Súd ich oslobodil.
KOŠICE. Stanislava Svobodu (63), v 90. rokoch šéfa štátneho podniku s tisíckami zamestnancov, ktorý staval jadrové elektrátne v Čechách a na Slovensku, skoro tri roky súdili v Košiciach pre podozrenia zo sprenevery.
Košická prokuratúra tvrdila, že Svoboda v roku 1997 vo funkcii generálneho riaditeľa pripravil svojho zamestnávateľa, Škodu Praha, o takmer 28 miliónov korún. Štátna akciovka vtedy stavala Temelín a Mochovce.
Mala aj kontrakt so Slovenskými elektrárňami na odsírenie dvoch blokov elektrárne Nováky.
Svoboda v priebehu výstavby podpísal sprostredkovateľskú zmluvu s Košičanom Marcelom Daduľákom. Jeho firma Mark mala zabezpečiť posunutie dokončenia stavby a navýšenie jej ceny o 105 miliónov korún.
Predstierali plnenie zmluvy?
O deväť mesiacov Slovenské elektrárne a Škoda Praha uzavreli dodatok, v ktorom súhlasili s vyššou cenou aj neskorším termínom. Škoda potom podľa obžaloby preplatila firme Mark dve faktúry v celkovej výške 26,7 miliónov korún ako odmenu za sprostredkovanie.
Z nich potom vyše desať miliónov dal Daduľák košickému živnostníkovi Jozefovi Axamskému, ktorého si mal na sprostredkovanie najať. Obaja hotovosť vybrali hneď, ako im prišla na účty. Prokuratúra ich obžalovala z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Svobodovi kládla za vinu, že k platbám Daduľákovi dal príkaz, hoci vedel, že služby žiadneho sprostredkovateľa nevyužili.
„Obaja obvinení mali o fiktívnosti plnenia vedomosť a k uzavretiu dodatku došlo bez akejkoľvek účasti spoločnosti Mark,“ uvádza obžaloba.
Elektrárne o ničom nevedeli
Opierala sa pritom najmä o svedectvá štyroch členov predstavenstva Slovenských elektrární a riaditeľa elektrární Nováky. Všetci vypovedali, že uzavretie dodatku nikto nesprostredkoval. Daduľáka a Axamského nikto z nich nepoznal.
Sprostredkovateľ nebol potrebný ani podľa Tibora Mikuša, vtedajšieho generálneho riaditeľa Slovenských elektrární.
„Posunutie termínu na sedemročnej stavbe nebolo ničím neobvyklým a také navýšenie sumy pri celkovom objeme 1,7 miliardy korún bolo zanedbateľné,“ povedal.
„Strany zúčastnené na projekte rokovali výlučne priamo medzi sebou. Navýšenie ceny vyplynulo zo zmeny použitej technológie a zmeny cien materiálov,“ hovoril aj Pavel Klečka, vedúci výstavby projektu zo Škody Praha.
Súd: Malo dôkazov
Okresnému súdu Košice II to nestačilo. Obžalovaných oslobodil s tým, že niet dôkazov o tom, že sa skutok stal. Predsedníčka senátu Janka Túryová rozsudok na pojednávaní zdôvodnila tým, že súd rozšíril dokazovanie navrhnuté obžalobou a proti sebe stáli tvrdenia dvoch strán.
Ani jeden z obvinených si rozsudok nevypočul, zastupovali ich advokáti.
„Spoločnosť Škoda Praha za mojich nástupcov neevidovala žiadnu mnou spôsobenú škodu ani žiadne moje nezákonne konanie,“ čítala Svobodovu obhajobu jeho právnička.
Na upozornenia prokurátora, že dodávateľ stavby uzavrel k zmluve na Nováky s elektrárňami skorších šestnásť dodatkov, pri ktorých žiadného sprostredkovateľa nepotrebovala, reagovala Svobodovým starším vyjadrením, že táto „jednoduchá rovnica... nemôže platiť v náročných obchodných operáciach v rámci viacstranných vzťahov so Slovenskými elektrárňami“.
Advokát: Normálny lobing
Daduľáka a Axamského ich advokát obhajoval tým, že keďže Svoboda nič nespreneveril, oni nemohli niečo zlegalizovať.
„Sprostredkovanie je forma lobingu, ktorý mal efekt, lebo cena stavby sa predsa zvýšila,“ povedal.
V roku 1999 sa Svoboda stal členom predstavenstva a generálnym riaditeľom štátnej elektrárenskej spoločnosti ČEZ.
Čelil preto kritike za „učebnicový konflikt záujmov“, keďže Škoda Praha bola dodávateľom najväčšej investičnej akcie ČEZu, jadrovej elektrárne Temelín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
