Na darčeky ešte len čaká, no od manželky už dostal ten najúžasnejší. Nahrávanie singla v štúdiu kapely Beatles.
Mladistvo pôsobiaci muzikant si totiž život vie užívať v rozumnej miere a sláva ho nepokazila. Nie je však pritom žiadny askét, pretože po každom koncerte si dopraje rituál v podobe popíjania kvalitného červeného vínka.
„Robí mi dobre na hlas, dobre sa mi po ňom spieva. Musím však odhadnúť správne dávky. Keby som si totiž dal fľašu pred koncertom, bol by som síce šarmantný, ale nebolo by to o hudbe,“ prezradil nám pred časom s úsmevom džentlmen, ktorý je však šarmantný v každej situácii aj bez vínka.
A v pohode ostáva aj vďaka tomu, že si dokáže ustrážiť rozumnú mieru medzi prácou a oddychom. Mimoriadne blízky vzťah má napríklad k Tatrám, ktoré s manželkou Katkou veľmi radi navštevujú.
Splnil sa mu sen
Federálnu pop-music si podmanil v tridsiatke a teraz oslavuje dvojnásobok. Jeden veľký darček už dokonca dostal. Natočil totiž singel v legendárnom beatlesovskom štúdiu Abbey Road.
„Keď som býval v Londýne, veľmi často som sa chodieval na štúdio pozerať. Prejsť sa po schodoch, pozrieť sa, ako sa tam fotia Japonci... Potom si v kaviarni pri metre kúpiť nejaký suvenír, najčastejšie knihu o Beatles. A poviem vám, že ten pocit, keď pre teba odrazu neplatí ceduľka Nevstupovať, ktorú majú pri vchode, je fantastický,“ prezradil v rozhovore pre portál prozeny.cz umelec, pre ktorého je toto štúdio z hľadiska kapely Beatles úplne najdôležitejším miestom.
„Tam vzniklo to najpodstatnejšie. A teraz som prešiel vrátnicou, na recepcii ma vyzdvihol chlapík a išli sme priestormi, ktoré som spoznával z fotiek a už z diaľky som počul perfektný zvuk bicích. Tie zneli!“
Tento unikátny darček mu vymyslela a zrealizovala manželka Katka.
„Lacný určite nebol, lenže u darčekov je výhoda, že obdarovaný nemá poznať cenu. Ale celkom pôvodne to vzišlo z mojej hlavy. Keďže máme byt v Londýne, chodievame tam často a mne sa už prejedli návštevy turistických cieľov. Začalo mi pripadať ako hriech, že som tak často v hudobnej mekke a ešte som si tam nezahral.“
Foto: Universal music
Omladzujú ho dobré kapely a publikum
Vždy prirodzený a otvorený pláva Meky životom bez obáv a aj vďaka tomu si zachováva svieži esprit. Takémuto prístupu ho vraj naučili doma a aj preto vyzerá, akoby nikdy nestarol.
„Je to aj tým, že robím to, čo robím. Energiu mi vždy spoľahlivo dopĺňa počúvanie nových kapiel, ktoré ma inšpirujú, a najmä odozva publika na koncertoch. To ostatné je záležitosťou genetiky, lebo nejakú úžasnú životosprávu nedodržujem, ani mi to moje povolanie nedovoľuje.“
S manželkou neprežili žiadnu krízu
Podstatnú úlohu však v tomto určite zohráva aj rodinné zázemie, deti Linda a David a manželka Katka, s ktorou budúci rok oslávia strieborné výročie svadby.
„A to sa poznáme ešte o štyri roky dlhšie. A tiež so mnou prišla robiť rozhovor. Avšak len do študentského časopisu, pretože len narýchlo zaskakovala za kolegu. Nemala preto pripravené otázky. A tak sme šli len tak na kávu a potom znovu a znovu. Nebudem tvrdiť, že mi náš vzťah pripadá ako bežná vec, pretože vidím, čo sa deje naokolo. Keď si však s niekým rozumieš, ide to. Niekomu to príde divné, ale ja som nikdy nebol typ, ktorý by musel vymetať večierky. Je to zakódované v povahe. Vždy som bol skôr rodinný typ, ktorý sa rád vracia domov,“ vysvetlil oslávenec a zdôraznil, že s manželkou za celé tie roky neprežívali ani raz takú výraznú krízu, že by to s ich vzťahom vyzeralo zle.
Detstvo plné fórikov
Syn Slováka a Angličanky vyrastal vo veselej rodine. Aj preto si veľmi rád zavtipkuje nielen na svoj, ale aj na cudzí účet, no vždy v medziach taktnosti. Už ako dieťa bol na žartíky zvyknutý, u nich doma to vraj občas vyzeralo ako v zábavnej šou.
„V rodine bol vždy prítomný humor a bol som zvyknutý, že si zo mňa starší bratia Jason a Toni uťahovali. Boli to také anglické fóriky, ktoré neboli škodoradostné. Tento druh humoru mám rád, rád sa zasmejem napríklad na filmoch Petra Sellersa alebo na skečoch Monthy Python. Z českých komikov som mal vždy rád napríklad Vlastu Buriana. No a slovenský humor, to sú pre mňa Milan Lasica a Julo Satinský.“
Dodnes je doma v Bratislave
Sympatické je, že hoci Meky žije dlhý čas v Prahe, neuchýlil sa k češtine a stále rozpráva slovensky.
„Pripadá mi to totiž najprirodzenejšie. Baví ma aj spievať anglicky. Je to zaujímavá výzva... Už som dokonca začal písať v angličtine aj texty, ale píšem ich len v Londýne, kde mi to pripadá akosi samozrejmejšie.“
Dodnes považuje za svoj domov Bratislavu, konkrétne Gunduličovu ulicu, na ktorej vyrastal.
„Niektoré obrazy mi pravidelne naskočia aj po desiatkach rokov. Keď prší a ja sa dívam z okna, môžem sa nachádzať kdekoľvek, ale v duchu som doma na Gunduličovej ulici. Aj keď je ten dom už zbúraný a namiesto neho tam stojí kubánske veľvyslanectvo. Oproti stojí múzeum významného básnika Janka Jesenského, kde v období môjho detstva ešte bývala vdova po ňom a ja som sa k nej chodieval hrať a čítavala mi básne.“
Fanúšikov má po celom Slovensku i Česku státisíce a ich záujem o neho mu vôbec neprekáža.
„Popularitu som nikdy nepociťoval ako nepríjemnosť. Naopak, aj neznámy človek ma vie potešiť, keď dá najavo, ako sa mu páči moja pesnička či absolvovaný koncert. Popularita pomáha mojim skladbám, aby sa dostali takzvane do obehu, a to je pre mňa najdôležitejšie.“
Fakty zo života
Miroslav „Meky“ Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave.
Je slovenský spevák a skladateľ, bývalý spoluzakladateľ a člen skupiny Modus, s ktorou v roku 1977 získal spolu s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou Zlatú Bratislavskú lýru za skladbu „Úsmev“.
Je tiež bývalým členom zoskupenia Limit, s ktorým sa neskôr vydal na sólovú dráhu. V roku 1982 sa stal prvým slovenským Zlatým slávikom.
Je synom Slováka a Angličanky, čo malo výrazný vplyv aj na jeho hudobnú kariéru.
Prezývku Meky získal už ako dieťa. Pomenoval ho tak kamarát, ktorý spojil základ jeho mena so súvislosťou kanadského hokejového tímu, v ktorom bolo viac hráčov so začínajúcou predponou Mac.
nit
Autor: Spracovala: Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
