi elitou. Rozhodoval aj zápas Sparta – Nitra, na ktorom bolo 23–tisíc veľmi kritických divákov. Dobre si počínal aj v dueli Baník Ostrava – Dukla Praha, takže ako jeden zo Slovákov dostal odznak UEFA.

Darilo sa mu i na medzinárodných ihriskách. V Užhorode, v Tirane, Berlíne, vo Viedni, ale do Varšavy už nedoletel. Jeho krátky život ukončilo tragické úmrtie po havárii lietadla, v ktorého troskách zahynulo spolu s ním 13 ľudí, ostatní z 38 cestujúcich, boli ťažko zranení.

Príčiny havárie

V časopise Život z roku 1999 sme sa od Ing. Jozefa Škodného dozvedeli, čo bolo príčinou leteckého nešťastia, pretože dostal spis z krajskej prokuratúry, kde sa o havárii píše:

„Podľa zistenia vyšetrovacej komisie haváriu zapríčinil veliteľ lietadla, ktorý svojvoľne klesol s lietadlom nižšie, než mu prikázal dispečer a o 2,5 kilometra sa odchýlil od určeného smeru. Svoju úlohu pri havárii zohrala i hmla, ktorá zahalila vrch Špidlák, do ktorého lietadlo narazilo. Veliteľ si myslel, že je to údolná hmla... Treťou príčinou bolo nevhodné zloženie posádky. Tá mala podľa zistenia komisie malé praktické skúsenosti s dopravnými letmi s týmto typom lietadiel.“

Smolou Antona Repeľa bolo to, že v lietadle IL 14 sedel na strane nad krídlom, ktoré narazilo do kopca...O dva dni na to v Lipanoch bol pohreb.

„Zástupcovia ČSA doviezli zacínovanú truhlu, ale neodporúčali matke ju otvoriť...“, prezradil nám z jeho dvoch synov starší, vtedy iba 13-ročný Miloš. Taký smutný bol teda osud Antona Repeľa, ktorý v tom čase bol po Martinovi Mackovi a JUDr. Karolovi Galbovi treťou najväčšou rozhodcovskou postavou Slovenska.