Deň prvý - Cievkovanie vraj nebolí. Milé deti, neverte ujovi doktorovi. Ani ja som neverila, keď ma so zápalom obličky rovno zavrel do nemocnice. Prišiel ma pozrieť spolužiak zo základnej školy. Je mi tak, že ma nespoznal a musel si prečítať meno na posteli. Na röntgene vidieť aj nejaké divné veci ako z Votrelca. Našťastie sa z toho vykľuje šnúrka z teplákov.
Deň druhý - Zapisujem si, koľko tekutín prijmem a vydám. Len teraz neviem, či má byť to číslo podobné, alebo nie...? Človek by to aj prikrášlil, keby tušil ako. Vygooglim? Jedna teta sa mi sťažuje na spoločenské pomery a zakončí to vetou - Čo už my, zažili sme aj pekné, ale naše deti a vnúčatká... Musím teda vyzerať fakt skvelo.
Deň tretí - Vedela som, že nemám najlepšiu pleť, ale žily? Vraj sú nanič a nedajú sa nájsť. Netušila som, že čas môže plynúť tak rýchlo, aj keď človek vôbec nič nerobí. V živote som nevypila toľko vody a vraj stále málo. Už viem, že jedna teta má dvoch frajerov, no manžela nechce a druhá by aj chcela, ale nemá šťastie. Či na manžela, alebo frajerov, to ešte vyzistím.
Deň štvrtý - Začína ma štvať odlúpnutý lak na nechte, takže asi antibiotiká zabrali. Ešte nikdy som nestretla taký milý nemocničný personál, a to som už ležala všelikde. Ak teda do nemocnice, tak už len do novej na urológiu. Stačí šikovne prechladnúť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
