Na huby už netreba chodiť kilometre ďaleko od Košíc. Stačí zájsť do Mestského parku pri železničnej stanici a mať oči poriadne otvorené.
V ostatných dňoch vypukla na Slovensku hubárska horúčka. Po slabom lete urobila hubárom radosť aspoň jeseň, a tak sa každý, kto zamieril do lesa, vracal domov ak nie s hríbmi, tak aspoň s kozákmi či masliakmi. Vžitú predstavu, že čím ďalej od mesta, tým je šanca na úlovok väčšia, vyvrátil Košičan Dušan. Na huby sa vybral priamo do stredu mesta, do parku pri železničnej stanici.
"Keď som manželke povedal, kam idem na hudby, ťukala si na čelo," spomínal Dušan na stredajšie popoludnie, keď sa po návrate zo zamestnania rozhodol ísť na „hubačku". "V Mestskom parku vraj môžem nájsť akurát tak injekčnú striekačku, ktorú tam odhodili narkomani či prázdnu fľašu od čuča po bezdomovcoch. Ja som však vedel svoje, lebo už vlani sa mi pod jedným stromom podarilo úplnou náhodou objaviť niekoľko trsov podpňoviek. A toto miesto ma nesklamalo ani tentoraz."
Pod troma stromami, ktoré stoja v tesnej blízkosti tenisových kurtov, vraj rástlo toľko podpňoviek, že si mohol vyberať. Väčšie klobúčiky si nevšímal, rezal iba stredné a menšie. A viac v trsoch uprednostnil tie, čo boli roztrúsené po jednom. S pevným hlúbikom a doslova mäsitým klobúčikom. "Keď som mal plný košík, minimálne polovica húb tam ešte ostala. Nechal som ich tak, veď nie som nenásytný. Nech si huby nazbierajú aj iní hubári."
Keď Dušan "svoje miesto" upúšťal, ešte netušil, že „hubačky" nie je koniec. Aby sa vyhol stavbárom, ktorí teraz rekultivujú niektoré časti parku, vydal sa k zastávke električiek nie po chodníku, ale skratkou medzi stromami. A urobil dobre. Takmer pri ceste, ktorá vedie poza objekt bývalej reštaurácie Park, ho zrazu na zemi zaujalo čosi hnedé. Prizrel sa bližšie a ostal v šoku. Z trávy sa na neho usmievalo niekoľko nádherných klobúčikov kozáka osikového.
"Najprv som tomu nechcel uveriť," opísal nám Dušan šťastný okamih. "Chvíľu som sa obzeral, či nie je niekde za stromami skrytá kamera a štáb ľudí, ktorí sa snažia niekoho nachytať. No keď som sa zohol a zistil, že huby sú naozaj spojené so zemou a nie sú len naukladané, došlo mi, že tam vyrástli. Rýchlo som ich jednu po druhej poodrezával a naukladal do košíka. A aby mi každý, komu to rozpoviem, uveril, jedného z obďaleč pracujúcich robotníkov som poprosil, aby ma odfotil mojím mobilným telefónom."
Spolu Dušan nazbieral tucet nádherných osikáčov, jeden krajší ako druhý. Všetky boli zdravé a bez červíkov, iba sem-tam sa do niektorého klobúka stihol zahryznúť slimák. "Keď som prišiel domov, manželka mi, samozrejme, neverila. A hoci som je ukázal fotky v mobile, neuverila mi ani tak. Ale to je jej problém. Mňa tento úlovok neskutočne potešil a o to viac ma potom bavilo rezanie húb na plátky. Pravda, nasušiť som dal iba kozáky. Z podpňoviek som uvaril veľký hrniec polievky."
Pre tých, ktorých táto správa zaujala, máme aj čosi navyše. Podľa Dušana sa z trávy dralo na svet aj niekoľko takých kozákov, ktoré mu v stredu za odtrhnutie ešte nestáli. Kto podľa fotky nájde toto miesto ako prvý, možno ho dnes čaká rovnako veľký úlovok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
