Dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Gabriel Semanišin (42), je hrdý otec troch detí. Najmladší syn má len rok a pol, staršie dcéry 17 a 15 rokov. Okrem rodiny sa venuje obľúbeným športom a turistike najmä na Slovensku a v Čechách. Vďaka pracovným cestám už ale na vlastnej koži zažil aj africké safari.
KOŠICE. Dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Gabriel Semanišin (42) priznáva, že veľa voľného času mu popri práci neostáva.
„Určite v ňom dominuje rodina, teraz najmä najmladší syn, ale samozrejme aj dcéry a manželka. Syn Riško je rodinné slniečko a vypĺňa nám teraz takmer všetok voľný čas. Náš program väčšinou prispôsobujeme jeho možnostiam. Radi s ním chodíme do zoo. Pre neho je to super akcia, lebo môže behať, kŕmiť zvieratká a sám si organizovať program. V okolí Košíc radi chodíme napr. aj na Alpinku. V lete trávime veľa času na chate na Zemplínskej Šírave a v zime sa snažíme aspoň týždeň stráviť niekde na horách.“
Meno Richard vyberala pre syna celá rodina spoločne. „Každý z nás si napísal zoznam mien, ktoré sa mu páčia a vybrali sme to, na ktorom sme sa zhodli všetci. Vyberali sme aj podľa toho, kedy bude mať narodeniny a meniny. Nechceli sme, aby sa mu narodeninová a meninová oslava zliali do jednej.“
S dcérami na festival
Keď sa rodičom po dlhom čase narodí ďalšie dieťa, vrátia sa o pár rokov späť a zrazu riešia úplne iné veci.
„Napríklad to, že musíme pravidelne každé ráno vstať o šiestej. Nemôžeme ísť kedykoľvek a kamkoľvek na výlet. Kým sme ešte nemali Riška, nebol problém sadnúť vo štvorici na bicykle a niekam vyraziť, ale kvôli nemu teraz budeme musieť ešte chvíľu počkať.“
Starostlivosť o malé dieťa je, podľa Gabriela Semanišina, dnes jednoduchšia ako kedysi.
„Zdravotníctvo je vyspelejšie, cenovo oveľa dostupnejšie sú jednorazové plienky a detských jedál je väčší výber, ako keď boli malé dcéry. Navyše so synom nám pomôžu aj dcéry. Necítime, že by to bolo fyzicky náročnejšie alebo že by sme mali menej síl ako kedysi.“
Staršia dcéra by chcela študovať medicínu, mladšia má na výber školy ešte čas, ale zatiaľ sa prikláňa k prírodovedným odborom ako jej otec.
„Som rád, že sa nebúria proti rodičom. Rady s nami idú na dovolenku a nepotrebujú byť za každú cenu nezávislé. Napríklad pred dvoma rokmi sme boli spolu na Šíravafeste. Robil som im tam kvázi doprovod. Ale mali tam voľnosť, nedržal som ich za ruky. Len sme sa v noci vracali spolu domov.“
Na safari videl leva aj žirafy
Čo sa týka dovoleniek, dekan s rodinou sa snaží každý rok striedať hory a more. Páčilo sa im na gréckych ostrovoch, ale najčastejšie boli v Chorvátsku.
„Navštívili sme aj Šumavu a Krkonoše. Keďže deti sa už dnes neučia tak podrobne o Česku, ako to bolo v časoch spoločného štátu, tak to bol pre nich aj poznávací zájazd.“
Vďaka svojej práci mal dekan Semanišin možnosť dvakrát navštíviť Juhoafrickú republiku.
„Popri iných povinnostiach, predovšetkým vďaka kolegom matematikom, som mal možnosť pozrieť si aj safari. Išli sme autom cez rezerváciu, čo bol pekný zážitok. Videli sme napríklad leva, ktorý si ležal asi 200 metrov od nás, ale veľmi sme ho nezaujímali. Cez cestu nám prešlo aj veľa slonov a antilop. Sem-tam nejaká žirafa, zebra. Nemal som dôvod na obavy, lebo som bol s ľuďmi, ktorí tam žijú a plne im dôverujem.“
Obdivovať zvery vo voľnej prírode sa mu páčilo. Po tom, aby mal nejaké aj v byte, ale netúži.
„Pár rokov sme mali korytnačku, ale medzičasom uhynula. A keďže zväčša som sa o ňu staral ja s manželkou, tak sme o ďalšom zvieratku ani neuvažovali. Možno tento názor prehodnotíme, keď syn dorastie.“
Gabriel Semanišin pochádza z Bardejova. Do Košíc sa presťahoval kvôli štúdiu na vysokej škole.
„Býval som na internáte na Medickej. Boli to pekné časy. Nie úplne bezstarostné, ako sa zvykne hovoriť, ale pekné. Neutekali sme každý víkend domov. Mali sme ťažké štúdium, vždy bolo čo robiť aj cez víkendy. Jasné, že sa našiel dôvod na nejakú chodbovicu, ale štúdium sa vtedy bralo vážnejšie ako teraz. Mám pocit, že dnes rastie počet študentov, ktorý študujú spôsobom e-learning - dajte mi éčko a som rád, že ma viac neuvidíte.“
V zime bežky, v lete plávanie
Od operácie kolena sa dekan nemôže venovať všetkým športom.
„Mám rád bicykel, bežky, zjazdovky a plávanie, keď je v lete príležitosť. Doma jazdím na stacionárnom bicykli. Má tú výhodu, že si naňho môžem sadnúť skoro ráno aj neskoro večer za akéhokoľvek počasia. V zime chodíme na bežkách cez lesopark nad Ťahanovcami okolo krematória až nad Furču. Radi chodíme na turistiku do Vysokých Tatier, Slovenského raja alebo do okolia Košíc, napríklad do Zádiela.“
Vyhradený hudobný vkus dekan nemá, hudbu používa na podfarbenie k činnosti, čo práve robí.
„Keď si sadnem na stacionárny bicykel, neprekáža mi ani metal, lebo sa hodí k tomu, aby človek nasadil primerané tempo. Metal niekedy počúvam aj v aute, aby som nezaspal za volantom. Ale ináč počúvam hudbu všetkého druhu, vrátane vážnej hudby.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
