Pred rokom 1989 nebolo nič výnimočné, ak manželské páry, ktoré mali vzťahové problémy, navštívili poradňu. Hoci by si možno niekto myslel, že tento inštitút stratil svoj význam a v 21. storočí končia vážne manželské nezhody iba rozvodom, nie je to tak.
KOŠICE. Poradne existujú aj v súčasnosti. A že sa na nedostatok práce nemusia sťažovať, nám potvrdila PhDr. Anna Rybáriková, ktorá v Košiciach vedie psychologickú poradňu pre rodinu i manželstvo.
Rybáriková (na snímke) začala praxovať v roku 1991 v štátnom Centre poradensko-psychologických služieb.
Keď v roku 2005 zanikli, resp. boli začlenené pod Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, osamostatnila sa a otvorila si súkromnú prax. Dovtedy zachránila stovky manželstiev.
„Hoci drvivá väčšina sú páry manželské, stáva sa, že si po radu prídu aj snúbenci,“ tvrdí psychologička.
„Sú v štádiu, kedy sa ešte spoznávajú a o všetkom rozprávajú, no narazia na niečo, s čím si nevedia rady. Prídu, aby si napríklad overili, či by ťažkosti, ktoré teraz majú, mohli časom viesť k väčším problémom. Stále však hľadajú to, čo ich spája, než to, čo ich rozdeľuje.“
Snúbenci sa najčastejšie dopúšťajú tej chyby, že podcenia rozdiely, ktoré sú medzi nimi. Povedia, si „nevadí, až sa vezmeme, tak sa to utrasie“. Alebo sa pri nezhodách rozchádzajú a po čase k sebe vracajú.
Podľa psychologičky to nesignalizuje dlhodobú perpektívu vzťahu. Ona sama tvrdí, že im neradí, ako si rozdeliť domáce práce, kto bude variť, kto upratovať. Skôr sa snaží zistiť, akým spôsobom dokážu riešiť konflikty, či si ich vedia vydiskutovať. Lebo práve riešenie problémov a hľadanie stretu je podľa nej alfou a omegou dlhodobého vzťahu.
Chýba úcta a rešpekt
„Medzi mojimi klientmi prevládajú ženy. Tvoria asi dve tretiny,“ vraví A. Rybáriková.
„Ženy si viac všímajú problémy, kým mnohým mužom to zvykne byť jedno, resp. nevidia, že nejaké problémy existujú. Ženy práve naopak. Trápia sa, robia ústupky, čakajú, či sa partner nezmení. Dávajú mu šancu.“ Vo vnútri duše sa však ďalej trápia.
Psychologička tvrdí, že medzi partnermi často chýba úcta a rešpekt. Z toho vyplýva najviac problémov.
„Tie najčastejšie zdôvodňujú rozdielnymi predstavami a očakávaniami. Akoby to, čo ich na začiatku vzťahu spájalo, sa časom u každého rozvíjalo iným smerom. Žena sa viac vidí v rodine, muž má pocit, že ťarcha zodpovednosti za rodinu je len na ňom. V tom vidí svoj vklad do manželstva, do vzťahu.“
Mnohí muži preto trávia veľa času v zamestnaní, nezriedka vo viacerých. Sú málo doma, kde je žena sama a partner jej chýba. Ak to trvá dlho, partneri sa časom odcudzia.
„Na rad prídu výčitky. Žena chce, aby bol manžel viac doma, on sa bráni, že sa snaží viac zarobiť. Pre mnohé ženy je však duchovno vo vzťahu viac ako materiálna stránka, ktorú zas preferujú mnohí muži. Pre nich je dôležitejšie to, čo sa dá chytiť do ruky. Dom, chata, auto, druhé auto... Ženy však nemusia byť šťastné iba preto, že majú toto všetko. Časom im začne chýbať láska.“
Odborníčka dodáva, že mnohí muži tejto filozofii žien nerozumejú. Nechápu, ako môže byť ich partnerka nešťastná, keď má všetko.
Za neveru nemusí byť vinný iba ten, kto sa jej dopustil
Druhým najčastejším dôvodom na návštevu poradne býva nevera. Podľa A. Rybárikovej prvé „zakopnutie“ nemusí hneď znamenať rozvod. A niekedy ani to druhé.
„Vždy to závisí od prípadu k prípadu. Či ide o jedno vybočenie a potom sa jeho autor spamätá, alebo je jeho konanie dôsledok problémov, ktoré v jeho vzťahu tleli dlhodobo.“
Podľa psychologičky nemusí byť za neveru vinný iba ten, kto sa jej dopustil. Spoluvinu môže niesť aj podvedený partner, lebo vytvoril vo vzťahu takú situáciu, ktorú ten druhý „vyriešil“ s niekým iným.
Je veľa okolností, ktoré pri nevere a jej riešení zohrávajú rolu. Deti, viera a strach, čo by na odhalenie povedali známi, ale aj obava z materiálnej straty po prípadnom rozvode.
Hoci sa o svojej nevere prichádzajú poradiť aj muži, väčšina klientiek poradne sú podvedené ženy. Chcú vedieť, či majú prehliadať partnerovu neveru, aby sa udržala pohromade rodina s deťmi. Alebo do akej miery je manželova nevera tolerovateľná a kedy už nie.
„Mnohé ženy vstupujú do manželstva s presvedčením, že ak odhalia neveru, rozvedú sa. Realita je často iná. Časom prídu na to, že to také jednoduché nie je. Hlavne kvôli deťom. Vtedy musia svoje zásady prehodnotiť. Sú aj také vzťahy, v ktorých žena toleruje manželovu neveru dlhodobo.“
Nemá čarovnú paličku
Podľa psychologičky je najlepšie vyhľadať odborníka už na začiatku, keď sa dostavia prvé vážnejšie názorové rozdiely.
A. Rybáriková však uznáva, že nie každý o nich dokáže hovoriť pred treťou osobou. Ak teda nie s ňou, nech manželia požiadajú o radu niekoho, kto im rozumie, kto ich pochopí a neodsúdi za drobné zlyhanie. Problémy podľa nej netreba odsúvať, treba ich riešiť.
Pravda, nie každé riešenie, ktoré nám kedysi pripadalo ako správne, sa také ukáže aj po rokoch. A to riešenie, ktoré sa zdalo ako najlepšie jednému z partnerov, nemusí byť po vôli tomu druhému.
„V pároch, ktoré za mnou z akejkoľvek príčiny prichádzajú, sa snažím hľadať zdroje a schopnosti, ako sa cez problémy preniesť. Mojim zámerom je pomôcť im správne sa rozhodnúť. Nedávam však rady, skôr im ukážem možné spôsoby riešenia a ostatné je už iba na nich. Stáva sa, že niekedy prídu manželia až vtedy, keď už nie je čo riešiť. Keď prešli toľkými rozchodmi a odpusteniami, že stratili akúkoľvek vieru v záchranu vzťahu. Hoci ja rozvod nikdy nenavrhujem, niekedy sú rozpory také hlboké a dlhodobé, že manželia nemajú už žiadnu energiu a vôľu na spolužitie. Do poradne si svoje rozhodnutie prídu, obrazne povedané, posvätiť. Ja totiž nemám čarovnú paličku, ktorá všetky problémy vyrieši...“
Dva prípady A. Rybárikovej
Šťastnejší príbeh
„Z iniciatívy muža ma navštívil pár, ktorý sa dostal do problémov po ôsmich rokoch manželstva. Žena sa odsťahovala a bola rozhodnutá podať žiadosť o rozvod, lebo podľa nej ďalšie spolužitie nemalo zmysel. Vadilo jej, že manžel sa viac ako rodine s dvoma deťmi venoval práci. Manželku nedoceňoval a nepomáhal jej.“
Psychologička tvrdí, že s prípadom, aby sa muž tak veľmi snažil zachrániť vzťah, sa ešte nestretla. Hoci jeho partnerku musela presvedčiť, že aj workoholizmus manžela je určitá forma pomoci rodine, najviac na sebe zapracoval práve on. „Bol taký snaživý a ochotný dokázať partnerke, že mu na nej a hlavne deťoch záleží, že mu napokon dala šancu. Najprv k nej chodil iba na návštevy, potom spolu opäť začali bývať. Doteraz sú spolu...“
Smutnejší príbeh
Aj druhý prípad sa týkal páru, ktorý sa snažil udržať vzťah kvôli deťom. Vyskúšať si však chceli variant, že budú istý čas bývať oddelene, no pred deťmi budú hrať, že sú spolu. „Muž každé ráno odviezol deti do školy a manželku do zamestnania, popoludní ich zas priviezol domov. Tam zotrval až do chvíle, kým šli deti spať a na noc odišiel inam. Dlho to však nevydržalo. Obaja si uvedomili, že ten vzťah nie je prirodzený a hrať sa na dobrých rodičov k ničomu nevedie. Rozviedli sa...“
rob
Sobáše a rozvody
Najčastejšie sa sobášia muži vo veku 25 až 29 rokov, potom 30 do 34 a 20 až 24 rokov. Ženy od 25 do 29 rokov, 20 až 24 a 30 až 34 rokov.
Najčastejšie sa rozvádzajú muži vo veku od 35 do 39 rokov, potom 40 až 44 a 30 do 34 rokov. Ženy od 30 do 34 rokov, 35 do 39 a 40 do 44 rokov.
Najčastejšie dôvody na rozvod. Muži: rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, nevera, alkoholizmus, nezáujem o rodinu. Ženy: rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, nevera, nezáujem o rodinu, alkoholizmus
Priemerná dĺžka rozvedeného manželstva z roka na rok mierne stúpa. V roku 2001 bola 13,1 a v roku 2011 bola 14,7 roka.
Počet uzavretých sobášov a počet rozvodov:
2005 26 149 11 553
2006 25 939 12 716
2007 27 437 12 174
2008 28 293 12 675
2009 26 356 12 671
2010 25 415 12 015
2011 25 621 11 102
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
