Diéty neuznáva a najkrajšiu dovolenku zažil pri Červenom mori.
Róbert Šudík komediantstvu prepadol už v detstve.
„Nepamätám si ten moment celkom presne, ale určite ma čakala prvá povinnosť. Aby som sa jej vyhol, vyšpekuloval som, ako sa to urobiť nedá. Keďže sa to stretlo so všeobecným obdivom, začalo ma to dráždiť a toto dráždenie mi ostalo doteraz,“ spomína s humorom sebe vlastným košický herec, ktorý sa verejnosti prvýkrát predstavil ako gymnazista v predstavení Dramatickej scény mesta Žilina.
Na skúšku z marxizmu šiel oblečený ako proletár
Jeho prvou rolou bol junák so sovietskym samopalom, ktorý hrdinsky zahynie. Táto skúsenosť však ešte stále nebola dôvodom, aby mladý Róbert rozmýšľal o herectve ako povolaní.
„Keď som sa však dozvedel, že na VŠMU nie je matematika a robia sa tam talentové skúšky v januári a februári, čo znamenalo byť vysokoškolákom ešte pred maturitou, ani na chvíľočku som nezaváhal.“
Celé svoje pôsobenie na tejto škole opísal v jednej skúsenosti: „Boli to úžasné roky, z ktorých je najnezabudnuteľnejšia skúška z marxizmu, ktorý nás učila krásna súdružka Bibzová. Tá bola známa tým, že ju zrazil cyklistický pelotón, ktorému vošla do dráhy, takže mala na sebe asi 76 leukoplastov, a keď sa rozčúlila, vždy sa jej jeden konček odlepil a vyzerala ako strapatý vianočný stromček.“
O skúške u nej sa však herec dozvedel iba náhodou - cestou na Zlaté piesky.
„Mal som na sebe krátke otrhané nohavice a karimatku pod pazuchou. Niečo som si však šiel overiť do školy a tam zrazu vidím svojich spolužiakov v oblekoch. Tak som šiel rovno za súdružkou, že by som si potreboval termín preložiť na september. Tá si ma zavolala dnu, a keď zbadala moje robotnícko-revolučné oblečenie, zaradila ma medzi robotnícku triedu. Odpovede som, samozrejme, zaimprovizoval, a keď mi povedala, aby som si v septembri prišiel opraviť dvojku na jednotku, tak som to revolučne skromne uhral na to, že si zaslúžim dvojku, beriem dvojku. O pol hodiny som už pokračoval v ceste na Zlaté piesky a moji spolužiaci sa so mnou tri mesiace nerozprávali, lebo všetci zo skúšky vyleteli a museli ju opakovať v septembri,“ vraví herec, ktorý sa netají tým, že v živote mu rozhodne nechýbalo veľké šťastie.
„Od výberu partnerky, cez deti, vnúčatá, priateľov až po výber divadiel a kolektívov, v ktorých som účinkoval, môžem s hrdosťou a radosťou konštatovať, že sa ma Šťastena drží dodnes.“
Vyrastie mu z vnučky herečka?
Hoci ani jedno z jeho detí sa v jeho šľapajach nevybralo, nádej vraj rastie vo vnučke Karolíne.
„Tá zdedila všetky moje dobré vlastnosti, vrátane improvizácie. K tomu sa pridali také úžasné črty ako sebavyzdvihovanie a tvrdohlavosť, takže má nádej, že z nej bude neobľúbená, ale dobrá herečka,“ žartuje Šuďo, ktorý si vnúčatá nesmierne užíva. „Na rozdiel od vlastných detí totiž môžem robiť ťuťuli muťuli a po chvíli povedať: Berte si ju!“
Vnúčatám sa však venuje omnoho intenzívnejšie ako vlastným deťom.
„Je pravda, že to, ako som sa venoval svojim deťom, si veľmi nepamätám. Ale určite s nimi 99 % času trávila manželka a 1 % ja. Ale zas to si budú pamätať do konca života. Lebo nejde o kvantitu, ale o kvalitu.“
Kedysi bola jeho veľkým hobby práca s drevom.
„Odkedy však 99 % času strávim hľadaním, tak ma to znervózňuje, že to vždy odkladám,“ vraví herec, ktorý tvrdí, že jeho pamäť si žije vlastným životom.
„Zväčša si pamätám veci, o ktoré ani nemám záujem, ale texty predstavení...“ Tie musí neraz zachraňovať improvizáciou. „Moji kolegovia potom len so zdesením počúvajú, či sa ešte vrátim k téme, alebo to zakončím čírym nezmyslom.“
Na nočnom stolíku má Bibliu i Sherlocka Holmesa
Herec je už od detstva veľkým milovníkom literatúry.
„No vedci, ktorí podľa toho, aké knihy čítate, určujú, aký ste charakter, by spáchali pred mojím nočným stolíkom samovraždu. Mám na ňom Bibliu, Z rozprávky do rozprávky, Sherlocka Holmesa, Záhady a mýty svetovej literatúry... A vždy čítam to, čo práve chytím do ruky.“
Z hercov má najradšej Bustera Keatona, Anthonyho Hopkinsa a Jaasona Stephana.
Tak ako má pozitívny vzťah k jedlu, taký záporný ho má k diétam.
„Diéta je len slovné oblbnutie žalúdka a nerieši problém. Ten je zvyčajne v hlave, nie v bruchu.“
Hoci nie je extrémne vyberavý, na svojom tanieri nerád vidí hydinu a ryby.
„Tresku, tuniaka a zavináča zjem, ale vyprážané ryby, alebo morské potvory pri mori zásadne nejem, aj keď som podozrievaný z gastronomického analfabetizmu,“ usmieva sa herec, ktorý až do 45 rokov nemal auto, ani vodičák.
„Nakoniec som bol do toho dotlačený, ale vzťah k šoférovaniu nemám doteraz. V garáži mi stojí Mazda 2, ale keď tam prídem, normálne vidím, že sa ma zľakne.“
Jeho najlepšou dovolenkou bola tá pri Červenom mori. „Milujem totiž potápanie a tam som zažil 3D zhmotnenie sna,“ dodáva herec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
