KOŠICE. Tibor Pelegrín mal od detstva vzťah k rybárčeniu. Do roku 1992 vlastnil rybársky lístok, potom sa začal viac venovať poľovníctvu.
„Koncom roka 2010 ma oslovilo niekoľko kamarátov, či nemám záujem absolvovať s nimi rybačku v Nórsku,“ spomína advokát na prvý impulz. „Samozrejme, že ma to nadchlo. Sadol som si na net a celú zimu som zbieral informácie o tejto krajine i rybolove.“
Po prvý raz vyrazil do Nórska vlani v júni. Lovil v stredisku Vik Brygge, kde sa nakazil tzv. trvalou severskou horúčkou. „Dostane ju každý, kto zažil vydarenú rybačku a chce si ju zopakovať. Je to akési nadšenie, ktoré sa nedá vyliečiť. Dá sa iba ukájať a to ďalšími návštevami,“ smeje sa Tibor.
On si túto horúčku liečil zatiaľ štyrikrát. Vlani v septembri v stredisku Roan, tohto roku v apríli v Hitra Gjestebrygge, v júni v Rorviku a sezónu ukončil v auguste v stredisku Bakkan Wahl. Všetky sú v okolí mesta Trondheim ešte pod severným polárnym kruhom.
Košičanom sa najviac osvedčila trasa cez poľský Vroclav, v Nemecku cez mestá Cottbus a Berlín do prístavu Sassnitz. Nasledujú štyri hodiny na trajekte do švédskeho mesta Trelleborg, pokračovanie autom do Osla a Trondheimu. Spolu je to vyše 2 500 km, ktoré trajekt rozdelí približne na polovicu. Plavbu na ňom využívajú Košičania na spánok.
Nosia si stravu, ba aj pekárničku na chlieb
Na cestu Tibor vyráža v jednom alebo dvoch autách podľa toho, koľkopočetná je partia. So sebou si berú stravu na celý pobyt, lebo Nórsko patrí k najdrahším krajinám Európy. Aj chlieb si pečú vo vlastnej pekárničke. Oplatí sa vziať aj alkohol na oslavu úlovku, lebo táto komodita je na severe drahá.
„Kamaráta raz sedmička vodky vyšla na 47 eur. Drahé sú aj cigarety, škatuľka stojí aj 12 eur. Na vstupe do Nórska platia prísne dovozové limity. Bez ohľadu na dĺžku pobytu liter maximálne 60-percentného alkoholu, dva litre piva a liter vína. A 200 kusov cigariet.“
Aj tankovať pred opustením Nemecka sa oplatí. Cena „nórskeho“ benzínu kolíše okolo 2,25 eura. Domácim to možno až tak nevadí, lebo majú pomerne vysoké platy. A špičkové sociálne zabezpečenie.
Povolenie na rybolov netreba
O všetko okrem stravy sa rybárom z cudziny postará cestovná kancelária. Najmä o prenájom chatky, najlepšie blízko k moru a tiež člna s príslušenstvom. Výhodou je, ak má sonar, ktorým sa dá merať hĺbka, sledovať reliéf dna a hlavne – výskyt živých tvorov pod hladinou.
V člne sú väčšinou traja, maximálne štyria rybári. Udica každému stačí jedna, dve by sledovať nestíhal a ani priestorovo by to nešlo. Zvlášť, keď sa čln väčšinou hompáľa na vlnách. Každý člen posádky musí mať plávaciu vestu alebo špeciálny nepotopiteľný oblek. Polícia to kontroluje a porušenie trestá pokutami.
O povolenie na rybolov sa starať netreba. „Nóri presadzujú filozofiu, že more patrí každému. Jediné obmedzenie je v tom, aby veľkosť ulovenej ryby neklesla pod určenú hranicu. My sa to snažíme dodržiavať, aj keď sa často stáva, že ryby, vytiahnuté napríklad z hĺbky 200 a viac metrov, zmenu tlaku neprežijú. Takže hádzať ich späť nemá význam. Najhlbšie sme lovili v 350 metroch,“ tvrdá Pelegrín.
Z rýb sa v Nórskom mori lovia všetky druhy, vyskytujúce sa v týchto studených vodách. Hlavne tresky obyčajné, tmavé a polak, makrely, morské vlky, miene morské a lumy a tiež halibuty. Tie sú, čo sa týka mäsa, najlepšie, no je ťažké ich uloviť, lebo sa zdržujú pri dne a sonar ich neobjaví. Čím sú staršie, tým viac sa ich tvar mení. Za mlada vyzerajú ako klasické ryby, ale tým, že si líhajú na dno, deformuje sa im hlava a jedno oko prechádza na opačnú stranu k druhému.
Prísne limity
„Na prvú rybačku vyrážame už v prvý deň a lokality si dopredu vyberáme. Už doma zostavujem mapu morského dna podľa toho, na aký druh ryby sa zameriame. Najlepšie je piesočnaté dno alebo zlomy, tam sa ryby zdržujú najčastejšie.“
Chytajú sa na umelé návnady tzv. pilkrovaním alebo na prívlač. Nepoužíva sa silon, ale pevnejšie kevlarové vlákno.
„Počet návescov nie je obmedzený, môžeme spustiť viacero háčikov súčasne. Raz som naraz ťahal dve tresky, ktoré mali spolu 25 kg. Bola to fuška, hoci čím bližšie ku hladine odpor rýb klesá.“ Spôsobuje to zmena tlaku, ktorá ryby akoby omračuje.
Po návrate z mora sa úlovok na brehu okamžite spracováva. V každom stredisku sú filetárne, kde sa ryby vyčistia. Mäso sa zamrazí, odpad putuje späť do mora ako návnada. Nezáleží na tom, kto čo a koľko chytil. Úlovok sa delí rovnakým dielom medzi celú partiu. Pred odchodom na Slovensko sa ryby natlačia do debničiek z polystyrénu. Takto spracované mäso vydrží dvojdňovú cestu domov.
„Limit na osobu je 15 kg rybacieho mäsa alebo mäsových výrobkov a jedna trofejná ryba v celku,“ vysvetľuje Tibor prísne vývozné kritériá. „Medzi mäsové výrobky patrí napríklad treščia pečeň, ktorú zvykneme aj my nakladať do fliaš a sterilizovať. Je fantastická. Čo sa týka trofejnej ryby, neviem si predstaviť jej prevoz. Musela by byť zmrazená, čo by bol napríklad pri dvojmetrovom halibutovi problém.“
Nie každý, kto príde do Nórska chytať ryby, dodržiava vývozné limity. Občas hornú hranicu v hmotnosti prekročia aj Košičania, no nie tak, ako istý český rybár. Nad limit viezol 60 kg rýb, za čo dostal pokutu 7 000 nórskych korún (asi 1 000 eur) a prišiel aj o celý úlovok.
„Nám sa nestalo, aby nás colníci kontrolovali,“ vraví Tibor a dodáva, že zatiaľ nemali šťastie ani na policajtov. Spomína ich preto, lebo v Nórsku sa prísne dbá na dodržiavanie dopravných predpisov. „Ak ich niekto porušuje, hlavne rýchlosť, tak sú to väčšinou cudzinci. Najmä kvôli všade sa potulujúcim losom je najvyššia povolená rýchlosť mimo obce 80 km/h.“
Infarkt z vyčerpania
Samozrejme, rybačka na mori prináša množstvo zážitkov. Najväčším je bohatý úlovok, na ktorý si Tibor pamätá v počte takmer 70 kusov tresiek za jeden deň. Nezabudne ani na to, ako v jeden deň vytiahol z mora dvoch halibutov, keď sa inokedy nepodarí uloviť ani jedného za celý pobyt. A hoci v lete zvykne byť na mori vďaka Golfskému prúdu aj 25° Celzia, nie každá rybačka je pohodička.
„Pri poslednom pobyte sme zažili veľmi zlé počasie. Často pršalo a hlavne fúkal silný vietor, kvôli ktorému sme lovili iba pri brehu a ani raz sme sa nemohli vydať na otvorené more. Dva dni sme dokonca nevyšli z chaty. Cez okno sme sledovali, ako vietor posúva zaparkovaný Opel Astra asi o meter a pol. Domáci neskôr povedali, že na veterných generátoroch namerali rýchlosť vetra 303 km/hod.“
Nezabudnuteľná je aj rybačka počas polárneho dňa. „Vtedy slnko nezapadá a človek stráca pojem o čase. Stále má chuť rybárčiť, čo sa však môže vypomstiť. Počul som o prípadoch, keď to pár ľudí prehnalo. Na mori boli bez oddychu a potom dostali z vyčerpania infarkt,“ tvrdí Tibor.
Na rekordne veľkú rybu si nespomenul, no na netradičnú áno. „Spúšťal som raz návnadu a jedna z čajok, ktoré vždy poletujú okolo člnov, sa zakusla do makrely. Dokonca pod hladinou, kam sa strmhlav spustila. Keď som ju vytiahol, ako padala do člna, zachytila sa jej noha o háčik a ona na ňom ostala visieť dole hlavou. Samozrejme, odopol som ju a pustil. Kamaráti sa mi vtedy smiali, že som chytil operenú rybu...“
Šport, nie komercia
Napriek neraz drsným podmienkam je rybačka v Nórskom mori fantastickým zážitkom. Keďže úlovok môže mať len 15 kg, nedá sa hovoriť o nejakej finančnej návratnosti investícií. Náklady na jeden 10– až 12-dňový pobyt sa totiž pohybujú od 600 do 800 eur na osobu.
„Zmrazené ryby v polystyréne nie sú to, čo nielen mňa do Nórska ťahá,“ tvrdí Tibor. „To nie je komerčný, ale športový rybolov. Viac ako úlovok si cením výlet s partiou a najmä množstvo zážitkov. Aj preto sa neviem dočkať, keď sa na budúci rok opäť začnem baliť na cestu...“
Nefalšovaná radosť. Tibor Pelegrín s dvoma halibutmi.
Zátišie s treskami. Úlovok z jedného dňa.
Ulovená čajka. Vytiahol ju z mora.
Foto k článku: archív T. P.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
